DILLÍ, BRATISLAVA. Gautam Adani odišiel v roku 1988 z univerzity v indickom Gudžaráte. Pred štúdiom dal prednosť obchodu s diamantmi. Po dvadsiatich rokoch sa podľa Forbesu dostal medzi miliardárov.
Britský denník Guardian o ňom pred rokom napísal, že za predošlých päť rokov stúpla hodnota jeho firmy Adnani Enteprises 50-násobne. Od diamantov sa posunul a dnes sa venuje budovaniu prístavov, inej výstavbe a najnovšie sa pustil aj do obnoviteľných zdrojov energií.
V poslednom roku však pre podozrenia z podvodov a ovplyvňovania burzy jeho majetok klesol z deväťdesiatich miliárd dolárov podľa odhadov Forbesu takmer na polovicu. Napriek tomu ostáva 25. najbohatším mužom sveta.
Miliardár nezbohatol vďaka tomu, že ekonomika jeho krajiny sa otvorila svetu, ale vďaka svojim kontaktom na vládne špičky. Podobné príbehy zbohatnutia sa v posledných desaťročiach často spomínali pri Číne, najznámejším príkladom je z Alibaba Jack Ma, no odohrávajú sa aj v Indii, najväčšej demokracii sveta.
Tá sa v týchto dňoch stáva podľa počtu obyvateľov najväčším štátom sveta a svojmu bohatšiemu susedovi by sa chcela vyrovnať aj ekonomicky.

Krajina mladých
Nebude to však mať jednoduché. Keďže na rozdiel od Číny sa v Indii nikdy neuplatňovala politika jedného dieťaťa, má mladú populáciu, čo je pre hospodársky rast vždy prínosné. Brzdia ju však mnohé nerealizované alebo podcenené reformy aj rozpory vo vnútri krajiny.
„Mladí ľudia môžu do ekonomiky prispieť vo veľkej miere,“ hovorí pre New York Times Puman Materdžová z Population Fund of India. „No na to, aby sa im to podarilo, musí krajina investovať nielen do vzdelávania, ale aj do zdravotníctva, výživy, či výchovy odborníkov.“
Podľa údajov OSN už India má viac obyvateľov ako pevninská Čína, do polovice tohto roka by mala prekonať aj počet ľudí žijúcich v celej Číne vrátane Hongkongu. India vtedy podľa odhadov bude mať 1,4286 miliardy obyvateľov, Čína 1,4257 miliardy.
Ešte nedávno sa pritom očakávalo, že sa zmena na prvej priečke rebríčka udeje až koncom tohto desaťročia. To sa však zmenilo pre nízku pôrodnosť v čínskej populácii, najmä v dôsledku dnes už odvolanej politiky jedného dieťaťa.
V Indii, naopak, v posledných desaťročiach klesá úmrtnosť detí a krajina si zároveň udržiava priemernú pôrodnosť viac ako dve deti na jednu ženu. Ešte v roku 1960 mala priemerná Indka podľa údajov Svetovej banky detí päť.