BRUSEL. Minulý rok bol v Európe druhým najteplejším v histórii meraní.
Sprevádzali ho viaceré klimaticky extrémne javy. Kombinácia vôbec najteplejšieho leta a suchej zimy viedla k rekordnému úbytku alpských ľadovcov.
V klimatickej správe za rok 2022 to uviedla agentúra Európskej únie pre monitorovanie atmosféry a klimatických zmien Copernicus.
Európa podľa nej zaznamenala vôbec najvyšší počet hodín slnečného svitu, čo na jednu stranu prinieslo nebývalú produkciu elektriny zo solárnych zdrojov, na druhej strane však zvýšené riziko pre ľudské zdravie.
Vlaňajšie leto bolo v Európe historicky najteplejším obdobím, keď o 1,4 stupňa Celzia prevýšilo priemer obdobia 1991 až 2020. Letné horúčavy a nedostatok sneženia podľa správy viedli k tomu, že Alpy prišli o vrstvu ľadu zodpovedajúcu objemu piatich kilometrov kubických.
Šiesta správa o stave klímy: O 1,5 stupňa sa oteplí už v ďalšom desaťročí Čítajte Sucho však netrvalo len v zime, ale aj v lete, čo spôsobilo problémy napríklad poľnohospodárom či vodnej doprave.
Dve tretiny európskych riek mali vlani podpriemerný stav hladiny a priemerná ročná hodnota vlhkosti pôdy bola druhá najnižšia za posledné polstoročie.
"Správa dôrazne upozorňuje na alarmujúce zmeny klímy, vrátane najteplejšieho zaznamenaného leta v Európe, sprevádzaného vlnami horúčav v Stredozemnom mori a rekordnými teplotami v Grónsku," uviedol šéf služby Copernicus pre klimatické zmeny Carlo Buontempo.
Pochopenie dynamiky európskej klímy je podľa neho kľúčové pre snahu o zmenšenie vplyvov zmien na európsky kontinent.
Extrémne javy môžu mať podľa klimatológov aj negatívne dôsledky pre ľudské zdravie. Napríklad južná Európa podľa správy vlani zaznamenala najvyšší počet dní, keď boli horúčavy rizikové pre zdravie.
Uhlíkové emisie z početných lesných požiarov počas letného obdobia boli najvyššie za posledných 15 rokov.
Správa únijnej agentúry hovorí aj o dopadoch vlaňajšieho počasia na európsku energetiku, ktorá sa aj v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu snaží urýchliť prechod k obnoviteľným zdrojom.
Fakt, že Európa zaznamenala najviac slnečného žiarenia za posledných 40 rokov, sa pozitívne prejavil na nadpriemernej produkcii solárnych elektrární. Naproti tomu pozemné veterné elektrárne, hlavne v južnej a strednej časti Európy, produkovali kvôli slabšiemu vetru menej elektriny.
