Nemá zmysel zaviesť v Prahe celoplošnú tridsiatku ani vytvoriť pešiu zónu pred Múzeum na Václavskom námestí, hovorí v rozhovore pre SME pražský primátor Bohuslav Svoboda. Ľudia majú právo vybrať si spôsob dopravy, mesto má zaručiť, aby to bolo bezpečné, argumentuje.
V rozhovore, ktorý vznikol na pražskom popkultúrnom festivale Comic-Con, vysvetľuje, prečo sa po desiatich rokoch vrátil na magistrát, aj keď naposledy sa to pre neho skončilo súdnym stíhaním.
Opisuje tiež, ako sa pražský cestovný ruch spamätal z pandémie. Turisti si vyberajú drahšie reštaurácie, vonkajšie atrakcie, ale hlavným lákadlom ostáva kultúra, hovorí.
V rozhovore primátor Svoboda odpovedá aj na tieto otázky:
- Prečo sa po desiatich rokoch vrátil do primátorského kresla?
- V Prahe prebieha nová kauza so zákazkami. Podarilo sa mu odstrihnúť magistrát od oligarchov?
- Ako chce riešiť problémy spojené s AirBnB?
- Obmedzil by maximálnu rýchlosť v meste na tridsať kilometrov za hodinu?
- Prečo pešia zóna na Václavskom námestí nemá zmysel?
- Ako zmenila pandémia turizmus v Prahe?
- Ako chce prilákať do mesta zahraničných filmárov?
Stretávame sa na pražskom festivale Comic-Con, ktorý ste otvárali. Aký kostým ste si vybrali na otvorenie?
Výber kostýmu bol jednoduchý. Bol som Doctor Who. Ja som sám doktorom a rovnako ako táto seriálová postava, aj ja sa viem posúvať časom, keďže som sa po desiatich rokoch vrátil do pozície primátora.
V prvom období ste v roku 2010 preberali Prahu, kde bol magistrát do veľkej miery napojený na rôznych oligarchov a vy ste sa snažili od nich odstrihnúť. Nakoniec sa to skončilo tak, že vás samotného obvinili z porušenia pravidiel pri správe cudzieho majetku.
To bolo, samozrejme, náročné a bolo to obdobie, keď mi chodili vyhrážky. Dostával som fotografie mojej ženy s naším bábätkom v obchodnom dome s tým, že vedia, čo s nimi urobiť. Celý čas sme vedeli, že odpor k nám je veľmi silný a nakoniec si niečo na nás nájdu. Našli si žalobu za nesprávne uzatváranie zmlúv pri OpenCard, pričom o tomto celé zastupiteľstvo hlasovalo rovnako. Potom som osem rokov chodil pred súd. Po ôsmich rokoch ma v celom rozsahu oslobodili.

Splnilo sa, čo som hovoril, teda že súdnictvo je spravodlivé, aj keď to trvalo osem rokov. Od začiatku bolo jasné, že obvinenie stálo na lži. Súdny proces ma pritom obmedzoval v politike, nemohol som sa napríklad stať predsedom strany.
Prečo ste si sa aj napriek tomu chceli vrátiť do takéhoto náročného prostredia?
Práca je to, samozrejme, náročná a zložitá, ale akási chlapská zaťatosť mi hovorila, že keď som to začal a takmer sa nám to podarilo, nemal by som to vzdať. Keď potom za mnou prišli s otázkou, či by som sa nevrátil, poradil som sa s rodinou a nakoniec si povedal to, čo hovorieval môj dedko – veľkí chlapci neutekajú. Tak som sa vrátil.
Minulý rok vypukla kauza Dozimeter, ktorá sa takisto týka podozrivých zákaziek na magistráte. Znamená to, že oligarchovia sa tam naďalej držia?