Nemecko v čase vojny mení ministra obrany. Znamená to väčšiu pomoc pre Ukrajinu? Čítajte BERLÍN, BRATISLAVA. Jadrový fyzik Heinz Smital mal 24 rokov, keď prvýkrát na vlastné oči videl, ako sa šíri jadrové znečistenie.
Niekoľko dní po tragickej nehode v jadrovej elektrárni Černobyľ v roku 1986 vystrčil navlhčenú vreckovku z okna Viedenskej univerzity a samého ho šokovalo, aké rádionuklidy objavil pod mikroskopom.
„Technécium, kobalt, Cézium 134, Cézium 137… Černobyľ bol pritom od nás vzdialený tritisíc kilometrov,“ spomína pre Reuters. „To na mňa urobilo skutočný dojem,“ opisuje dnes 61-ročný muž chvíľu, keď sa začal jeho celoživotný boj proti jadrovej energii v Nemecku.
Po víkende si môže povedať, že bol úspešný. Nemecko totiž vyplo svoje posledné tri jadrové reaktory a ukončilo tak šesť desaťročí využívania tohto spôsobu energie.
Počas neho vzniklo jedno z najsilnejších európskych protestných hnutí, ktoré sa dnes v podobe strany Zelených dokonca podieľa na vláde.
Protijadrové hnutie vo vláde
„Spätne sa môžem pozerať na mnoho úspechov. Prípadov, keď som videl nespravodlivosť a o mnoho rokov neskôr sa situácia zmenila,“ hovorí, keď ukazuje fotografiu z 90. rokov minulého storočia, kde stojí pre jadrovou elektrárňou Unterweser, ktorú zatvorili v roku 2011 po nehode v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima.
Nemecko spustilo svoju prvú jadrovú elektráreň v roku 1961 v Bavorsku. Najviac malo v jednom momente zapojených 19 takýchto zariadení, ktoré pred dvadsiatimi rokmi zásobovali krajinu až tretinou elektrickej energie.
