KYJEV, BRATISLAVA. Záporožská jadrová elektráreň od začiatku vojny zažila ostreľovanie, únosy pracovníkov aj ich mučenie, prácu pod nátlakom a obavy z ofenzívy.
Už viac ako rok je pod ruskou okupáciou. Od septembra je oficiálne odstavená od prevádzky, elektrinu však stále potrebuje na chladenie reaktorov.
Keď začiatkom marca ruské rakety zabili najmenej šesť civilistov a zasiahli kritickú infraštruktúru v desiatich ukrajinských regiónoch, útok vyradil z prevádzky distribúciu elektrickej energie vo viacerých častiach Ukrajiny vrátane dodávok do jadrovej elektrárne.
Od začiatku vojny je to už šiesty výpadok elektriny v najväčšej jadrovej elektrárni v Európe.
Nový Černobyľ? Život v tieni najväčšej atómovej elektrárne v Európe Čítajte Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi, ktorý v stredu elektráreň navštívil, upozorňuje, že čím viac sa takéto situácie opakujú, tým väčšie je riziko, že príde k havárii. K jadrovej katastrofe podľa neho chýba len málo.
„Je zjavné, že v celom tomto regióne sa zvyšuje vojenská aktivita, preto by sa mali prijať všetky možné preventívne opatrenia, aby nedošlo k útokom na elektráreň,“ povedal Grossi podľa denníku Guardian.
Ruské ultimátum na zmluvy
Ihor Murašov sa stal riaditeľom najväčšej jadrovej elektrárne v Európe len týždeň predtým, ako sa začala ruská invázia.
