Estónsko nedávno vyhostilo ruského diplomata, pretože šíril propagandu. Aj ruská ambasáda na Slovensku tak často funguje. Snažíte sa povzbudiť ostatné krajiny, aby reagovali rovnako?
Nespravili sme to len my, aj naši susedia Lotyši znížili počet diplomatov z Moskvy. Aj z tohto dôvodu už v Moskve nemáme vlastného veľvyslanca, zostalo tam len pár ľudí na konzuláte. Takto sme sa rozhodli a vyzývame aj ostatné krajiny, aby reagovali rovnako.
V niektorých krajinách sa diskutuje, či treba Rusko vnímať ako hrozbu. Ako je to v Estónsku? Museli to politici ľuďom vysvetľovať alebo si estónska spoločnosť uvedomuje riziká, ktoré susedstvo s Ruskom prináša?
Krajiny ako Estónsko, Fínsko či Lotyšsko, ktoré s Ruskom priamo susedia, rozumejú tejto hrozbe viac ako štáty, ktoré sú od Ruska vzdialené. Niekedy sa to ťažko vysvetľuje, pretože ruská propaganda a dezinformácie sa šíria nielen v Európe, ale po celom svete vrátane krajín globálneho juhu.
Alar Karis
- medzi rokmi 2007 až 2012 bol rektorom univerzity v Tartu, predtým viedol Prírodovedeckú univerzitu
- do septembra 2021 viedol Estónske národné múzeum
- prezidentom Estónskej republiky je od októbra 2021
- v Košiciach bol na pozvanie prezidentky Zuzany Čaputovej
S Ruskom sme susedmi už celkom dlho, nikam sa nepresunieme a zrejme sa nepresunie ani Rusko. Musíme prežiť a brániť sa. Preto sme sa pred devätnástimi rokmi rozhodli vstúpiť do NATO, aby sme si boli istí, že nás nik nenapadne.
Aktuálne do NATO vstupuje Fínsko a zrejme bude nasledovať aj Švédsko. Pomôže Estónsku, ak budú aj ďalšie krajiny okolo vás v NATO?
Treba povedať, že je to dobré nielen pre nás. Je to lepšie pre Európu. Aj Fínsko je susedom Ruska, a preto je to dôležité pre našu vzájomnú bezpečnosť. Je jedno, či by došlo k útoku na Estónsko, alebo na Fínsko, bol by to útok na NATO a bol by to problém nás všetkých.
V Estónsku žije pomerne veľká ruská menšina. Ako reagovala, keď sa začala vojna? Vytvorilo to v spoločnosti nejaké napätie?
