MANILA/RABAT. Lalaine Basaová používa cibuľu na prípravu jarných závitkov vo svojom cateringovom podniku severne od Manily. Teraz však kvôli rastu cien na Filipínach zmenila recept a používa polovičné množstvo.
Fatima z marockého hlavného mesta Rabat cibuľu a paradajky kvôli vysokej cene už nekupuje. Ako matka troch detí používa namiesto toho na prípravu jedla tažín artičoky.
Skúsenosti týchto dvoch žien, ktoré od seba delí viac ako 12-tisíc kilometrov, ukazujú, ako globálna kríza v zásobovaní potravinami naberá znepokojujúci obrat a ohrozuje dostatok surovín dôležitých pre výživu po celom svete, píše agentúra Bloomberg.
Obmedzenie nákupov aj vyšetrovanie kartelov
Ceny pšenice a obilia v posledných mesiacoch klesli, čo zmiernilo obavy o prístup k niektorým základným potravinám. Kombinácia viacerých faktorov ale teraz otriasa trhom so zeleninou, ktorá je základom zdravej stravy.
A v prvej línii je obyčajná cibuľa. Ceny sa prudko zvyšujú, čo zvyšuje infláciu a krajiny prinútilo podniknúť kroky na zabezpečenie dodávok.
Maroko a Turecko zastavili časť vývozu, rovnako ako aj Kazachstan. Filipíny nariadili vyšetrovanie možných kartelov.

Obmedzenia sa však netýkajú len cibule. Organizácia Spojených národov a Svetová banka tento mesiac varovali, že sa týkajú aj mrkvy, paradajok, zemiakov a jabĺk.
Prázdne regály po slabej úrode v južnom Španielsku a severnej Afrike donútili britské supermarkety obmedziť nákupy niektorých druhov ovocia a zeleniny.
Cibuľa je základnou prísadou varenia po celom svete a po paradajkách, ktoré sú technicky vzaté ovocie, je najviac konzumovanou zeleninou na svete.
Ročne sa jej vyprodukuje približne 106 miliónov ton - zhruba rovnako ako mrkvy, kvaky, chilli papričiek, papriky a cesnaku dokopy. Používa sa do všetkého možného a v Spojených štátoch je od roku 1958 dokonca zakázané s cibuľou obchodovať, po pokuse trh monopolizovať.
Problémom je počasie, ale aj vojna
K prudkému rastu cien prispelo viacero skutočností. Sú to katastrofické záplavy v Pakistane, mrazy, ktoré poškodili úrodu v Strednej Ázii, a vojna na Ukrajine. V severnej Afrike poľnohospodári bojujú s veľkým suchom a s rastom nákladov na osivo a hnojivá.
Zlé počasie zasiahlo najmä marockých pestovateľov. Fatima v Rabate uvádza, že ceny zeleniny sú "nehorázne vysoké" aj po zákaze posielať cibuľu a paradajky do západnej Afriky, ktorý vláda zaviedla vo februári.

"Jeme viacej šošovice, bielej fazule a bôbov a čoskoro sa uspokojíme s ryžou," dodáva Fatima.
Na trhu v centre Rabatu pracuje už viac ako 30 rokov predavač zeleniny Brahim. Obchody idú podľa neho teraz pomaly. "Myslel som si, že zeleninu na kusy kupujú len slobodní muži, hlavne stroskotanci," hovorí 56-ročný Brahim.
"Teraz som vďačný, keď vidím, ako ma ľudia, ktorí pri mojom stánku nakupujú desať, 15, 23 rokov, žiadajú o jednu rajčinu, jednu cibuľu, jeden zemiak. Ľudia sú na pokraji svojich síl. "
Letušky pašovali cibuľu
Na Filipínach v posledných mesiacoch nedostatok cibule doplnil nedostatok všetkého - od soli až po cukor. Ceny sa dostali tak absurdne vysoko, že chvíľu stála viac ako mäso.
Letušky dokonca pristihli pri tom, ako ju pašujú z Blízkeho východu. Vláda podporila dovoz, aby spomalila infláciu, ktorá je najvyššia za 14 rokov.

"Používam tie najmenšie kúsky cibule," hovorí 58-ročná Basa. Už skoro 30 rokov vlastní podnik v provincii Bulacan, ktorý pripravuje pohostenie na narodeniny a svadby.
"Musíme sa prispôsobiť, pretože nechcem príliš zvýšiť ceny a prísť o zákazníkov," hovorí.
V Kazachstane prudký rast cien prinútil úrady k čerpaniu strategických zásob. Minister obchodu tiež ľudí vyzval, aby nekupovali uprostred paniky cibuľu po vreciach, aby bol dostatok cibule v supermarketoch. Okrem toho krajina pristúpila k zákazu vývozu. Ten zaviedli v posledných mesiacoch tiež Kirgizsko, Uzbekistan a Tadžikistan, ktorý je vďaka svojmu národnému pokrmu kurutob najväčším svetovým konzumentom cibule na hlavu.
Obmedzenie predaja zavádza aj Azerbajdžan a Bielorusko bude vydávať vývozné licencie.
Keďže sa náklady na nákup zeleniny a ovocia bohatých na živiny prudko zvyšujú, zatiaľ čo príjmy s týmto rastom nedržia krok, stáva sa zdravá strava nedostupnou.
Tri miliardy ľudí si nemôže dovoliť jesť zdravo
Podľa najnovších údajov OSN si zdravú stravu nemôžu dovoliť viac ako tri miliardy ľudí. Tento počet bude celosvetovo stúpať a výživa sa stane oveľa dôležitejšou aj pre vládne plány, hovorí výskumník zameriavajúci sa na nové riziká zo spoločnosti Chatham House, Tim Benton. Nazýva to "nutričnou časovanou bombou," ktorá pomaly vybuchuje.

Zatiaľ čo mnohé vlády ochotne dotujú dovoz pšenice alebo múky, aby obyvatelia zostali spokojní, podpora pestovateľov je obmedzená.
Výsledkom toho je, že svet produkuje príliš veľa škrobových obilnín, cukru a rastlinných olejov, ale len asi tretinu potrebného množstva ovocia a zeleniny, upozorňuje Benton.
Rovnako ako chlieb, aj cibuľa preukázala potenciál vyvolať občianske nepokoje. V Indii, kde sa jej vývoz roky s prestávkami zakazoval, boli vysoké ceny dôvodom prehry Indickej ľudovej strany v roku vo voľbách v roku 1998 v Dillí.
O dve desaťročia neskôr súčasný premiér Naréndra Módí v kampani na znovuzvolenie vyhlásil, že poľnohospodári sú jeho najvyššou prioritou. Zdôraznil pritom paradajky, cibuľu a zemiaky.
"Pre mnoho krajín sú to práve tieto a ďalšie veci, na ktorých záleží, pokiaľ ide o udržanie spokojnosti obyvateľstva. Je to v istom zmysle špička ľadovca," dodáva Benton.