"Pokiaľ si cestujúci nezakúpi cestovný lístok pred nástupom do električky, je povinný zaplatiť po nástupe jednotnú cenu lístku vo výške 80 korún. To platí aj v prípade, že na stanici električky nie je umiestnená pokladňa alebo je pokladňa zatvorená."
Tak znel oznam na múroch pri stanici električky na Popradskom Plese smer Poprad. To nedáva zmysel, povedala som si. Našťastie, oznam bol doplnený o informáciu, že na plese je možné zakúpiť si lístok aj priamo na parkovisku.
Pani, ktorá mala na starosti parkovisko, sa však pri našej požiadavke ohradila, že žiadne lístky nemá. Sledujúc jej reakcie a neúprosnosť v očiach pri príchode každého nového auta som sa ani nečudovala.
Prečo by mala predávať lístky na električku, keď trochou neochoty ľudí odradí od cestovania ekologickejšou formou dopravy a nabudúce možno uprednostnia auto a využijú služby jediného parkoviska pod Popradským Plesom - toho jej?
Po vyše hodinovom čakaní električka prišla. Spolu s mojimi francúzskymi kamarátmi sme nastúpili vpredu, aby sme si mohli hneď kúpiť lístok. Plánovali sme objasniť celú situáciu revízorovi a boli sme presvedčení, že vzhľadom na okolnosti zaplatíme regulárnu taxu.
Hneď nás zbadal a šiel rovno k nám. Cestou si nás spočítal a vypýtal si sumu 80 korún krát náš počet. Ešte sme ani nepovedali, že nemáme lístky, a on už vedel, že ich budeme potrebovať! A ja naivná som si myslela, že to pochopí.
Snažila som sa mu opísať situáciu, no on sa na mňa díval s ironickým úsmevom. Pýtala som sa, ako môžeme zaplatiť "pokutu" za niečo, čo nebolo zapríčinené našou vinou. Za niečo, čo bolo narafičené na nás a ostatných, ktorí do Tatier prichádzajú za oddychom.
Dostala som odpoveď, že keď niekam ideme, máme si cestu naplánovať vopred a kúpiť si lístok cez internet alebo ešte v Poprade na stanici.
Vyrazil mi dych. Dá sa vari v horách vopred plánovať, kedy a kam presne prídete? Je vari toto zmysel oddychu? Neodchádzame do prírody s úmyslom aspoň na niekoľko hodín či dní zabudnúť na stres a do detailov naplánovaný život?
Skúsila som zopár ďalších argumentov, ktoré by každý rozumný a ochotný človek pochopil. Najmä pokiaľ pracuje v sektore služieb a jeho terajší (a aj budúci!) príjem závisí od nás, turistov.
Nič nepomohlo.
Nemala som síl ďalej bojovať s veternými mlynmi. Vybrala som z peňaženky svoje posledné peniaze a zaplatila. Nato som sa otočila k nechápavým tváram francúzskych kamarátov a nevedela som, ako im to vysvetliť.
abadurova.blog.sme.sk
