BERLÍN. V Berlíne pochovali tisícky úlomkov ľudských kostí, ktoré sa našli počas vykopávok na berlínskej univerzite Freie Universität a s najväčšou pravdepodobnosťou patrili do nacistickej "vedeckej" zbierky.
Pohreb úlomkov kostí pochádzajúcich z tiel najmenej 54 mužov, žien a detí zorganizovala Freie Universität na jednom z berlínskych cintorínov.
Fragmenty boli uložené do zeme v piatich drevených rakvách. Na hrob bol následne položený obdĺžnikový náhrobný kameň s nápisom "Na pamiatku všetkých obetí zločinov spáchaných v mene vedy".
Úlomky kostí majú veľkosť od jedného do približne 12 centimetrov. Objavené boli v roku 2014 počas stavebných prác v areáli univerzity. Počas nasledujúcich dvoch rokov sa v rámci archeologických vykopávok v uvedenej lokalite podarilo nájsť dohromady až 16-tisíc kostných fragmentov.
Okrem ľudských kostí sa medzi nimi nachádzali aj úlomky kostier potkanov, zajacov, ošípaných a oviec.
Miesto, kde sa kosti našli, bolo v minulosti sídlom Inštitútu pre ľudskú antropológiu, ľudskú dedičnosť a eugeniku cisára Viliama (KWIA), ktorý vznikol v roku 1927 a počas druhej svetovej vojny bol nacistickým vedeckým strediskom.
Pracoval v ňom aj neslávne známy doktor Josef Mengele, ktorý v koncentračných táboroch vykonával experimenty na väzňoch.
Valéria Slamová: Prežila Auschwitz aj pochod smrti, pred Mengelem kľačala na kolenách, aby ju nechal žiť Čítajte Na niektorých kostných úlomkoch sa našli stopy lepidla a ryhy, čo je podľa vedcov dôkaz, že ľudia, ktorým fragmenty patrili, boli súčasťou vedeckých pokusov.
Bádatelia tiež uviedli, že niektoré kosti majú približne 200 rokov, no iné by mohli pochádzať aj z obdobia druhej svetovej vojny.
Univerzita sa po dlhom zvažovaní rozhodla z úcty k obetiam kostné fragmenty ďalej neskúmať.
