PLAINS, BRATISLAVA. Jeho prezidentská kariéra bola prakticky bez škandálov. Vždy chcel urobiť správnu vec, a to hneď. Malo to však svoje politické následky, napísal pre denník New York Times Kai Bird , autor biografie bývalého amerického prezidenta Jimmyho Cartera.
Carter zomrel vo veku sto rokov. Bol najdlhšie žijúcim prezidentom USA.
Bird svojimi slovami presne vystihol, ako si mnohí spomínajú na Carterove pôsobenie v Bielom dome koncom sedemdesiatych rokov. Mandát sa mu po jednom volebnom období nepodarilo obhájiť a z úradu odchádzal s nízkymi preferenciami.
Americkí aj zahraniční lídri vzdali hold odkazu exprezidenta Cartera Čítajte Krátko na to sa však vrátil do práce a zo svojej rodnej dediny, kde dodnes sídli jeho dobročinná organizácia Carter Center, pomáhal ľuďom po celom svete.
V politike aj mimo nej bol celoživotným podporovateľom ľudských práv. Desaťročia upozorňoval na potrebu ochrany životného prostredia, za šírenie demokracie vo svete mu udelili Nobelovu cenu.
Mal však aj vysoké nároky a aj na svojich spolupracovníkov často pôsobil príliš prísne. Známy americký novinár Hunter S. Thompson ho opísal ako „jedného z troch najnemilosrdnejších mužov,“ ktorých kedy stretol. Ďalšími dvoma v jeho top trojke boli boxer Muhammad Ali a Sonny Barger z motorkárskeho gangu Hells Angels.
„Nebol nadaným rečníkom a chýbali mu komunikačné a televízne zručnosti, ktoré v Spojených štátoch v politike potrebujete. Bol to však veľmi ľudský a etický prezident, a dobrý muž,“ spomínal na Cartera pre SME Paul Sullivan, ktorý s ním dlhé roky spolupracoval.
Z farmy do Bieleho domu
Carter sa narodil v dedinke Plains v štáte Georgia v roku 1924. Mal našliapnuté na kariéru v námorníctve, po otcovej smrti sa však vrátil domov a prevzal vedenie rodinnej arašidovej farmy.
Do politiky vstúpil v 60. rokoch minulého storočia za Demokratickú stranu. Kandidatúru do senátu svojho rodného štátu ohlásil len dva týždne pred voľbami, napriek tomu ho ľudia do funkcie zvolili. V roku 1971 už zastával pozíciu guvernéra Georgie, odkiaľ sa dostal až do Bieleho domu.
Jimmy Carter
- narodil sa v roku 1924 v štáte Georgia,
- v 60. rokoch minulého storočia reprezentoval svoj rodný štát v Senáte za Demokratickú stranu,
- v roku 1971 sa stal guvernérom štátu Georgia,
- rokoch 1977 - 1981 bol 39. prezidentom Spojených štátov amerických,
- v roku 1982 s manželkou Rosalynn založili Carter Centre s cieľom šíriť demokraciu, upevňovať ľudské práva a bojovať proti chorobám,
- zobrali sa v roku 1946, mali spolu štyri deti,
- v roku 2002 mu za humanitárne aktivity udelili Nobelovu cenu za mier,
- zomrel vo veku sto rokov.
Cartera zvolili v čase, keď sa americká spoločnosť stále spamätávala z kauzy Watergate. Po prevalení, že do sídla Demokratickej strany sa vlámali pracovníci prezidentovej kancelárie s cieľom odpočúvať svojich rivalov, odstúpil republikánsky prezident Richard Nixon.
„Ľudia boli z politiky unavení. Carter však Američanom sľúbil, že im bude hovoriť pravdu, bude robiť to, čo je správne, a naozaj to tak myslel,“ priblížil Sullivan, ktorý sa podieľal na Carterovej prezidentskej kampani a spolupracoval s ním aj po zvolení do Bieleho domu.
Po ôsmich rokoch republikánskej vlády tak mal Jimmy Carter do Bieleho domu priniesť „južanský vietor“. Ako prezident však pôsobil len jedno volebné obdobie, v rokoch 1977 až 1981.
Pri pokuse o znovuzvolenie ho porazil republikán Ronald Reagan. „Bolo to bolestivé. Reagan zastával všetko, proti čomu Carter bojoval,“ spomínala pre SME Karen Sullivanová, ktorá za Carterovej vlády pracovala v Bielom dome.
Za všetko hovorí príbeh solárnych panelov. Carter ich dal ako presvedčený environmentalista nainštalovať na strechu Bieleho domu, jeho nástupca Reagan ich neskôr odstránil.
Liberál a kresťan
Začiatkom osemdesiatych rokov bol Carterov prístup k environmentálnym témam z dnešného pohľadu pokrokový.
„Musíme začať rozvíjať nové, nekonvenčné zdroje energie, na ktoré sa budeme spoliehať v budúcom storočí,“ povedal vtedy o obnoviteľných zdrojoch energie.
Podpísal tiež zákon o vytvorení ďalších národných parkov. Doteraz ide o najväčšie rozšírenie chránených území v histórii Spojených štátov.
Carter sa v politike netajil svojím liberálnym presvedčením ani kresťanskou vierou. Vždy sa pred jedlom modlil, a to aj na štátnych večeriach so zahraničnými lídrami. Bol evenjelikál a aj ako prezident naďalej učil deti v nedeľných školách. V politike však presadzoval oddelenie cirkvi od štátu.
Pochádzal z hlboko segregovaného juhu USA a v kampani aj v úrade kritizoval rasizmus v armáde aj na školách. Ako prezident do pozícií na federálnych súdoch vymenoval rekordný počet Afroameričanov, hispáncov a žien.
Jednou z nich bola aj Ruth Bader Ginsburgová, ktorá sa neskôr stala sudkyňou Najvyššieho súdu.
Jimmy Carter po zvolení za prezidenta v roku 1977. (zdroj: TASR/AP)Vláda poznačená krízami doma aj v zahraničí
Prvou veľkou výzvou v úrade bol pre Cartera rapídny nárast ceny benzínu v roku 1979, čo viedlo k vysokej inflácii a nezamestnanosti. Carterovi sa vtedy nepodarilo presvedčiť Američanov, že keď si na chvíľu utiahnu opasky, neskôr sa dočkajú aj lepších čias.
