PARÍŽ, BRATISLAVA. Francúzsko bolo ešte stále koloniálnou mocnosťou, no najslávnejšie časy už malo za sebou. Bolo zničené po druhej svetovej vojne, jeho ekonomika sa ešte len rozbiehala, nepokoje v Alžírsku viedli k občianskej vojne a politickej nestabilite.
Bol rok 1958 a politici takzvanej štvrtej republiky si spomenuli na Charlesa de Gaulla.
Použili vodné delá aj slzotvorný plyn, polícia zadržala v Paríži vyše dvesto ľudí Čítajte Vodca partizánov v druhej svetovej vojne, ktorý presvedčil Spojencov, že aj Francúzi sa majú zaradiť medzi víťazné mocnosti, sa vrátil z dôchodku v šesťdesiatich ôsmich a zobral na seba úlohu vytvoriť novú ústavu. Vytvoril tak politický systém, ktorý platí dodnes, takzvanú piatu republiku.
Podľa francúzskej tradície sa každou novou ústavou začína nová republika. V tej piatej de Gaulle posilnil pozíciu prezidenta, aby zabránil opakujúcej sa paralýze parlamentu, ktorá ničila štvrtú republiku.
Nový zákon bez parlamentnej väčšiny
Nástrojom na to je článok 49.3, podľa ktorého vláda s podporou prezidenta môže schváliť zákon aj bez parlamentnej väčšiny. Taká možnosť existuje pri rozpočtových otázkach.
Článok 49.3 minulý týždeň využila premiérka Élisabeth Bornová, keď vo štvrtok videla, že jej návrh zvýšiť vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov parlamentom neprejde. Vyvolala tým protesty po celej krajine.
Ariane Lagetová bola medzi dvesto ľuďmi, ktorí demonštrovali v malom juhofrancúzskom meste Lodeve. „Už toho máme dosť. Máme pocit, že po nás šliapu a nikto nás nepočúva,“ cituje ju France24.
