Diktátorský systém, aký zaviedol, stráca čaro pre iné štáty, ale éra silných lídrov sa ešte nekončí, hovorí v rozhovore pre SME hlavný zahraničnopolitický komentátor denníka Financial Times GIDEON RACHMAN. Autoritári sa podľa neho správajú podobne aj vtedy, keď pôsobia v demokracii.
Európska únia podľa neho nemôže ustupovať Viktorovi Orbánovi. Upozorňuje tiež, že už o pár rokov môže vypuknúť veľká vojna svetových mocností o Taiwan. Aj preto je zo symbolického hľadiska dôležitá dohoda anglofónnych štátov AUKUS.
V rozhovore odpovedá aj na tieto otázky
- V čom sa Churchill odlišoval od autoritárov?
- Prečo potrebujú autoritári krízu?
- Ponúkol Putin alternatívu k demokracii?
- Skončila sa demokracia v Maďarsku?
- Nachádza sa Slovensko jedny voľby od ohrozenia demokracie?
- Môže sa ešte Británia vrátiť do Európskej únie?
- Prečo si Boris Johnson v politike vymýšľal?
- Čaká nás svetová vojna o Taiwan?
- Pôjde o vojnu demokracií proti diktatúram?
- Konajú ešte svetoví lídri racionálne?
Napísali ste knihu o autoritárskych vládcoch. Je nejaká vlastnosť, ktorú majú spoločnú?
Pre každého z nich je veľmi dôležitý kult osobnosti. Napríklad, keď Donald Trump preberal v roku 2016 republikánsku nomináciu, opísal všetko, čo je podľa neho v Amerike zlé. Potom dodal, že len on to vie vyriešiť. Takto sa vyjadrujú všetci autoritárski lídri. Tvrdia, že ako jediní majú schopnosti viesť krajinu tak, ako to ona potrebuje. Nejde im o politický systém, stranu alebo ideológiu, dôležitejšie je podľa nich prepojenie politika s ľuďmi.
Kult osobnosti má aj ďalšie črty. Napríklad Vladimir Putin bol jedným z prvých, ktorí zo seba robili mača. Spomeňte si na fotografiu, ako chodí po tajge s obnaženou hruďou.
Rok vzdoru, ktorý všetko zmenil. Dvanásť mesiacov tragédií aj ukrajinskej odvahy Čítajte Alebo indický premiér Narendra Modi. Kampaň jeho strany sa veľmi zameriava na jeho osobu. Pomenovali po ňom najväčší štadión v krajine, aj keď je len premiérom, čo sa bežne v demokracii nerobí. Dokonca počas pandémie dostávali Indovia očkovací certifikát s jeho podobou. Odkazoval tým, že vakcinácia je darom občanom od neho, nie od vlády.
Alebo Čína, ktorej desaťročia vládne jedna strana, ale prezident Si Ťin-pching si upevnil svoj kult tým, že dal vložiť svoje myšlienky do ústavy strany, čo sa nestalo od Mao Ce-Tunga. Členovia strany, ktorých je asi sto miliónov, musia teraz jeho slová študovať.
Aj v Británii Winston Churchill sľuboval, že krajinu vyvedie z vojny, Margaret Thatcherová sľubovala, že vyvedie z krízy. Je to podobné?
