Ukrajina Rusko Online: Putitn podpísal zákon, ktorý zakazuje šírenie tzv. falošných správ o dobrovoľníkoch a žoldnieroch

Prokremeľskí demonštranti sa zišli v Moskve pred ambasádami 20 krajín, ktoré Rusko označuje za nepriateľské. Urobili tak pri príležitosti deviateho výročia anexie ukrajinského polostrova Krym.

Zhromaždenia sa konali okrem iného pred ambasádami Nemecka, USA, Veľkej Británie, Francúzska a Poľska.

Organizovalo ich mládežnícke hnutie Molodaja gvardija (Mladá garda), mládežnícka organizácia prokremeľskej strany Jednotné Rusko. Tieto krajiny podľa nej podporujú Ukrajinu a aktívne dodávajú smrtiace zbrane ukrajinskému režimu.

Predseda organizácie Anton Demidov pred americkým veľvyslanectvom, kde sa zišlo okolo 400 ľudí držiacich plagáty s nápismi ako "Krym s Ruskom navždy" alebo "Spojené štáty rozosievajú smrť", vyhlásil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a prezident USA Joe Biden chcú pomocou týchto zbraní opäť ovládnuť Krym.

Podobná demonštrácia, na ktorej sa zúčastnilo približne 200 ľudí, sa konala aj pred britským veľvyslanectvom. (TASR)

Rusko poprelo súhlas s predĺžením vývozu obilia z Ukrajiny po Čiernom mori o 120 dní. "Vidíme správy od aktérov dohody o predĺžení o 120 dní. Ruská strana ich ale upozorňovala, že sa predlžuje o 60 dní," odkázala ruská diplomacia.

Turecko a Organizácia Spojených národov nespresnili, ako dlho bude predĺženie trvať, ale ukrajinský vicepremiér a minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov informoval o 120-dňovom predĺžení.

Aj keď rozhodnutie súdu v Haagu môže vnímať ruský prezident Putin skôr symbolicky, keďže Rusko jurisdikciu tohto súdu neuznáva, v skutočnosti mu môže uškodiť nielen reputačne, ale aj prakticky. (SME)

Poľský občan utrpel zranenia, keď dodávku s humanitárnou pomocou zasiahlo ostreľovanie okupantov počas cesty do mesta Časiv Jar. O udalosti informoval poľský veľvyslanec v Kyjeve Bartosz Cichocki. 

Cichocki dodal, že na Ukrajine je zranenému poskytovaná lekárska pomoc a starostlivosť.

Spolupracovník ukrajinského ministra vnútra Antona Heraščenka už predtým informoval, že vozidlo, v ktorom sa viezli dvaja poľskí občania, bolo zasiahnuté ruským ostreľovaním v Doneckej oblasti.

"Ruská strela zasiahla autobus s poľskými dobrovoľníkmi, ktorí priviezli humanitárnu pomoc do mesta Časiv Jar," napísal Heraščenko na sociálnej sieti Twitter s tým, že zranenia utrpeli až dvaja poľskí dobrovoľníci. Jedného z nich podľa neho evakuovali do nemocnice v meste Dnipro.

Heraščenko v tweete zverejnil aj fotografiu, na ktorej je vidieť poškodenú bielu dodávku s dierou po strele hneď za sedadlom vodiča, píše PAP. Na dodávke bol nápis so sloganom "Pomoc Ukrajine" a s vlajkami Ukrajiny, Poľska a Lotyšska.

Anton Gerashchenko
@Gerashchenko_en

A Russian shell hit the bus of Polish volunteers who brought humanitarian aid in Chasiv Yar. Two volunteers were wounded.

One of them was evacuated to a Dnipro hospital by Life Saving Center.

Wishing both of them a full and speedy recovery. https://t.co/Q24oVi3Xlb

18.3.2023 o 9:42 · archivované: 18.3.2023 o 15:55

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Dohoda o vývoze ukrajinských obilnín cez Čierne more by mala platiť až ďalších 120 dní, informoval ukrajinský minister infraštruktúry Oleksandr Kubrakov. Moskva predtým uviedla, že chce dohodu predĺžiť len o 60 dní.

Predĺženie dohody ohlásil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ale nespresnil, o koľko dní. Dohoda mala vypršať 19. marca.

"Pri našich rozhovoroch s oboma stranami sme zaistili predĺženie dohody, ktorá mala vypršať 19. marca," povedal Erdogan vo vysielaní tureckej televízie, len niekoľko hodín pred tým, ako mala dohoda o polnoci prestať platiť.

Erdogan sa poďakoval Ukrajine, Rusku a OSN za ich snahu dosiahnuť dohodu, ktorú označil za "životne dôležitú pre stabilitu zásobovania sveta potravinami".

Dohoda umožní prúdenie obilnín z Ukrajiny do štátov v Afrike, na Blízkom východe a v Ázii, kde silnie hrozba hladomoru a nárast cien potravín spôsobuje schudobnenie ďalších ľudí.

V rámci dohody dosiaľ vyše 800 lodí dopravilo na svetové trhy 25 miliónov ton obilnín, informoval turecký prezident.

Poďakovanie vyjadril aj Kubrakov. "Čiernomorská obilninová iniciatíva je predĺžená o 120 dní. Sme vďační Antóniovi Guterresovi, Organizácii Spojených národov, prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, ministrovi Hulusimu Akarovi a všetkým našim partnerom za to, že sa držia podmienok dohody. Vďaka nášmu spoločnému úsiliu už bolo na svetové trhy dopravených 25 miliónov ton ukrajinských obilnín," napísal Kubrakov na Twitteri.

Oleksandr Kubrakov
@OlKubrakov

#BlackSeaGrainInitiative agreement is extended for 120 days. Grateful to @antonioguterres @UN, President Erdoğan, Minister Hulusi Akar & all our partners for sticking to the agreements. Due our joint efforts, 25M tons of🇺🇦 grain delivered to world markets https://t.co/4bye93iQ7d

18.3.2023 o 14:48 · archivované: 18.3.2023 o 18:21

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruský prezident podpísal zákon, ktorý zakazuje šírenie takzvaných falošných správ o dobrovoľníkoch a žoldnieroch. Rozšíril legislatívu prijatú na začiatku invázie, ktorá zakazovala šíriť falošné správy o ruských ozbrojených silách.

Za porušenie týchto zákazov hrozí v Rusku trest do 15 rokov väzenia. Nový zákaz Putin podpísal v čase, v ktorom sa príslušníci žoldnierskej Wagnerovej skupiny stali pechotou v rámci ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny. Informuje o tom portál cnn.com.

Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval na Krymský polostrov pri príležitosti deviateho výročia jeho anexie, uviedla ruská štátna televízia. Krymský polostrov bol Moskvou anektovaný v roku 2014.

Počas prekvapivej návštevy v čiernomorskom prístavnom meste Sevastopoľ na Kryme Putin v spoločnosti tamojšieho gubernátora Michaila Razvožajeva navštívil umeleckú školu, vyplýva z vysielania televízie.

Anton Gerashchenko
@Gerashchenko_en

A visibly limping Putin arrived in occupied Crimea

Russian sources report Putin's visit to Sevastopol to «celebrate» the anniversary of the annexation of Crimea

Which, by the way, will be one of the items on Putin's list of accusations at The Hague Court. https://t.co/XPJDGqvT9e

Length: (00:00)

18.3.2023 o 14:58 · archivované: 18.3.2023 o 15:56

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Na Ľvovskú oblasť zaútočilo šesť iránskych dronov Šahíd-136. Protivzdušná obrana tri drony zostrelila a ďalšie tri zasiahli nebytové budovy v meste Javoriv, konštatoval gubernátor Maksym Kozyckyj s tým, že neboli hlásené obete. (SITA)

Ruská žoldnierska Wagnerova skupina plánuje do polovice mája najať približne 30-tisíc nových bojovníkov, oznámil jej zakladateľ Jevgenij Prigožin. Dodal, že centrá v 42 ruských mestách, ktoré denne najímajú 500 až 800 ľudí. (SITA)

Nikto nestojí nad zákonmi, povedal nemecký kancelár Scholz v reakcii na vydanie zatykača na ruského prezidenta Putina. Olaf Scholz sa tak vyjadril v Tokiu, kam prišiel s ďalšími ministrami posilniť ekonomické a obranné vzťahy.

"Medzinárodný trestný súd je tou správnou inštitúciou pre vyšetrovanie vojnových zločinov. Faktom je, že sa ukazuje, že nikto nestojí nad zákonom, "povedal Scholz v reakcii na zatykač na ruského lídra.

Scholz a japonský premiér Fumio Kišida absolvovali prvé kolo medzivládnych konzultácií. So Scholzom pricestovalo šesť ministrov, aby rokovali o prehĺbení spolupráce v hospodárstve a v oblasti bezpečnosti v indo-pacifickom regióne a tiež o globálnych otázkach vrátane toho, že Čína presadzuje svoje teritoriálne nároky v moriach a nadväzuje užšie zväzky s Ruskom.

„Som presvedčený, že medzivládne konzultácie budú odrazovým mostíkom na ešte užšiu spoluprácu medzi Japonskom a Nemeckom," povedal Kišida v úvodnom prejave na schôdzke.

Japonský premiér konštatoval, že epicentrom rokovaní je ekonomická bezpečnosť, indo-pacifický región, ruská vojna na Ukrajine a ďalšie otázky, ktoré sa týkajú oboch krajín.

Nemecký kancelár vlani navštívil Japonsko pred cestou do Číny, aby ubezpečil, že nemecké ekonomické vzťahy s Tokiom majú prednosť pred vzťahmi s Pekingom.

Scholz presadzuje diverzifikáciu nemeckých obchodných partnerov, ale zároveň je proti úplnému zrušeniu väzieb s Čínou. (SITA, ČTK)

Vláda mohla možnosť poskytnutia stíhačiek Ukrajine osloviť Ústavný súd, vyhlásil Tomáš Valášek, poslanec za Progresívne Slovensko v Sobotných dialógoch RTVS. Poukázal, že rozhodnutie je správne v rámci zahraničnej politiky.

Rozhodnutie neposlať vojenskú techniku krajine, ktorá bráni svoje územie, by bolo v rozpore so základnými hodnotami, pripomenul Valášek.

Poslanec György Gyimesi z OĽaNO nesúhlasí s poslaním stíhačiek MiG-29 Ukrajine, pretože vláda na to nemala poverenie a nebrala do úvahy ani názor väčšiny obyvateľstva.

Téma stíhačiek nemala byť témou vôbec, pretože dočasne poverená vláda nemala právo rozhodnúť v tejto téme, doplnil Erik Tomáš zo strany Hlas. Bez právnej analýzy je zrejmé, že poslanie stíhačiek krajine, kde je vojna, je zásadným krokom v rámci zahraničnej politiky. Keďže ide o zmluvu vojenského charakteru, mal poskytnutie stíhačiek ratifikovať parlament.

Gyimesi pripomenul, že sa Rusko už niekoľkokrát vyhrážalo Slovensku odvetou za poskytovanie zbraní Ukrajine. Kompenzácie za poskytnutie MiG-ov považuje Gyimesi za "judášsky groš".

Valášek poukázal, že strašenie eskaláciou zo strany Ruska je bezpredmetné, pretože je to iba taktika Kremľa, ktorá mu nevychádza. K ekonomickej otázke dodal, že ak by Ukrajina prehrala, Slovensko by na to doplatilo neporovnateľne vyššími výdavkami. Valášek opäť zdôraznil morálny aspekt obrany. (SME)

Rusko zrejme rozšíri brannú povinnosť, aby posilnilo armádu, tvrdí britské ministerstvo obrany. Návrh úpravy veku povinnosti pre mužov zo súčasných 18 až 27 rokov na 21 až 30 rokov, bude pravdepodobne platný od januára 2024.

Mnoho 18 až 21-ročných mužov si v súčasnosti nárokuje na výnimku z odvodu z dôvodu vysokoškolského štúdia. Úrady s veľkou pravdepodobnosťou menia vekovú kategóriu, aby posilnili počet vojakov tým, že študenti budú nakoniec nútení v armáde slúžiť.

Rusko podľa britského rezortu obrany naďalej oficiálne nepovoľuje brancom vykonávať operácie na Ukrajine, hoci "najmenej stovky z nich tam pravdepodobne slúžili v dôsledku administratívnych zmien či po donútení podpísať zmluvy", cituje Guardian.

Aj keď sa Rusko bude aj naďalej zdržiavať nasadzovania brancov do vojny na Ukrajine, ďalší branci uvoľnia väčší počet profesionálnych vojakov na boj, spresňuje ministerstvo v Londýne.

Rusko organizuje povolávanie do armády dvakrát ročne; vlani v súvislosti s vojnou na Ukrajine pristúpilo aj k "čiastočnej mobilizácii".

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 18 March 2023.

Find out more about Defence Intelligence's use of language: https://t.co/b1caNLrk5z

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/UEtuzv53WD

18.3.2023 o 7:49 · archivované: 18.3.2023 o 12:06

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Čínsky prezident Si Ťin-pching bude na návšteve v Rusku pravdepodobne rokovať o obchádzaní protiruských sankcií, uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny. Do Ruska má Si Ťin-pching pricestovať začiatkom budúceho týždňa.

Čínsky prezident podľa amerických analytikov zrejme plánuje s Putinom a ďalšími ruskými činiteľmi hovoriť o schémach obchádzania sankcií, ktoré budú podporovať export čínskeho tovaru do Ruska.

Inštitút uviedol, že čínske firmy už podľa médií predali Rusom pušky, časti dronov a ďalšie vybavenie, ktoré môže byť použité na vojenské účely.

Čínske výrobky by pritom podľa amerických analytikov mohli do Ruska prúdiť cez Bielorusko. Si Ťin-pching podľa nich už 1. marca podpísal s bieloruským lídrom Alexandrom Lukašenkom balík dohôd, ktoré by export čínskeho tovaru do Ruska uľahčili.

Si Ťin-pching sa tiež zrejme pokúsi vykresliť Čínu ako neutrálnu krajinu, ktorá by mohla sprostredkovať rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou, domnievajú sa analytici.

Peking v deň výročia ruského vpádu na Ukrajinu 24. februára predstavil dvanásťbodový plán ukončenia vojny. Okrem iného v ňom vyzval, aby sa obe krajiny zdržali útokov na civilné obyvateľstvo, vyzval na zriadenie humanitárnych koridorov, ale aj na ukončenie západných sankcií proti Rusku.

Podľa piatkového oznámenia Kremľa Putin a Si počas chystanej návštevy podpíšu deklaráciu, ktorá bude znamenať začiatok "novej éry" rusko-čínskych vzťahov.

ISW
@TheStudyofWar

NEW: Chinese President Xi Jinping will meet with Russian President Vladimir #Putin during a state visit to #Russia from March 20-22 likely to discuss sanctions evasion schemes and Chinese interest in mediating a negotiated settlement to the war in Ukraine. https://t.co/FdZkRYubqv https://t.co/bqkmpLNUu5

18.3.2023 o 2:15 · archivované: 18.3.2023 o 11:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinskí a americkí civilní a vojenskí hovorili o situácii na bojiskách a ďalších dodávkach zbraní a munície. Online rokovanie absolvovali hlavný veliteľ armády, generál Valerij Zalužnyj aj minister obrany Olexij Reznikov.

Ku koncu videohovoru sa k účastníkom pridal aj samotný prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý hovoril o nádeji Ukrajincov, že sa im podarí oslobodiť územia okupované Rusmi, oznámil vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andryj Jermak s tým, že rozhovory sledoval jeho zástupca Roman Mašovec.

Americkú stranu zastupovali poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, šéf Pentagónu Lloyd Austin a predseda zboru náčelníkov štábov americkej armády Mark Milley.

"Spojencov sme podrobne informovali o aktuálnom vývoji na fronte, o bojoch v oblastiach, kde je situácia najhoršia, a o naliehavých potrebách ukrajinskej armády. Diskutovali sme o ďalšom poskytovaní potrebnej pomoci Ukrajine vrátane vybavenia vybavenia, zbraní a munície," napísal Jermak na Twitteri.

Ukrajinskí činitelia podľa neho taktiež poďakovali Spojeným štátom za "komplexnú a silnú podporu", ktorú poskytujú Ukrajincom v boji proti ruskej vojenskej agresii.

Rusko v noci útočilo na Ukrajinu iránskymi dronmi Šahíd. Tri z nich sa Ukrajincom podarilo nad Dnepropetrovskou oblasťou zostreliť, dva zasiahli zariadenie kritickej infraštruktúry v Novomoskovsku severovýchodne od Dnepropetrovska.

Celkovo podľa Ukrajincov útočilo 16 bezpilotných lietadiel, z ktorých sa 11 podarilo zostreliť. Rusko drony, ktoré po zasiahnutí cieľa vybuchnú, vyslalo z Brjanskej oblasti susediace s Ukrajinou a z Azovského mora.

Bezpilotné lietadlá podľa šéfa kyjevskej vojenskej správy Serhija Popku leteli tiež v smere na ukrajinskú metropolu, zlikvidovala ich ale protivzdušná obrana.

Dva drony zasiahli nemenované zariadenie kritickej infraštruktúry v Novomoskovsku, kde spôsobili "závažné škody". Na mieste prepukol požiar, ktorý zničil aj štyri priľahlé domy.

Ďalších šesť objektov bolo poškodených, uviedla správa Dnepropetrovskej oblasti. Pri útoku neboli žiadni ľudia zranení.

Rusko v noci na dnes tiež ostreľovalo Záporožie, uviedol na sociálnej sieti telegram zástupcu záporožskej radnice Anatolij Kurtev.

"Podľa predbežných informácií ruská strela zničila stravovacie zariadenie. Tlaková vlna rozbila okná okolitých budov a poškodila strechy a fasády, "napísal Kurtev, podľa ktorého sa aj tento útok obišiel bez zranení. (ČTK)

Za uplynulý deň stratila ruská armáda 880 vojakov, od začiatku vojny 164 200, tvrdí ukrajinské velenie. Okupanti prišli aj o päť tankov, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty, osem delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko stratilo celkovo 3 511 tankov, 6 830 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 560 delostreleckých systémov a 506 raketometov.

Správy o násilnom deportovaní detí z Ruskom okupovaných území, sa prvýkrát objavili vlani na jar. ICC v tejto súvislosti vydal zatykač na Vladimira Putina a prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.

Rusko takéto deportácie prezentovalo ako humanitárnu misiu na záchranu ukrajinských detí pred vojnou. Ukrajina však Moskvu obvinila z genocídy a jej kroky označila za vojnové zločiny.

Medzi údajne unesenými sú deti odobraté z ukrajinských štátnych inštitúcií v okupovaných oblastiach, ako aj deti, ktorých rodičia poslali do "letných táborov" riadených Ruskom - a nikdy sa už z nich nevrátili, ako aj deti, ktorých rodičov zatkli ruské okupačné úrady a tie, ktoré v dôsledku bojov osireli, pripomína denník Guardian.

Prevažná väčšina ukrajinských detí unesených Ruskom je z okupovaných území južnej a východnej Ukrajiny: Chersonskej, Charkovskej, Záporožskej, Doneckej, Luhanskej a Mykolajivskej oblasti, spresňuje Guardian.

Siroty kvôli Rusku

Rusko sa priznalo k zadržiavaniu najmenej 1400 ukrajinských detí, ktoré označilo za siroty; hoci uviedlo, že najmenej 2000 detí prišlo na územie Ruska bez sprievodu. Niekoľko stoviek ďalších ukrajinských detí zostáva v Rusku po tom, čo sa zúčastnili "prevýchovných" táborov s vedomím svojich rodičov, už sa však z nich nevrátili.

Od začiatku vojenskej invázie vo februári minulého roka si ruské rodiny adoptovali najmenej 400 ukrajinských sirôt, uvádza ukrajinské regionálne stredisko pre ľudské práva. K tomuto počtu dospelo na základe vyhlásení ruského štátu. Moskva uviedla, že na adopciu čaká ďalších 1000 takýchto detí.

Samotná komisárka pre práva detí Ľvovová-Belovová si podľa vlastných tvrdení "adoptovala" 15-ročné dieťa zo zničeného ukrajinského prístavného mesta Mariupol, píše denník.

Množstvo z týchto detí však majú žijúcich príbuzných, ktorí ich často zúfalo hľadajú. Zhruba 90 percent ukrajinských detí, ktoré v čase invázie žili v štátnej starostlivosti, boli "sociálne siroty" - mali príbuzných, tí sa však o nich nedokázali postarať.

Moskva neuvádza mená sirôt ani podrobnosti o tom, odkiaľ sú alebo kde žijú v Rusku, čo sťažuje ukrajinským a medzinárodným orgánom ich identifikáciu a sledovanie ich pohybu. V niektorých prípadoch sa príbuzným podarilo identifikovať takéto deti na videách zverejnených ruskými štátnymi médiami a začali vyvíjať úsilie na ich návrat. Zdokumentované sú aj prípady, keď deti po úteku z bojov na Ukrajine v evakuačných autobusoch do Ruska skončili v ruskej štátnej starostlivosti, ako aj deti, ktoré boli oddelené od rodičov v ruských filtračných táboroch.

Ruské tábory

Najmenej šesťtisíc ukrajinských detí na okupovaných územiach Ukrajiny sa zúčastnilo letných táborov dotovaných Ruskom, pričom niekoľko stoviek z nich sa nevrátilo späť k svojim rodinám, píše ďalej Guardian.

Tieto tábory, ktoré štúdia americkej Yalovej univerzity označila za "prevýchovné", boli úradmi na okupovaných územiach Ukrajiny prezentované ako spôsob, ako si deti môžu oddýchnuť od vojny. Od začiatku invázie boli deti od veku štyroch mesiacov, ktoré žili na okupovaných územiach, prevezené do 43 táboroch v Rusku vrátane Moskvou anektovaného ukrajinského polostrova Krym a Sibíri s cieľom "proruského vlasteneckého a vojenského vzdelávania", vyplýva zo správy humanitárneho výskumného laboratória Yalovej univerzity.

Niektorým rodičom sa podarilo získať späť svoje deti po absolvovaní dlhej cesty z Ukrajiny cez Poľsko a Pobaltie až do južného Ruska. Videá z novembra minulého roka, ktoré zverejnili oblastné ruské okupačné úrady, však ukázali, že v takýchto táboroch stále žili stovky detí, uzatvára Guardian. (TASR)

Rusko zmenilo spôsob, ako sa pozeráme na svetové dianie. Pred inváziou sme si mysleli, že to je šialený nápad. Putin nás presvedčil, že aj nemysliteľné môže byť zrazu možné, hovorí komentátor Financial Times Gideon Rachman. (SME)

Americký prezident Joe Biden v piatok vyhlásil, že vydanie zatykača na ruského prezidenta Vladimira Putina Medzinárodným trestným súdom na základe obvinenia z vojnového zločinu za deportáciu ukrajinských detí je "oprávnené".

Toto rozhodnutie privítala aj Litva. Podľa litovského prezidenta Gitanasa Nausédu je rozhodnutie tohto súdu "prvým krokom k zodpovedaniu sa Ruska".

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis hovoril v súvislosti so zatýkacím rozkazom na Putina o novom precedense.

"Spravodlivosť je bližšie," napísala na sociálnej sieti Twitter litovská premiérka Ingrida Šimonyté. (TASR)

USA privítali rozhodnutie Turecka ohľadom začatia procesu ratifikácie žiadosti Fínska o vstup do NATO. Ankaru však vyzvali, aby tak konala aj v prípade Švédska. Washington výzvu v tejto záležitosti adresoval i Maďarsku. (TASR)

Ukrajina trvá na tom, aby sa obilná dohoda s Ruskom automaticky obnovovala na 120 dní v časovo neobmedzenom období. Na telegrame to uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhal. Moskva vo štvrtok oznámila, že dohodu predlžuje len o 60 dní.

Hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphan Dujarric uviedol, že v čase ruského oznámenia o predĺžení sa ďalej rokovalo. Šmyhal v piatok povedal, že za ruským rozhodnutím skrátiť platnosť zmluvy na 60 dní vidí snahu ponechať si v rukách nástroj na vydieranie.

"Snahy agresora skrátiť dobu predĺženia sú manipuláciou slúžiacou na ďalšie vydieranie a prehĺbenie celosvetovej potravinovej krízy," uviedol Šmyhal. Zdôraznil, že Ukrajina je kľúčovým hráčom pre udržanie potravinovej bezpečnosti vo svete. (ČTK)