Aidina cesta do minulosti sa začala asi pred rokom a pol, keď sa vydala do malého mestečka Kalinovik v Bosne a Hercegovine. Práve tu jej strýka v júli 1992 zatkli, niekoľko dní držali v sklade pušného prachu a potom ho v stodole zavraždili spolu s ďalšími dvadsiatimi troma mužmi.
Aidin strýko Abdurahman Filipović – alebo „Braco“ („Braček“), ako ho medzi svojimi blízkymi poznali, – bol s Aidou v celom jej doterajšom živote, hoci keď zomrel, mala len tri roky a nemá naňho žiadne vlastné spomienky.
Zo svojho detstva si pamätá sériu surových emócií od nádeje cez zdesenie až po bolesť, ktoré zažila jej matka, keď sa dozvedela, že zrejme našli Bracove pozostatky, len aby neskôr zistila, že patrili niekomu inému. Braco je totiž jedným z asi 7600 ľudí, ktorí zmizli v tajných hroboch počas krvavej vojny v Bosne (1992 – 1995) a dodnes neboli nájdení ani identifikovaní.
Aida vždy vnímala jeho existenciu, ale až keď mala dosiahnuť strýkov vek v čase jeho smrti, Braco – fantóm z rodinných príbehov a čiernobielych fotografií – sa zrazu stal skutočnou osobou.
„Uvedomila som si, že teraz by som mu porozumela,“ hovorí čoskoro 34-ročná Aida Hadžimusićová, novinárka, ktorá pracuje pre balkánsky televízny kanál Al Jazeera. "Bol by v mojom veku a ja už nie som malé dievča. To môj pohľad zmenilo."
A tak sa rozhodla vycestovať do Kalinoviku, nájsť miestnych, ktorí Braca poznali, a nakrútiť o ňom film. „Oživiť jeho príbeh sa stalo mojím poslaním,“ hovorí.
