BAKU. Azerbajdžan v stredu obvinil Arménsko zo spustenia paľby na vojenské pozície pozdĺž spoločnej hranice týchto dvoch štátov a v spornom regióne Náhorný Karabach, o ktorý Baku a Jerevan viedli už dve vojny.
Obvinenie o paľbe prišlo len deň po tom, čo sa arménsky premiér Nikol Pašinjan sťažoval ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi na "problémy" s ruskými mierovými jednotkami v Náhornom Karabachu a varoval pred eskaláciou situácie.
"Arménske jednotky začali v noci ostreľovať azerbajdžanské pozície," uviedlo vo vyhlásení ministerstvo obrany v Baku. K obetiam na životoch podľa neho nedošlo.
Ministerstvo tiež dodalo, že aj v Náhornom Karabachu sa odohrala streľba z "viacerých zbraní rozdielneho kalibru" a azerbajdžanské jednotky v tejto súvislosti "podnikli potrebné opatrenia".
Arménsky rezort obrany tieto vyjadrenia Baku označil za "dezinformácie".
Druhá karabašská vojna – z jesene 2020 – si vyžiadala približne 6 500 obetí, kým boje neukončilo prímerie vyrokované Ruskom, v dôsledku ktorého prišlo Arménsko o rozsiahle územia. Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné.
Medzi oboma znepriatelenými krajinami opäť narastá napätie pre azerbajdžanskú blokádu tzv. Lačinského koridoru. Ide o jedinú cestu, ktorá spája Arménsko s Náhorným Karabachom.
Jerevan v tejto súvislosti obviňuje Baku zo snáh o etnickú čistku, respektíve vyhnanie karabašských Arménov, ktorým v dôsledku blokády dochádzajú potraviny, lieky i pohonné hmoty.
