Ukrajina Rusko Online: Ukrajinci budú ďalej brániť Bachmut, rozhodlo velenie

Zrážka ruskej stíhačky s americkým dronom nad Čiernym morom pravdepodobne spôsobila na ruskom stroji určité poškodenie, uviedol brigádny generál amerických vzdušných síl a hovorca Pentagónu Pat Ryder. (TASR)

Brannobezpečnostný výbor vzal na vedomie informácie o poskytnutí migov Ukrajine. Poverený minister obrany Naď potvrdil, že za to máme ponuku na náhradu vo výške 900 miliónov dolárov. V kompenzácii je zahrnutá aj najmodernejšia vojenská technika z USA. (TASR)

Trom Rusom hrozí za čítanie básní kritických voči invázii Moskvy na Ukrajine, po desať rokov väzenia, oznámil právnik Leonid Solovjov.

Básnikov Arťoma Kamardina, Jegora Štovbu a Nikolaja Dajneka zatkli vlani v septembri, pretože sa zúčastnili na čítaní poézie na moskovskom námestí, kde sa stretávali disidenti už v sovietskej ére.

Obvinili ich z "verejných výziev na páchanie činov namierených proti bezpečnosti štátu", uviedol Kamardinov právnik Solovjov.

Ide podľa neho o prvý prípad, postavený na takýchto obvineniach. Sú obvinený aj z "podnecovania nenávisti".

Kamardin recitoval svoju báseň nazvanú "Zabi ma, milicionár!", čo je narážka na proruských separatistov na východe Ukrajiny.

Na druhý deň ho zatkli a prehľadali byt. Kamardin povedal, že polícia ho zbila a znásilnila činkou.

Jeho priateľka a aktivistka Alexandra Popovová v novembri 2022 pre AFP uviedla, že policajti sa k nej počas razie v byte správali násilnícky a vyhrážali sa, že aj ju znásilnia.

Moskva vlani koncom februára zaútočila proti na Ukrajine. Odvtedy zosilnila aj prenasledovanie domácich odporcov invázie a zaviedla prísnejšie zákony na umlčanie kritikov. (TASR)

Rusko stále dokáže financovať vojnu na Ukrajine, katastrofické ekonomické scenáre sa pre krajinu zatiaľ nenaplnili. Prečo ho sankcie ešte nepoložili a čo mu môžu spôsobiť klesajúce ceny energií? Vysvetľuje Ekonómia ľudskou rečou. (Index)

Peter Pčolinský o darovaní MiG-ov Ukrajine po rokovaní výboru pre obranu a bezpečnosť.

Minister obrany Jaroslav Naď o darovaní MiG-ov Ukrajine počas výboru pre obranu a bezpečnosť.

Juraj Krúpa o MiG-och počas zasadania parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť.

Juraj Šeliga o MiG-och počas zasadania parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť.

Prokurátor z haagskeho súdu už vyšetruje ruské vojnové zločiny na Ukrajine. Reálne odsúdiť páchateľov však bude problém. Prečítajte si týždenný prehľad diania na Ukrajine.

Holandsko pošle Ukrajine dve mínolovky, radarové systémy na odhaľovanie dronov a ženijné mosty, oznámila ministerka obrany Kajsa Ollongenová. Zásielka zahŕňa systémy M3 na výstavbu mostov a prepravu vozidiel cez vodné plochy.

Tieto systémy a radary na detekciu dronov zaobstarajú priamo od výrobcov. Mínolovky na Ukrajinu dodajú v roku 2025, aby po vojne vyhľadávali míny v Čiernom mori, píše agentúra Reuters.

Dodanie týchto lodí podľa Ollongenovej prispeje k zvýšeniu bezpečnosti v Čiernom mori, bezpečnosti Európy i potravinovej bezpečnosti vo svete.

Holandská ministerka v utorok predstavila plány na spoluprácu s Belgickom, prípadne aj ďalšími krajinami, s cieľom poskytovať ukrajinským silám výcvik na obsluhovanie mínoloviek.

Ollongenová počas uplynulých dní navštívila v spoločnosti ukrajinského ministra obrany Olexija Reznikova viacero miest na juhu Ukrajiny. Rokovali o posilnení obrany na pobreží, dôležitosti bezpečnosti na mori a ochrane lodí s obilím.

Ministerka vyzdvihla úsilie ukrajinských síl a povedala, že sú to sami Ukrajinci, kto bojuje o každý centimeter svojej krajiny.

Kajsa Ollongren
@DefensieMin

In the Ukrainian port of Mykolayiv I witnessed the destruction caused by Russian attacks. But also the bravery and strength of the Ukrainian people. Our support helps. It keeps spirits up. It makes a difference.

#WeStandWithUkraine https://t.co/BJHn49Oy30

14.3.2023 o 18:20 · archivované: 14.3.2023 o 19:05

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ubránenie Bachmutu je kľúčové pre udržanie ruských vojsk pozdĺž celej frontovej línie. "Má zásadný strategický význam pre odstrašenie nepriateľa. Je kľúčová pre stabilitu obrany celého frontu," povedal Valerij Zalužnyj, vrchný veliteľ ukrajinskej armády. (TASR)

Ak by ústavný súd o stíhačkách MiG-29 rozhodoval, jeho verdikt by sa týkal až budúcnosti. Názory ústavných právnikov sa líšia. Jeden tvrdí, že vláda iba vykonáva rozhodnutie, ktoré prijala ešte pred vyslovením nedôvery. (SME)

Ukrajina sa dozvie prvé hodnotenie plnenia kandidátskych kritérií na členstvo v EÚ v máji. Dovtedy dokončí implementáciu väčšiny z nich, povedala vicepremiérka pre európsku a euro-atlantickú integráciu Oľha Stefanišynová.

„Očakávame, že v máji, keď je naplánované zasadnutie Rady pre všeobecné záležitosti, si vypočujeme hodnotenie. Možno sa predbežné rozhovory uskutočnia aj v Kyjeve počas návštev na rôznych úrovniach,“ načrtla Stefanišynová.

Oficiálne hodnotenie EÚ bude známe najskôr v októbri. S cieľom pomôcť Kyjevu identifikovať problematické otázky však Európska komisia súhlasila s predložením „ústneho predbežného hodnotenia“ pokroku Ukrajiny už na jar.

Stefanišynová tiež verí, že Ukrajina dovtedy takmer úplne dokončí implementáciu siedmich kritérií.

„Niekoľko blokov je už politicky ukončených, zostávajú technické otázky. Zostanú tiež úlohy spojené s implementáciou zákona o národnostných menšinách,“ priblížila súčasnú situáciu týkajúcu sa implementácie kritérií.

Ako informoval ukrajinský web Európska pravda, ku koncu januára hodnotili odborníci splnenie siedmich kritérií na 5,8 bodu z desiatich, hodnotenie sa však oproti predchádzajúcej kontrole výrazne zvýšilo./ (SITA)

Litovský parlament odhlasoval opätovné predĺženie núdzového stavu v regiónoch hraničiacich s Ruskom a Bieloruskom. Platiť bude do 2. mája.

Litva susedí s ruskou exklávou Kaliningrad ležiacou pri Baltskom mori, aj s Bieloruskom, kľúčovým spojencom Moskvy. Prebiehajúcu ruskú ofenzívu na Ukrajine považuje za priamu hrozbu pre vlastnú bezpečnosť.

Litva zaviedla núdzový stav bezprostredne po začiatku ruskej vojenskej invázie z 24. februára 2022. Odvtedy bol už niekoľkokrát predĺžený.

Pôvodne platil v celej krajine, vlani v septembri bol v rámci druhého predlžovania obmedzený na pohraničné regióny a kontrolné stanovištia.

Kontrolnými stanovišťami sú okrem hraničných kontrol aj letiská či vlakové stanice. Zodpovedné orgány tam majú právomoc zastavovať a kontrolovať vozidlá a ľudí.

Núdzový stav zaviedla Litva na hraniciach s Bieloruskom už v novembri 2021. Súviselo to s tisíckami migrantov, ktorí sa pokúšali prekročiť vonkajšie hranice EÚ z Bieloruska. (TASR)

Ruská stíhačka sa v medzinárodnom vzdušnom priestore v oblasti Čierneho mora zrazila s americkým prieskumným dronom. Dron sa následne zrútil, oznámila americká armáda. (TASR, ČTK)

"Kompetenciu poslať takúto vyradenú techniku má vláda, tým pádom vláda rozhodne a pošleme migy na Ukrajinu. Nebudeme čakať," hovorí v Rozhovoroch ZKH premiér Eduard Heger a vysvetľuje, prečo sa nekonfrontuje s Igorom Matovičom.

Keď 14. marca 1939 vznikol slovenský štát, dostali sme ho ako nechcený dar od Adolfa Hitlera, ktorý zlikvidoval Československo. Nemôžeme rozumieť boju Ukrajincov za vlastný štát, keď si nevážime ani svoj. Píše Arpád Soltész. (SME)

Nemecký súd potvrdil rozhodnutie vlády o prevzatí kontroly nad dcérskymi firmami Rosnefťu.  Zamietol tak sťažnosti ruského ropného giganta. 

Správcovstvo bolo spočiatku obmedzené na šesť mesiacov, teda do 15. marca, umožnilo však nemeckým úradom kontrolu nad troma ruskými rafinériami v krajine - vo Schwedte, Karlsruhe a Vohburgu.

Ruský gigant Rosnefť sa v tom čase podieľal zhruba 12 percent na rafinácii ropy v Nemecku a podľa vlády v Berlíne dovážal každý mesiac ropu v hodnote niekoľko stoviek miliónov eur.

Kancelár Scholz vlani v septembri uviedol, že vláda "zabezpečí, aby bolo Nemecko zásobované ropou aj v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte". A dodal, že to platí najmä pre rafinériu vo Schwedte na poľskej hranici, severovýchodne od Berlína, ktorá dodáva ropné produkty pre hlavné mesto a veľkú časť severovýchodného Nemecka.

Rosnefť v sťažnosti proti tomuto kroku nemeckej vláde vyčítal, že k nemu pristúpila bez predchádzajúceho vypočutia, argumentoval, že nebol dostatočne odôvodnený, a že je neprimeraný.

Súd dospel k záveru, že za daných okolností nebola vláda povinná vypočuť Rosnefť predtým, než začne konať. Uviedol pritom, že náznaky možného výberu kapitálu podporili obavy, že by nemecké dcérske spoločnosti ruského giganta mohli skolabovať. To je scenár, ktorému sa vláda rozhodla vyhnúť, a to aj v prípade dcérskej firmy plynárenskej spoločnosti Gazprom. Aj nad ňou prevzala kontrolu a premenovala ju na Securing Energy for Europe.

Nemecké ministerstvo hospodárstva privítalo rozhodnutie súdu a uviedlo, že plánuje predĺžiť správcovstvo dcérskych spoločností Rosnefť o ďalších šesť mesiacov. Minister hospodárstva Habeck uviedol, že verdikt je "dobrou správou pre bezpečnosť dodávok" a pre rafinériu Schwedt. (TASR)

So zriadením osobitného tribunálu na stíhanie Ruska súhlasí už 32 krajín, oznámil ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba. Ruský prezident Putin a jeho spolupracovníci budú podľa jeho slov postavení pred súd.

"Ku koalícii za vytvorenie osobitného tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine sa pripojili ďalšie dve krajiny. Celkovo 32 štátov tak v súčasnosti spolupracuje s cieľom vyvodiť zodpovednosť voči najvyššiemu politickému a vojenskému vedeniu Ruska. (Ruský prezident Vladimir) Putin a jeho spolupracovníci budú postavení pred súd," oznámil Kuleba.

Dmytro Kuleba
@DmytroKuleba

Two more countries have joined the Coalition for the establishment of a Special Tribunal for the crime of aggression against Ukraine. 32 states are now working together to hold Russia’s top political and military leadership accountable. Putin and his associates will stand trial.

14.3.2023 o 9:07 · archivované: 14.3.2023 o 16:11

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinský prezident Zelenskyj nedávno ocenil prácu Medzinárodného trestného súdu so sídlom v Haagu, ktorý začal vyšetrovanie údajných zločinov spáchaných ruskými jednotkami na ukrajinskom území. Dodal však, že činnosť tohto súdu považuje za potrebné "doplniť". Zriadený by preto podľa neho mal byť osobitný tribunál. "Aby mohli byť potrestaní tí, ku ktorým sa, žiaľ, nedostane Medzinárodný trestný súd ani všetky ostatné dostupné súdne inštitúcie sveta," dodal. (TASR)

Rusko pomocou taktických lietadiel údajne útočilo raketami na Odeskú oblasť, tvrdí ukrajinská armáda. Obete na životoch neboli hlásené.

Podľa ukrajinského velenia boli ruské rakety nad Čiernym morom zneškodnené, ale trosky a tlaková vlna po výbuchu poškodili na pobreží materskú školu a niekoľko súkromných domov. Ako doplnil portál denníka Guardian, tieto informácie nebolo možné nezávisle overiť. (TASR, The Guardian)

Ukrajinské velenie sa rozhodlo ďalej brániť Bachmut, ktorý sa Rusi pokúšajú dobyť už mesiace. Poradu zvolal prezident Zelenskyj ako vrchný veliteľ. "Bolo prijaté rozhodnutie o ďalšom udržaní a obrane mesta Bachmut," napísal RBK-Ukrajina. (ČTK)

Maďarsko odsunulo ratifikáciu vstupu Švédska a Fínska do NATO na neskôr. Maďarský parlament bude o tejto záležitosti hlasovať najskôr až v poslednom marcovom týždni.

Maďarsko už vyše pol roka odkladá ratifikáciu rozšírenia NATO. Podpredseda vlády Semjén odloženie ratifikácie zdôvodnil v liste poslancom zákonodarného zboru tým, že prebiehajúce rokovania s Európskou komisiou ešte neboli ukončené. Rokovania s eurokomisiou by v zásade nemali súvisieť so vstupom Fínska a Švédska do NATO.

Premiér Orbán vlani v novembri v tejto súvislosti na Twitteri fínskej premiérke Marinovej dokonca jasne odkázal: "Maďarsko nikdy nespájalo a nikdy ani nebude spájať žiadnu inú otázku s otázkou eurofondov."

O výsledkoch rokovaní delegácie má na budúci týždeň rokovať maďarská vláda, vyhlásil 9. marca šéf úradu vlády Gulyás. "S týmito krajinami (Švédsko a Fínsko) sme tiež spojencami v inom zoskupení (Európska únia), kde sa niekedy nesprávali ako spojenci, ale ako nepriatelia," podotkol Gulyás. (TASR)

Kyjevská vojenská správa začína odstraňovať časti bariér na obranu mesta. V snahe uvoľniť cesty v hlavnom meste z nich budú odstránené betónové bloky, vrecia s pieskom i protitankové "ježe". Zasypú sa priekopy a rozoberú a zarovnajú sa zákopy.

Na začiatku vojny sa vo všetkých častiach Kyjeva objavili bariéry z betónových blokov a vriec s pieskom, či zákopy. Keďže však priama hrozba bojových akcií v Kyjeve je v súčasnosti minimálna, vojenská správa sa systém zábran rozhodla čiastočne demontovať.

"Niektoré zátarasy a ženijné stavby zostanú funkčné, iné prejdú do 'spiaceho' režimu, ďalšie budú úplne demontované," objasnil náčelník mestskej vojenskej správy. Popko pritom apeloval, aby obyvatelia Kyjeva napriek tomu nezabúdali, že vojna na Ukrajine stále pokračuje.

"Vojenskú hrozbu zo severného smeru nikto úplne neeliminoval," upozornil s tým, že v hlavnom meste krajiny treba v čase vojny plniť aj iné bezpečnostné úlohy. (TASR)

Rusko bude trestať za "diskreditáciu" vojakov bojujúcich na Ukrajine. Zákon sa bude vzťahovať aj žoldnierske formácie, akou je Wagnerova skupina. Maximálnym trestom je odňatie slobody na 10 až 15 rokov.

Z prijatých pozmeňujúcich návrhov vyplýva, že okrem príslušníkov ruskej armády a Národnej gardy sa bude trestať aj pokusy o diskreditáciu a šírenie údajných dezinformácií o "dobrovoľníckych formáciách, organizáciách alebo osobách, ktoré poskytujú pomoc pri plnení úloh uložených ruským ozbrojeným silám". 

Zo schváleného zákona vyplýva, že osobe, ktorá sa na verejnosti opakovane dopustí diskreditácie ozbrojených síl a im pomáhajúcich zložiek, môže súd vyrubiť pokutu od 100-tisíc rubľov (1237 eur) do 300-tisíc rubľov (3712 eur) alebo vyniesť trest odňatia slobody až na päť rokov.

Ak takéto konanie spôsobilo smrť z nedbanlivosti alebo spôsobilo škodu na zdraví, či majetku alebo narušenie verejného poriadku alebo bezpečnosti, trestom je pokuta od 300-tisíc rubľov (3712 eur) do milióna rubľov (8532 eur) alebo odňatie slobody až na sedem rokov.

Zákon zavádza aj trestnú zodpovednosť za verejné šírenie úmyselne nepravdivých informácií: a to pokutou od 700-tisíc rubľov (5972 eur) do 1,5 milióna rubľov (12 798 eur) alebo odňatím slobody až na päť rokov. (TASR)

Stíhačky MiG už Slovensko nebude používať a pre našu obranu nie sú dôležité, tvrdí dočasne poverený minister obrany Naď. Poskytnutie stíhačiek Ukrajine považuje za zodpovedný krok.

Toto je zodpovednosť, všetko ostatné je politikárčenie, povedal Naď. Minister oznámil, že je našou zodpovednosťou poskytnúť pomoc Ukrajine, nielen kvôli utrpeniu tamojších občanov v dôsledku ruskej agresie, ale kvôli vlastnej bezpečnosti. Výhodnejšie by bolo pre Slovensko za stíhačky získať peniaze, pretože sú pre našu obranu nevyužiteľné. Ukrajinskej armáde však môžu pomôcť.

Naď predpokladá, že o darovaní stíhačiek napokon rozhodne vláda. Deklaroval, že má pripravenú právnu analýzu. Je presvedčený, že vláda na to kompetencie má. Zároveň avizoval, že večer pôjde na rokovanie Výboru Národnej rad pre obranu a bezpečnosť a bude odpovedať na otázky poslancov.

  (SME, TASR)

Šesťsto ľudí našlo útočisko v sanatóriu Rošča na okraji Charkova. Nie každý z nich sa má kam vrátiť – sú tu ľudia z obcí, kde ich domy už nestoja, ale aj takí, ktorí sa stále liečia. Prečítajte si ich príbehy. (SME)

Poľsko by mohlo poslať Ukrajine stíhačky MiG v priebehu týždňov, hovorí poľský premiér. Morawiecki priblížil, že dodanie lietadiel by bolo možné v priebehu štyroch až šiestich týždňov.

Postoj Západu voči dodávaniu bojových lietadiel zostáva rezervovaný. (The Guardian)

Rusmi dosadení zástupcovia sa chystajú na odchod z okupovanej časti Chersonskej oblasti. Hovorkyňa ukrajinskej armády na juhu krajiny Humeňuková informovala, že Rusi „odnášajú dokumentáciu a ulúpené veci“.

„Je to znamenie, že sa pripravuje ďalšie 'gesto dobrej vôle',“ povedala Humeňuková s odkazom na propagandistický výraz, ktorým Moskva ospravedlňovala vynútené ústupy svojich jednotiek z Kyjevskej, Charkovskej, Sumskej a ďalších ukrajinských oblastí.

Mesto Cherson na juhu oslobodili ukrajinské ozbrojené sily v novembri spolu s ďalšími oblasťami na západnom brehu rieky Dnipro. Ruské sily zatlačili na východný breh rieky, odkiaľ však pravidelne ostreľujú oslobodené územia. Podľa Humeňukovej ruská armáda využíva civilné obyvateľstvo žijúce na pobreží Čierneho mora v Chersonskej a Mykolajevskej oblasti ako „živé štíty“. (SITA, Kyiv Independent)

Rastie pravdepodobnosť, že Fínsko vstúpi do NATO skôr než Švédsko, vyhlásil švédsky premiér. Kristersson však dodal, že švédske členstvo v NATO je "len otázkou času". 

Švédsko a Fínsko požiadali o vstup do NATO už vlani, no ich žiadosť nateraz blokuje Turecko. To totiž tvrdí, že obe severské krajiny sú útočiskom pre skupiny, ktoré Ankara považuje za teroristické. Ankara dáva jasne najavo, že voči členstvu Švédska v NATO má väčšie výhrady ako voči Fínsku. Podľa Kristerssona by to mohlo znamenať, že obe krajiny sa k NATO nepripoja naraz, ako pôvodne zamýšľali.

"Pravdepodobnosť vstupu (Švédska a Fínska) do NATO v rozdielnom období za zvyšuje. Napokon však nejde o to, či sa Švédsko stane členom Aliancie, ale kedy k tomu dôjde," vyhlásil švédsky premiér.

Na minulotýždňovom stretnutí v Bruseli Turecko uznalo, že obe severské krajiny podnikli konkrétne kroky v súvislosti s jeho výhradami. Všetky tri štáty sa zároveň dohodli, že budú o prístupovom procese do NATO ďalej rokovať. (TASR)

Litovský parlament rozhodol o uznaní wagnerovcov za teroristickú organizáciu. Rezolúcia bola predložená parlamentu minulý týždeň. Dokument obviňuje žoldniersku armádu Prigožina zo „systematických, vážnych zločinov agresie“ na Ukrajine. (SITA, Sky News)

K dodávke stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu bude večer rokovať výbor pre obranu a bezpečnosť. Na sociálnej sieti to uviedol šéf výboru Juraj Krúpa. Výbor by mal zasadnúť po 19.00 h. (TASR)

Útok na obytnú budovu v Kramatorsku zabil jednu osobu, ďalší traja ľudia utrpeli zranenia. Ukrajinský prezident Zelenskyj uviedol, že pri výbuchu bolo poškodených celkovo šesť bytových domov a záchranné práce naďalej pokračujú.

V Kramatorsku sídli miestne veliteľstvo ukrajinskej armády.

Ukrajinské úrady tvrdia, že v minulosti bol pravidelne terčom ruského ostreľovania a iných útokov. Raketový útok na mestskú železničnú stanicu vlani v apríli, z ktorého Kyjev a veľká časť medzinárodného spoločenstva obvinili Moskvu, zabil niekoľko desiatok ľudí a viac ako sto zranil.

KyivPost
@KyivPost

❗️Russian troops launched a rocket attack on the centre of #Kramatorsk, #Donetsk Region, this morning. As a result, one person was killed and at least three were wounded, President #Zelensky said.

📹: Telegram / Zelensky https://t.co/qnrquDgATf

Length: (00:00)

14.3.2023 o 9:37 · archivované: 14.3.2023 o 12:40

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusi nie sú schopní významnejších útočných akcií kvôli problémom s muníciou, tvrdí britské ministerstvo obrany. Moskva stanovila limity týkajúce sa spotreby nábojov, keďže začína pociťovať nedostatok munície.

Briti tvrdia, že v ostatných týždňoch sa nedostatok ruskej delostreleckej munície údajne zhoršil natoľko, že v mnohých častiach kontaktnej línie na Ukrajine platia prídelové opatrenia.

„Toto bol takmer určite kľúčový dôvod, prečo žiadna ruská formácia v ostatnom čase nedokázala uskutočniť operačne významnú útočnú akciu,“ uvádza britské ministerstvo obrany.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 14 March 2023

Find out more about Defence Intelligence's use of language: https://t.co/Z5SI6SOzPY

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/1vOoyWCYYD

14.3.2023 o 7:57 · archivované: 14.3.2023 o 11:17

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Česko aj Slovensko by mali mať možnosť zapojiť sa do povojnovej obnovy Ukrajiny, povedal predseda parlamenta a líder hnutia Sme rodina Kollár po stretnutí s novým českým prezidentom Pavlom.

Kollár informoval, že s prezidentom Česka diskutovali nielen o pomoci Ukrajine v súvislosti s ruskou inváziou, ale aj o predčasných voľbách na Slovensku a o združení krajín V4.

„Keď teraz pomáhame Ukrajine, budeme požadovať, aby v prípade povojnovej obnovy boli Slovensko a Česko zapojené do jej obnovy,“ uviedol Kollár, podľa ktorého by práce na obnove Ukrajiny mali pomôcť aj slovenským a českým firmám či ekonomike našich štátov. Obaja politici sa bavili aj o Vyšehradskej skupine, ktorá má podľa Kollára svoje opodstatnenie, pretože Česko, Poľsko, Maďarsko aj Slovensko majú cez V4 podstatne silnejší hlas v Európe. Skupinu štátov združených vo V4 preto treba podľa Borisa Kollára vnímať v širšom kontexte. Predseda parlamentu v súvislosti so vzťahmi v rámci V4 a niektorými postojmi maďarského premiéra Orbána poukázal na to, že ide v prvom rade o spoluprácu všetkých štyroch krajín a skupinu V4 by preto nezatracoval.

„Myslím si, že je veľmi dôležité v tom pokračovať, ale musíme si stanoviť priority a povedať si, ktorým smerom chceme ísť. Keď sa nám niečo nepáči, treba to partnerovi aj jasne povedať,“ povedal Boris Kollár. Naopak, český prezident konštatoval, že sa nikdy netajil skepsou, pokiaľ ide o efektivitu skupiny V4. „Budeme musieť vážne uvažovať o tom, akým obsahom tú spoluprácu naplniť,“ uviedol Pavel. (SITA)

Plénum parlamentu o migoch rozhodovať nebude, koalícia našla iný spôsob, naznačil predseda parlamentu. Kollár skonštatoval, že aktuálne nie je vôľa na zmenu Ústavy v súvislosti s kompetenciami dočasne poverenej vlády. (TASR)

Kremeľ sa nebojí obvinení z vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine, Rusko totiž neuznáva Medzinárodný trestný súd v Haagu, oznámil hovorca Kremľa Peskov.

Peskov tiež oznámil, že ciele Ruska na Ukrajine možno dosiahnuť len „vojenskými prostriedkami“. Hlavný prokurátor súdu v Haagu Karim Khan vtedy v súvislosti s inváziou začal vyšetrovanie ruských vojnových zločinov. (The Guardian)

Srbský minister hospodárstva navrhol zavedenie sankcií voči Rusku. Ide o prvé vyhlásenie predstaviteľa srbskej vlády, ktorým sa otvorene vyjadruje podpora protiruským sankciám, čo predstavuje odklon od oficiálnej pozície Belehradu.

Basta uviedol, že Srbsko "už platí vysokú cenu za nezavedenie sankcií voči Rusku" a že sa celá situácia stáva "neznesiteľnou". Jeho vyhlásenie vyvolalo nesúhlas v strane Jednotné Srbsko, ktorá je koaličným partnerom vo vláde premiérky Brnabičovej, ako aj požiadavky na Bastovu rezignáciu.

Basta ďalej uviedol, že ako minister hospodárstva vníma veľký nátlak, ktorému je srbský prezident vystavený zo strany Európskej únie i medzinárodného spoločenstva, ale každý o tom mlčí. "Nemôžem to akceptovať," povedal Basta s tým, že z tohto dôvodu je za zavedenie sankcií voči Rusku a stojí "pri prezidentovi Vučičovi v obrane štátnych a národných záujmov" Srbska.

Belehrad podľa neho zatiaľ nedospel k rozhodnutiu o sankciách, pretože dúfal, že sa konflikt na Ukrajine skončí a že "obe strany konečne sadnú za rokovací stôl".

"Čelíme však však novej realite," podotkol minister s tým, že v dôsledku súčasného "zmätku vo svete čelí Srbsko ohromnému nátlaku". Basta zároveň vyzval ostatných členov vlády v Belehrade, aby sa k otázke možného zavedenia sankcií voči Moskve vyjadrili.

Na slová ministra hospodárstva ako prvá reagovala strana Jednotné Srbsko s tým, že ide len o Bastov osobný postoj, a nie o pozíciu tejto strany, ktorej je členom.

Kremeľ na vyjadrenie srbského ministra reagoval s tým, že "rozumie, že srbské vedenie je vystavené bezprecedentnému nátlaku Západu" a že "oceňuje postoj prezidenta Aleksandra Vučiča". Zároveň vyjadril nádej v ďalšie "zlepšovanie vzťahov" medzi oboma krajinami. Prezident Vučič ani Srbská pokroková strana Bastov návrh bezprostredne nekomentovali. (TASR)

V Kyjeve a priľahlej oblasti zrušili plánované odstávky dodávok elektriny, oznámila ukrajinská energetická spoločnosť DTEK. Energetická kríza na Ukrajine súvisí s útokmi ruskej armády na energetickú infraštruktúru.

Dodávky elektrickej energie pre všetkých obyvateľov hlavného mesta a regiónu boli obnovené, takže harmonogramy stabilizačných odstávok už neplatia, uvádza sa vo vyhlásení spoločnosti DTEK.

Energetická kríza na Ukrajine súvisí s útokmi ruskej armády na energetickú infraštruktúru, ktoré vo zvýšenej miere podniká od vlaňajšieho októbra. Ich dôsledkom boli miestami rozsiahle výpadky v dodávkach elektrickej energií, tepla a vody, ale aj v komunikácii — najmä vo veľkých mestách.

BBC podotkla, že v Kyjeve dochádzalo k situáciám, že jeho obyvatelia boli bez prúdu aj 24 - 36 hodín. Dodávky elektriny boli len v noci, aj to len niekoľko hodín.

Ukrajinský minister zahraničných vecí  Kuleba nedávno uviedol, že Ukrajina sa nenechala zlomiť ruským "zimným terorom". "Zvládli sme najťažšiu zimu vo svojej histórii. Bola nám zima a chýbalo nám svetlo, ale boli sme nezlomní," zdôraznil Kuleba.

Dmytro Kuleba
@DmytroKuleba

On March 1, 2023, Putin suffered another major defeat. Despite the cold, darkness, and missile strikes, Ukraine persevered and defeated his winter terror. Furthermore, Europe has not 'frozen' despite Russian predictions and mockery. I thank our partners for standing with Ukraine.

1.3.2023 o 11:16 · archivované: 14.3.2023 o 9:27

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Cynická obluda: Ďalší príspevok do série pokusov argumentovať ľuďom, ktorí iným závidia aj vybombardovaný dom.

(zdroj: Cynická obluda)

Ruské sily dosiahli okrajové zisky v niekoľkých častiach Ukrajiny, informuje Inštitútu pre štúdium vojny. Vojaci však neboli schopní dokončiť pohyb okolo Bachmutu aj napriek ďalšiemu pokroku v tejto oblasti.

Severovýchodne od Kupjanska to vyzerá, že ruské sily postupujú 17 km a 7 km východne od Siverska.

Vojenskí blogeri spojení s Wagnerovou skupinou špekulovali, že organizácia sa pokúša rozšíriť svoje krídlo západne od Bachmutu až po vodný kanál Siversky Doneck-Donbas, aby vytvorila „umelé operačné obkľúčenie“.

Tí istí komentátori sú tiež čoraz viac znepokojení hromadením ukrajinských jednotiek a vybavenia, ktoré môže signalizovať protiútok na prelomenie Wagnerovej blokády mesta a širšiu ofenzívu medzi celou frontovou líniou.

ISW
@TheStudyofWar

2/ Russian forces have made marginal territorial gains northeast of #Kupyansk as of March 13. Geolocated footage posted on March 13 shows that Russian forces advanced south of Hryanykivka (17km northeast of Kupyansk). https://t.co/ZvQcwSWrqF

14.3.2023 o 3:03 · archivované: 14.3.2023 o 8:21

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Президенти Чапутова та Павел говорять про візит до Києва. Повінь у міському парку Братислави, краща кава для словаків. Дізнайтеся більше в сьогоднішньому дайджесті.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Ruská armáda za uplynulý deň stratila podľa Kyjeva 740 vojakov. Počet obetí na životoch v radoch ruských ozbrojených síl tak od začiatku vojny stúpol na 160 540, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Moskva podľa neho za uplynulých 24 hodín prišla aj o desať tankov, pätnásť obrnených bojových vozidiel pechoty, šestnásť delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva stratilo celkovo 3 484 tankov, 6 789 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 519 delostreleckých systémov a 495 raketometov.

Fínska premiérka Marinová je otvorená diskusii o darovaní stíhačiek Ukrajine napriek tomu, že v tejto záležitosti čelí vo svojej krajine kritike. Zdôraznila však, že ešte nepadlo žiadne rozhodnutie.

Slová, ktoré povedala iba niekoľko týždňov pred parlamentnými voľbami naplánovanými vo Fínsku na 2. apríla, vyvolali kritiku. Miestne médiá totiž informovali, že túto tému vopred nepredebatovala s prezidentom svojej krajiny, ani s ministrom obrany.

Šéf vedúcej opozičnej strany Národná koalícia Petteri Orpo pre fínsku verejnoprávnu stanicu Yle povedal, že Marinovej vyhlásenie je "neopatrné" a že dala sľub, ktorý "nemôže byť splnený".

Kyjev požiadal o stíhacie lietadlá, konkrétne o stroje F-16 americkej výroby, a argumentoval tým, že budú hrať rozhodujúcu úlohu v obrane pred ruskými útokmi raketami a dronmi.

Aj keď Fínsko v súčasnosti používa letku nadzvukových stíhacích lietadiel F/A-18 Hornet, v decembri 2021 oznámilo, že si od amerického výrobcu Lockheed Martin objednáva 64 viacúčelových stíhačiek F-35A.

"Prídu nám nové stíhačky F35... Keď vyradíme z prevádzky tieto staré Hornety, môžeme diskutovať o ich budúcom využití," povedala premiérka Marinová.

Fínsko síce plánuje nahradiť tieto stíhačky F/A-18 Hornet, ktorých model sa začal vyrábať v 80. rokoch 20. storočia, ale nové stíhacie lietadlá neprídu skôr než v roku 2025.

Od začiatku vojny na Ukrajine západné vlády odmietajú výzvy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o dodanie stíhačiek, väčšinou pre obavy, že zaslanie ultrasofistikovaných bojových lietadiel by zvýšilo napätie vo vzťahoch s jadrovou veľmocou Ruskom a vystupňovalo by konflikt.

Odborníci však poukazujú na to, že sa už posunuli aj červené línie v iných oblastiach, napríklad v januári krajiny prestali odmietať dodávky ťažkých tankov.

Kým niektoré európske štáty zmiernili svoj postoj dokonca aj ohľadne stíhačiek, americký prezident Joe Biden vo februári v interview pre televíziu ABC News vyhlásil, že Ukrajina "teraz nepotrebuje F-16ky". (TASR)

Ukrajinská vláda hľadá spôsoby na podporu poľnohospodárstva. Podľa prezidenta Zelenského je viac ako 170-tisíc štvorcových kilometrov územia Ukrajiny ohrozených mínami a nevybuchnutou muníciou, pričom veľká časť tejto plochy patrí farmárom.

"Je to už druhá sezóna siatia za vojnových čias," povedal Zelenskyj. "Vlani sa vďaka hrdinskému úsiliu našich farmárov a všetkých pracovníkov v poľnohospodárskom sektore podarilo zachovať ukrajinskú poľnohospodársku produkciu a globálnu úlohu Ukrajiny ako garanta potravinovej bezpečnosti," poznamenal.

Vláda v Kyjeve podľa slov Zelenského na pondelňajšom zasadnutí hovorila o opatreniach, ako urýchliť odmínovacie práce. Okrem iného je v tejto veci potrebné posilniť spoluprácu so zahraničnými partnermi.

V súvislosti s energetickou situáciou na Ukrajine Zelenskyj povedal: "Pokračujeme v prípravách na ďalšie vykurovacie obdobie - aj čo sa týka akumulácie zdrojov aj ochrany našich energetických zariadení." Dodal, že energetický sektor bol "normalizovaný".

Budúcnosť Ukrajiny bude podľa Zelenského závisieť od kľúčových bitiek na východe krajiny. "Bilohorivka a Marinka, Avdijivka a Bachmut, Vuhledar a Kamjanka a ďalšie miesta sú tými, kde sa rozhoduje o tom, akú budúcnosť budeme mať," citovala jeho slová stanica Sky News.

"Musíme zničiť vojenskú silu nepriateľa. A aj ju zničíme," zdôraznil prezident Ukrajiny. (TASR)

Administratíva amerického prezidenta Bidena umožní tisíckam Ukrajincov zostať v Spojených štátoch dlhšie. Predstavuje to úľavu pre utečencov, ktorým ročné povolenie na pobyt čoskoro vyprší. Väčšina z nich utiekla z vlasti po začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Rozhodnutie sa týka ukrajinských občanov s najbližšími rodinnými príslušníkmi, ktorým bol umožnený vstup do USA pred spustením programu Uniting for Ukraine, oznámilo americké ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť (DHS).

Tento program umožňuje z humanitárnych dôvodov zostať na americkom území až dva roky. Tí, ktorí prišli skôr, dostali obvyklé povolenie na pobyt platné na jeden rok.

Vlani pricestovali z Ukrajiny do USA tisíce ľudí utekajúcich pred vojnou, ktorú Rusko rozpútalo 24. februára.

Osoby, ktoré pochádzajú z iných krajín, môžu v USA požiadať o udelenie dočasného pobytu z naliehavých humanitárnych dôvodov. Zvyčajne toto povolenie platí len na obmedzený čas (napríklad rok alebo dva roky). (TASR)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron prijal v Paríži maďarského premiéra Viktora Orbána. Hovoriť majú o aktuálnych európskych otázkach, vojne na Ukrajine, podpore Kyjeva, ale aj o posilnení európskej konkurencieschopnosti.

Témou pracovnej večere v Elyzejskom paláci má byť aj energetická bezpečnosť a rozvoj európskeho obranného priemyslu, vyplýva podľa agentúry MTI z oficiálnych francúzskych informácií.

Schôdzka je prípravou na zasadnutie Európskej rady 23. až 24. marca. (TASR)