TEL AVIV. Viac ako tristotisíc ľudí v sobotu v Izraeli vyšlo do ulíc demonštrovať proti koaličnej vláde premiéra Benjamina Netanjahua a jej návrhu súdnej reformy, ktorý podľa mnohých ohrozuje demokraciu a na ktorého zrušenie tento týždeň vyzval aj prezident Jicchak Herzog.
Denník Haarec s odvolaním sa na organizátorov podujatia napísal, že demonštrácie sa v sobotu zúčastnilo pol milióna ľudí a že ide o najväčší protest v histórii krajiny.
Najväčšia manifestácia sa opäť konala v Tel Avive, kde demonštroval najmenej 200-tisíc ľudí. To bolo najviac od januára, keď protesty v tomto meste začali, neskôr sa rozšírili do ďalších miest, vrátane Jeruzalema. Asi 50-tisíc ľudí manifestovalo dnes podľa serveru The Times of Israel v Haife a na 10-tisíc v Beerševe, protesty sa konali ale aj v ďalších izraelských mestách.
Tiene diktatúry
V Tel Avive na demonštrácii dav nadšene privítal oblastného policajného šéfa Amichaja Ešeda, ktorého sa tento týždeň pokúsil odvolať z funkcie minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir kvôli nedostatočne ráznemu zásahu voči demonštrantom.
Krajne pravicový minister protestujúcich, ktorí svojimi akciami niekedy blokujú hlavný ťah z Tel Avivu, označuje za anarchistov. Odvolanie Ešeda ale zablokovala generálna prokurátorka, ktorá tento krok označila za politicky motivovaný.

Veľké demonštrácie sa konali v posledných týždňoch aj v Jeruzaleme, kde ľudia protestovali pred parlamentom. V ňom má väčšinu vládna koalícia, ktorá napriek kritike z širokých vrstiev izraelskej spoločnosti aj výzve prezidenta Herzoga pokračuje v schvaľovaní súdnej reformy.
Navrhovaná reforma by vláde dala väčší vplyv na vymenovanie sudcov a obmedzila by právomoci najvyššieho súdu. Nesúhlas s návrhom okrem prezidenta vyjadrila opozícia, experti i mnoho vojakov izraelskej armády v zálohe. Niektorí dokonca označili zmeny za koniec demokracie a nástup diktatúry.
Odpor ešte zosilnie
Ľudia v uliciach Tel Avivu v sobotu opäť niesli izraelské vlajky a rôzne transparenty, napríklad s nápisom Zachráňme demokraciu. Dorazila aj 64-ročná žena na invalidnom vozíku. "Je to moja prvá demonštrácia. Ale čo sa teraz deje, je hrozné, nechcem žiť v diktatúre, "citoval ženu denník Haarec. "Moje dve deti žijú v USA, teraz som prvýkrát rada, že žijú tam," dodala.
Organizátori demonštrácií pred manifestáciami vydali vyhlásenie, v ktorom uviedli, že ak vláda nezastaví proces schvaľovania reformy, protesty v najbližších dňoch ešte zintenzívnia.
"Nebudeme súhlasiť s tým, aby súdnictvo bolo podriadené vláde," citoval z vyhlásenia denník The Jerusalem Post. "Nesúhlasíme ani s tým, aby zločinci slúžili ako ministri," uviedli okrem iného s odvolaním sa na trestné stíhanie premiéra Netanjahua.

Nespokojní s vládou
Denník The Jerusalem Post pripomenul, že protesty začali ešte pred oznámením návrhu súdnej reformy a že mnohým Izraelčanom prekážajú aj ďalšie kroky tejto vlády, napríklad zákon, ktorý má zabrániť najvyššiemu súdu zasahovať do vymenovania ministrov.
V januári najvyšší súd rozhodol, že líder ultraortodoxnej strany Šas Arje Deri nemôže byť ministrom, keďže bol v minulosti niekoľkokrát odsúdený, okrem iného za korupciu. Netanjahu Deriho neskôr odvolal, ale špekuluje sa, že sa do vlády vráti po prijatí príslušného zákona.
Posledný veľký protest sa konal vo štvrtok a organizátori ho nazvali "deň odporu proti diktatúre". V Jeruzaleme vtedy desiatky áut zablokovali príchod k Ben Gurionovmu medzinárodnému letisku v snahe zabrániť Netanjahuovi v odlete do Ríma. Premiér sa nakoniec na letisko dopravil vrtuľníkom. Rovnako budúci štvrtok chcú ľudia demonštrovať, tentoraz pod heslom "Deň stupňujúceho sa odporu".