PRAHA. Armádny generál vo výslužbe Petr Pavel sa stal štvrtým prezidentom samostatnej Českej republiky.
Na Pražskom hrade zložil prezidentský sľub do rúk predsedu senátu parlamentu Miloša Vystrčila.
Osemsto hostí a 21 delových sálv
V úvode schôdze prehovorila predsedníčka dolnej komory parlamentu Markéta Pekarová Adamová. Na jej výzvu pristúpili k stolu na pódiu Pavel a Vystrčil. Pavel potom s rukou položenou na výtlačku ústavy vyslovil prezidentský sľub.
"Sľubujem vernosť Českej republike. Sľubujem, že budem zachovávať jej ústavu a zákony. Sľubujem na svoju česť, že svoj úrad budem zastávať v záujme všetkého ľudu a podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia," vyhlásil pred približne osemsto ľuďmi v sále. Na inaugurácii sa zúčastnil aj bývalý český prezident Miloš Zeman.
Svoje slová potvrdil podaním ruky Vystrčilovi. Potom pri stole podpísal listinu s textom sľubu.

Jeho podobu spolu s originálnymi doskami z mosadze a duralu vytvorili mladí českí umelci – typografka Petra Dočekalová a dizajnér Karel Matějka. Špeciálne pero na túto príležitosť vyrobil Marek Najvar.
Týmto okamihom sa Pavel stal novým českým prezidentom. Počas štátnej hymny bola na Pražskom hrade opätovne vztýčená prezidentská štandarda a z Petřína vojaci odpálili 21 delových sálv.
Dôstojnosť, rešpekt a slušnosť
Petr Pavel
- Dosiahol hodnosť generála.
- Od mladosti pôsobil vo vojenských štruktúrach, vstúpil do komunistickej strany.
- Po vojne bol výsadkárom, vojenským spravodajcom aj šéfom generálneho štábu českej armády.
- V rokoch 2015 až 2018 bol predsedom vojenského výboru NATO.
- Za prezidenta kandidoval ako nezávislý. Je jedným z troch kandidátov, ktorých podporila vládna koalícia Spolu.
- Vyhral prvé kolo, v druhom porazil Andreja Babiša. Prezidentom sa oficiálne stal 9. marca.
Pavel chce do najvyššej ústavnej funkcie v krajine priniesť dôstojnosť, rešpekt, slušnosť a ďalšie hodnoty, ktoré podľa neho v posledných rokoch zjavne strácali na dôležitosti.
Vo svojom inauguračnom prejave vyhlásil, že aj v českej politike sa často presadzovali populisti, ktorých úspech sa opieral o manipulácie a šírenie strachu, pričom on na to nikdy nepristúpi.
Výsledok januárových prezidentských volieb podľa neho ukázal, že ľudia dávajú prednosť pravde pred nenávistnými útokmi a prekresľovaním reality.
"Spoločnosť nie je rozdelená, skôr si zvykla viac hovoriť o tom, čo ju rozdeľuje. Výsledok volieb ukázal, že ľudia preferujú pravdu a slušnosť," vyhlásil.
Vo funkcii plánuje byť aktívny hneď od začiatku. Avizoval, čoskoro zverejní svoj plán konkrétnych cieľov na prvých sto dní v úrade. Podľa vlastných slov je pripravený radšej byť kritizovaný za príliš aktívny štart, než byť pasívny.
Rola prezidenta je podľa neho najťažšia tam, kde sa končia jeho právomoci, preto je pripravený spolupracovať na riešení jednotlivých problémov s ďalšími predstaviteľmi štátu.
Zopakoval, že ako prezident bude pracovať najmä v podhradí, aby bol bližšie k ľuďom. Chce, aby sa Pražský hrad viac otvoril občanom a kultúrnym či iným akciám.
V časti prejavu o zahraničnej politike vyhlásil, že Česká republika je krajinou strednej veľkosti s unikátnou polohou v strede Európy a má tak často striedmejší pohľad na svet než štáty s mocenskými ambíciami. Česko teda môže byť v zahraničnej politike hráčom stmeľujúcim štáty podobnej rozlohy s rozumným uvažovaním – a takých je podľa neho v Európe väčšina.
Ako pokračoval, Ukrajina ukázala, že odhodlanie je viac než sila agresora. Jednotný stredoeurópsky hlas je dôležitý, aby pomohol Ukrajine k víťazstvu nad ruskou agresiou.
Nečakajme, kým väčšie štáty prídu s riešeniami, vyzval. "Kde je napísané, že tými rozumnejšími a schopnejšími sú vždy tí najväčší?" položil si rečnícku otázku.
Pavel chce, aby jeho krajinu v zahraničí vnímali ako spoľahlivého partnera s vlastnými názormi, ktorý dokáže veci ovplyvniť k lepšiemu. Je potrebné udržať si pokoru, ale potrebná je aj odvaha a vízia, dodal.
Po prejave na spoločnej schôdzi oboch komôr parlamentu vo Vladislavskej sále vystúpil Pavel aj s manželkou Evou na balkóne na Treťom nádvorí Pražského hradu. Priaznivci ho privítali potleskom.
Pavel zároveň na hradnom balkóne odhalil prezidentskú štandardu. "To je tá štandarda, ktorá bola z Hradu odnesená. Bola zreštaurovaná a teraz sa na Hrad vracia ako symbol hodnôt," vyhlásil počas odhaľovania nový prezident.
Štandardu ukradla počas mandátu predchádzajúceho prezidenta Miloša Zemana diverzne umelecká skupina Ztohoven a vymenila ju za červené trenírky.
Študoval v Británii aj Spojených štátoch
Pavel v druhom kole prezidentských volieb porazil expremiéra a podnikateľa Andreja Babiša.
Narodil 1. novembra 1961 v meste Planá neďaleko Mariánskych Lázní. Vo veku 14 rokov nastúpil na Vojenské gymnázium Jana Žižku z Trocnova v Opave. Po jeho absolvovaní pokračoval v rokoch 1979 až 1983 štúdiom na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Vyškove.
Ďalšie vojenské a civilné vzdelanie získal na vojenských akadémiách v Česku, v USA a vo Veľkej Británii.
V armáde slúžil pred revolúciou päť rokov vo výsadkovom útvare osobitného určenia. V rokoch 1985 až 1989 bol členom Komunistickej strany Česko-Slovenska. Podľa jeho viacerých vyjadrení členstvo vtedy vnímal ako súčasť služby v armáde, ale dnes vie, že to bola chyba.

Rád čestnej légie za nevšednú odvahu
Po Nežnej revolúcii ďalších desať rokov pôsobil na rôznych funkciách vo vojenskom spravodajstve. V roku 1993 sa zúčastnil misie UNPROFOR v bývalej Juhoslávii. Jeho jednotka, ktorej velil, úspešne oslobodila uprostred chorvátsko-srbského ozbrojeného konfliktu skupinu obkľúčených francúzskych vojakov.
Za túto misiu Pavel dostal francúzske najvyššie vojenské vyznamenanie, ako aj najvyššie štátne vyznamenanie - Rád čestnej légie za nevšednú odvahu.
Prvé skúsenosti vo vojenskej diplomacii získal ako zástupca vojenského a leteckého pridelenca v Belgicku, Holandsku a Luxembursku.
O niečo neskôr sa vrátil k špeciálnym silám ako veliteľ, keď pripravoval prvú jednotku Armády Českej republiky vyčlenenej do NATO. Po vstupe Českej republiky do NATO a neskôr do Európskej únie zastupoval českú armádu na veliteľstvách v holandskom Brunssume, v belgickom Monse a vo vojenskom výbore Európskej únie.
Vrchol kariéry
Vrcholom Pavlovej vojenskej kariéry bolo vymenovanie za náčelníka generálneho štábu v roku 2012. Následne v roku 2015 sa stal vôbec prvým zástupcom východoeurópskej členskej krajiny Aliancie vo funkcii predsedu Vojenského výboru, ktorý je hlavným vojenským poradcom generálneho tajomníka NATO.
V roku 2018 odišiel z českej armády a je vo výslužbe. Počas svojej vojenskej služby dostal viacero významných českých a zahraničných vyznamenaní.
Počas prvej vlny pandémie koronavírusu v roku 2020 založil zbierku a iniciatívu "Spolu silnější", ktorá pomáhala ľuďom v prvej línii.
Neskôr zostavil expertný tím, s ktorým pripravili českej vláde odporúčania v súvislosti s lepším zvládaním krízy.
Zapája sa do dobrovoľníckych aktivít, najmä vo vzťahu k zdravotníckemu systému, sociálnej starostlivosti a vzdelávaním na diaľku. Je ženatý a má tri deti.