Ukrajina Rusko Online: Rusko súhlasí s predĺžením čiernomorskej obilnej dohody iba o 60 dní

Administratíva amerického prezidenta Bidena umožní tisíckam Ukrajincov zostať v Spojených štátoch dlhšie. Predstavuje to úľavu pre utečencov, ktorým ročné povolenie na pobyt čoskoro vyprší. Väčšina z nich utiekla z vlasti po začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Rozhodnutie sa týka ukrajinských občanov s najbližšími rodinnými príslušníkmi, ktorým bol umožnený vstup do USA pred spustením programu Uniting for Ukraine, oznámilo americké ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť (DHS).

Tento program umožňuje z humanitárnych dôvodov zostať na americkom území až dva roky. Tí, ktorí prišli skôr, dostali obvyklé povolenie na pobyt platné na jeden rok.

Vlani pricestovali z Ukrajiny do USA tisíce ľudí utekajúcich pred vojnou, ktorú Rusko rozpútalo 24. februára.

Osoby, ktoré pochádzajú z iných krajín, môžu v USA požiadať o udelenie dočasného pobytu z naliehavých humanitárnych dôvodov. Zvyčajne toto povolenie platí len na obmedzený čas (napríklad rok alebo dva roky). (TASR)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron prijal v Paríži maďarského premiéra Viktora Orbána. Hovoriť majú o aktuálnych európskych otázkach, vojne na Ukrajine, podpore Kyjeva, ale aj o posilnení európskej konkurencieschopnosti.

Témou pracovnej večere v Elyzejskom paláci má byť aj energetická bezpečnosť a rozvoj európskeho obranného priemyslu, vyplýva podľa agentúry MTI z oficiálnych francúzskych informácií.

Schôdzka je prípravou na zasadnutie Európskej rady 23. až 24. marca. (TASR)

Nový nemecký minister obrany Boris Pistorius vymení najvyššie postaveného vojenského predstaviteľa Bundeswehru Eberharda Zorna. Podľa anonymných zdrojov ho nahradí generálmajor Carsten Breuer.

Ide o najvyššiu vojenskú funkciu v nemeckej armáde, na úrovni náčelníka generálneho štábu. Zorn ju zastával od roku 2018 a podľa médií by mal byť vo štvrtok poslaný do predčasného dôchodku.

Jeho nástupca Breuer je v Nemecku známy predovšetkým vedením vládneho krízového tímu počas pandémie koronavírusu od novembra 2021 do vlaňajšieho mája.

Podľa médií sa Breuer v rámci tejto zmeny stane najdôležitejšou osobou pri rozhodovaní na nemeckom ministerstve obrany a bude tiež vojenským poradcom spolkového kancelára.

AFP v súvislosti s výmenou upozorňuje na Zornove kontroverzné vyjadrenia o Ukrajine. Vlani v septembri poskytol rozhovor pre časopis Focus, počas ktorého spochybnil schopnosť ukrajinskej armády postaviť sa ruským silám.

Povedal, že Ukrajina podniká protiútoky, ktorými môže získať určité miesta a oblasti, no nezatlačí Rusko za front. Vyjadril tiež obavy, že Rusko môže otvoriť "druhý front", pričom ako možné ciele uviedol "Kaliningrad, Baltské more, fínske hranice, Gruzínsko, Moldavsko".

Bývalý veliteľ americkej armády v Európe Ben Hodges vtedy Zornove vyjadrenia označil za "ohromne chabú analýzu ruských schopností, ktorá "nanešťastie odráža spôsob myslenie nemeckej 'elity'". (TASR)

Šéf  Wagnerovcov odmietol, že by jeho skupina smerovala migráciu z afrických krajín do Talianska. Prigožin uviedol, že migrantmi sa nezaoberajú. (TASR)

Predĺženie obilnej dohody o 60 dní je v rozpore s dokumentom, tvrdí ukrajinský minister infraštruktúry Oleksandr Kubrakov. Návrh Moskvy však neodmietol.

"Dohoda zahŕňa predĺženie najmenej o 120 dní, preto je pozícia Ruska predĺžiť dohodu len o 60 dní v rozpore s dokumentom podpísaným Tureckom a OSN," napísal Kubrakov na sociálnej sieti.

"Čakáme na oficiálne stanovisko OSN a Turecka ako ručiteľov iniciatívy," dodal.

Oleksandr Kubrakov
@OlKubrakov

#BlackSeaGrainInitiative agreement involves at least 120 d. of extension, therefore Russia’s position to extend the deal only for 60 d. contradicts the document signed by Turkey & the UN. We’re waiting for the official position of @UN & Turkey as the guarantors of the initiative https://t.co/TPhpaHUdhg

13.3.2023 o 18:25 · archivované: 13.3.2023 o 20:36

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Britské námorníctvo sprevádzalo v Lamanšskom prielive ruskú fregatu a tanker. Podľa námorníctva sa obe ruské lode preplavili v stredu cez Gibraltársky prieliv a stále ich sprevádzajú vojenské plavidlá NATO.

"Britská fregata typ 23 sprevádzala v nedeľu Rusov cez Lamanšský prieliv, keď mierili smerom k Severnému moru," uviedlo britské námorníctvo vo vyhlásení.

Išlo o ruskú fregatu triedy admirál Kasatonov a jej sprievodný tanker. 

"Sprevádzanie ruskej pracovnej skupiny po boku spojeneckých partnerov demonštruje záväzok (britského) kráľovského námorníctva a vojenskej aliancie NATO, ktorý súvisí s udržiavaním námornej bezpečnosti. Tá je kľúčová pre naše národná záujmy," uvádza veliteľ britskej fregaty Ed Moss-Ward. (TASR)

Ukrajinskí vojaci dokončili v Španielsku štvortýždňový vojenský výcvik zameraný na obsluhu tankov Leopard 2A4. Výcviku sa zúčastnilo 40 tankistov a 15 mechanikov.

"Bolo to intenzívne," uviedol kapitán Contreras. Novinárom sa predstavil iba pod svojou hodnosťou a priezviskom. Podľa neho sa Ukrajinci vrátia domov "s veľmi akceptovateľnými znalosťami" o tankoch Leopard.

"Hoci ide o odlišné tanky, veľa systémov sa zhoduje, čo veci uľahčilo. To spolu s motiváciou, ktorú si vojaci priniesli, a ich túžbou učiť sa, ich veľmi dobre pripravilo na obnovenie boja," uviedol Contreras. (TASR)

Ukrajina odmietla obvinenia Gruzínska zo zasahovania do vnútorných záležitostí vyjadrovaním sa k protivládnym protestom. Gruzínski predstavitelia hľadajú podľa Kyjevu nepriateľa na nesprávnom mieste.

"Gruzínski predstavitelia opakovaním ruskej propagandy takmer slovo po slove obvinili Ukrajinu z prípravy štátneho prevratu v Gruzínsku a zo zatiahnutia krajiny do vojny s Ruskom," uviedol hovorca ukrajinskej diplomacie Nikolenko.

"Kategoricky odmietame takéto narážky, ktoré nemajú nič spoločné s realitou," dodal s tým, že "gruzínski predstavitelia hľadajú nepriateľa na nesprávnom mieste".

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa počas minulotýždňovej vlne demonštrácií Gruzíncom poďakoval, že mávali aj ukrajinskými vlajkami a zaželal im, aby ich demokratické snahy boli úspešné.

Gruzínsky premiér Garibašvili vyzval Zelenského, aby nezasahoval do vnútropolitickej situácie v Gruzínsku. "Ak osoba, ktorá je vo vojne... odpovedá na deštruktívne konanie niekoľkých tisícov ľudí tu v Gruzínsku, ide o priamy dôkaz, že táto osoba je zapojená, motivovaná spraviť niečo aj tu, (niečo tu) zmeniť," povedal Garibašvili.

Moskva tvrdila, že masové protesty v Gruzínsku podnietili cudzie mocnosti a prirovnala ich k pokusu o prevrat. (TASR)

Vlna migrácie je dielom stratégie žoldnierov z Wagnerovej skupiny v Afrike, oznámili taliansky minister obrany Crosetto a minister zahraničných vecí Tajani.

"Zdá sa mi, že teraz už môžeme spoľahlivo povedať, že exponenciálny nárast migrácie z afrických pobreží je ... súčasťou jasnej stratégie v hybridnej vojne, ktorú vedie Vagnerova skupina, teda žoldnieri platení Ruskom. Využívajú svoj značný vplyv v niektorých afrických krajinách," vysvetlil minister obrany Crosetto.

Tajani po rozhovoroch s izraelským premiérom Netanjahuom v Jeruzaleme zdôraznil obavy, že "mnoho migrantov prichádza z oblastí ovládaných Wagnerovou skupinou. Nepáči sa mi, že je to pokus tlačiť migrantov smerom do Talianska". "Záležitosť prisťahovalectva nemôže byť len talianskou záležitosťou. U premiéra Netanjahua som našiel veľké pochopenie pre to, čo sa ohľadne migrácie deje v Taliansku," dodal Tajani.

Crosetto ďalej povedal: "EÚ, NATO a Západ uznali, že kyberútoky sú súčasťou globálneho konfliktu, ktorý ešte vystupňovala vojna na Ukrajine. Teraz by mali pochopiť, že juhoeurópsky front sa tiež stáva každý deň čoraz nebezpečnejším."

Jednote NATO hrozia trhliny, ak krajiny najviac vystavené odplatám rôzneho druhu budú ponechané samé na seba, dodal. (TASR)

Rada Európskej únie predĺžila sankcie voči Rusku o ďalších šesť mesiacov do 15. septembra. Reštriktívne opatrenia sú uplatnené na „osoby zodpovedné za oslabovanie alebo ohrozovanie územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny“.

Súčasné sankcie sa týkajú 1 473 osôb a 205 subjektov. Zahŕňajú cestovné obmedzenia, zmrazenie majetku a zákaz sprístupňovania finančných prostriedkov alebo iných hospodárskych zdrojov uvedeným jednotlivcom a subjektom.

Rada EÚ vo svojom pondelkovom vyhlásení odsúdila ruskú vojnu na Ukrajine, ktorá podľa nej predstavuje očividné porušenie Charty OSN a priniesla Ukrajine a jej ľudu obrovské utrpenie a zničenie. Zároveň vyzvala Rusko, aby svoju „strašnú vojnu“ skončilo. (SITA, CNN)

V Chersonskej oblasti počas piatich dní uplatnia predĺžený zákaz vychádzania. Podľa tamojšieho gubernátora Prokudin totiž úrady dostali informácie o možnej prítomnosti ruských sabotážno-prieskumných skupín v oblasti.

Cieľom zákazu vychádzania je predísť obetiam medzi civilným obyvateľstvom počas opatrení proti sabotážam. Zákaz vychádzania bude trvať od piatej popoludní do pol siedmej rána od 13. do 17. marca.

„Žiadam všetkých, ktorí potrebujú odísť z oblasti dnes, aby tak urobili ihneď a v budúcnosti, aby plánovali svoj pobyt v meste a v oblasti," uviedol gubernátor. Po tom, ako ukrajinské sily vlani v novembri oslobodili časť Chersonskej oblasti, je mesto Cherson a jeho okolie na západnom brehu rieky Dnipro terčom nepretržitého bombardovania ruskými silami. (SITA, Kyiv Independent)

Rusko súhlasí s predĺžením čiernomorskej obilnej dohody iba o 60 dní, uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Veršinin.

"Ruská strana... nemá námietky proti ďalšiemu predĺženiu 'Čiernomorskej obilnej iniciatívy' po uplynutí jej platnosti 18. marca, ale len o 60 dní," oznámil Veršinin po rokovaniach na pôde OSN.

Čiernomorská obilná iniciatíva medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú pomohli vlani v júli sprostredkovať Turecko a OSN, obsahuje dve dohody. Jedna umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna. Druhá má uľahčiť export ruských obilnín a hnojív bez ohľadu na sankcie uvalené na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine.

Obilná dohoda vlani pomohla obmedziť narastajúce ceny potravín; prvýkrát bola predĺžená vlani v novembri o 120 dní. Moskva už signalizovala, že s predĺžením bude súhlasiť, ak sa zrušia obmedzenia pre jej vlastný vývoz.

Moskva ako prekážku vo vývoze svojich hnojív a obilia považuje sankčné obmedzenia v oblasti platieb, logistiky a poisťovníctva. (TASR)

V Rusku sa začal súdny proces s kritikom Kremľa Kara-Murzom. Je obvinený z vlastizrady za šírenie dezinformácií o ruskej armáde a hrozí mu 20 rokov väzenia.

Kara-Murza, ktorý má v Rusku štatút tzv. zahraničného agenta, je vo vyšetrovacej väzbe od apríla minulého roku.

Pôvodne bol vzatý do väzby na 15 dní za kladenie odporu polícii. Zároveň sa proti nemu začalo konanie za šírenie dezinformácií o ruskej armáde. Neskôr pribudli podozrenia z vlastizrady a z účasti na činnosti nežiaducej organizácie, ktorou je nadácia Otvorené Rusko.

Dôvodom obvinenia zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde bol Kara-Murzov prejav v Snemovni reprezentantov amerického štátu Arizona, v ktorom sa postavil proti vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine. Kara-Murzov právny zástupca trvá na tom, že vyjadrenia jeho klienta "nepredstavovali žiadnu hrozbu pre krajinu". (TASR)

Nový český prezident Petr Pavel dodržal tradíciu a ako prvú krajinu navštívil Slovensko. So slovenskou prezidentkou chce ísť do Kyjeva. (SME)

Rakúsko sa bude podieľať na všetkých opatreniach EÚ voči Rusku, ktoré sa týkajú napadnutia Ukrajiny. "Všetci musíme bojovať s nepravdivými informáciami, ktoré šíri Rusko," povedal predseda rakúskeho parlamentu Wolfgang Sobotka.

Sobotka sa zúčastnil na stretnutí predsedov parlamentov Slovenska, Českej republiky a Rakúska vo Vysokých Tatrách za účasi Borisa Kollára a Markéty Pekarovej Adamovej.

Zdôraznil, že treba zabrániť, aby sa ruská agresia rozšírila aj do iných krajín. Je podľa neho tiež dôležité, aby sa aj tento rok podarilo vytvoriť "civilné koridory" na vývoz ukrajinského obilia smerom k Čiernemu moru.

"Je to dôležité pre Afriku, blízky východ a v neposlednom rade z finančného hľadiska aj pre samotnú Ukrajinu," skonštatoval predseda rakúskeho parlamentu. (TASR)

Dovoz zbraní do Európy prudko stúpol. Ukrajina sa stala tretím najväčším importérom zbraní na svete. Globálne objem medzinárodného obchodu so zbraňami klesol o 5,1 percenta. (TASR)

Obec Bilohorivka v Luhanskej oblasti, o ktorú sa už niekoľko mesiacov vedú tvrdé boje.

NEXTA
@nexta_tv

The village of #Bilohorivka in the #Luhansk region, for which fierce battles have been going on for several months. https://t.co/gh7C7SN3XX

Length: (00:00)

13.3.2023 o 15:14 · archivované: 13.3.2023 o 16:16

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko v uplynulom roku dosiahlo prebytok bilancie zahraničného obchodu vo 314 miliárd eur. V porovnaní s rokom 2021 vzrástol o 68 percent, oznámila ruská colná správa.

Objem ruského exportu sa vlani zvýšil o 19,9 percenta na 591,5 miliardy USD. Dovoz klesol o 11,7 percenta na 259,1 miliardy USD. Bilanciu zahraničného obchodu pozitívne ovplyvnili najmä vysoké ceny ropy a ropných produktov. Príjmy z ich predaja v roku 2022 vzrástli o 42 percent.

Sankcie uvalené na Rusko pre vojnu na Ukrajine zároveň obmedzili dovoz. (TASR)

Jeden civilista zomrel pri raketovom útoku okupantov na školu v Avdijivke vo východnej časti Doneckej oblasti, informoval šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak s tým, že pri škole dopadli dve rakety.

Andriy Yermak
@AndriyYermak

The Russians fired two rockets at a school in Avdiivka.

A local resident died. https://t.co/3vzR5jnilX

13.3.2023 o 14:42 · archivované: 13.3.2023 o 15:29

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruská armáda ostreľovala energetických pracovníkov počas práce v Dariivke v Chersonskej oblasti. Jedného z nich previezli so zraneniami do nemocnice. (Kyiv Independent)

Do ruského parlamentu bol predložený návrh zákona, ktorým sa horná hranica odvodového veku zvýši na 30 rokov. V súčasnosti platí, že na základnú vojenskú službu sú povolávaní muži vo veku 18 až 27 rokov.

Návrh zákona predložil poslanec Andrej Kartapolov - bývalý generál, ktorý vedie výbor pre obranu a zastupuje vládnu stranu jednotné Rusko.

Podľa návrhu zákona v roku 2024 budú na základnú vojenskú službu odvádzaní muži vo veku od 19 do 30 rokov, v roku 2025 od 20 rokov a v roku 2026 od 21 rokov, citoval Reuters z dokumentu.

Od budúceho roka bude možné do služby v armáde povolať mužov až do veku 30 rokov.

Kumuláciou týchto vekových kategórií vznikne situácia, že sa na určitý čas zvýši počet mužov podliehajúcich ročnej základnej službe.

Posunutie vekovej hranice brancov navrhol ruský minister obrany Sergej Šojgu ešte v decembri. Prezident Vladimir Putin ich odobril. (TASR)

Dovoz ropy z Ruska do Nemecka sa teda takmer úplne zastavil, keďže medziročne sa zmenšil o 99,9 percenta. Po zavedení druhej etapy embarga na dovoz Nemecko v januári importovalo len zostávajúce množstvá objemov.

Podľa údajov Spolkového štatistického úradu Nemecko v januári tohto roka doviezlo len 3 500 ton ruskej ropy. V rovnakom mesiaci pred rokom bol dovoz na úrovni 2,8 milióna ton.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusi našli spôsob ako obísť sankcie. Prečo vozia naftu Arabom? Čítajte 

Podiel Ruska na celkovom nemeckom dovoze ropy sa znížil z 36,5 percenta v januári 2022 na 0,1 percenta v januári tohto roka. Dodatočnú ropu, ktorou vykompenzovalo import tejto suroviny z Ruska, Nemecko priviezlo najmä z Nórska, Veľkej Británie a Kazachstanu. (SITA)

Účasť ruského prezidenta Putina na summite G20 v Indii nie je vylúčená, uviedol Kremeľ. Summit sa má uskutočniť v septembri. Od začiatku agresie na Ukrajine bol Vladimir Putin iba v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.

"Nedá sa to vylúčiť. Rusko sa naďalej plne zúčastňuje v zoskupení G20 a hodlá v tom pokračovať. Zatiaľ nepadlo žiadne rozhodnutie," povedal hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. (Sky News)

Takmer dve tretiny Ukrajincov sú za oslobodenie celého územia Ukrajiny vrátane Krymu, aj keby to malo znamenať dlhšiu vojnu a menšiu podporu Západu, vyplýva z prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu.

Naopak, 24 percent sa prikláňa skôr k možnosti, že Ukrajina by sa mohla zdržať vojenských operácií na Kryme výmenou za oslobodenie a ochranu všetkých území vrátane Donbasu, akurát s výnimkou spomenutého Rusmi okupovaného polostrova Krym. Ďalších osem percent opýtaných nevedelo na túto tému odpovedať.

Prieskum sa uskutočnil telefonicky od 22. februára do 6. marca, zapojilo sa doň celkovo 2007 respondentov žijúcich vo všetkých oblastiach Ukrajiny okrem Krymu.

Len deväť percent Ukrajincov vo všeobecnosti pripravených na ústupky, zatiaľ čo 87 percent je proti akýmkoľvek ústupkom. (SITA)

Čínsky prezident má telefonovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Hovor sa má uskutočniť zrejme po tom, ako Si Ťin-pching na budúci týždeň navštívi Moskvu.

S odvolaním sa na nemenované zdroje dobre oboznámené so situáciou o tom informoval denník The Wall Street Journal.

Niektoré z citovaných zdrojov uviedli, že plánované stretnutie čínskeho lídra s Putinom aj video-hovor so Zelenským odzrkadľujú snahy Pekingu zohrávať aktívnejšiu úlohu v rámci snáh o ukončenie vojny na Ukrajine.

Čína sa nedávno ponúkla na sprostredkovanie mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou. Táto iniciatíva však na Západe vyvolala skeptickú reakciu vzhľadom na diplomatickú podporu Ruska zo strany Pekingu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Čínsky plán pre Ukrajinu neprekvapil. Putin sa teší, tak ako môže byť dobrý, pýta sa Biden Čítajte 

The Wall Street Journal
@WSJ

Chinese leader Xi Jinping plans to speak with Ukrainian President Volodymyr Zelensky for the first time since the start of the Ukraine war https://t.co/hSrPBH7yzM

WSJ News Exclusive | China’s Xi to Speak to Zelensky, Meet Next Week With Putin

Chinese leader Xi Jinping plans to speak with Ukrainian President Volodymyr Zelensky for the first time since the start of the Ukraine war.

13.3.2023 o 12:30 · archivované: 13.3.2023 o 14:07

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko raketami zaútočilo na Sumskú oblasti na severe Ukrajiny. Po zásahu obce Znob-Novhorodske zomrel jeden civilista a štyria utrpeli zranenia, uviedol šéf prezidentskej kancelárie Andrii Yermak. (Kyiv Independent)

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov sa stretol s ruským prezidentom v Moskve. Vo videu, ktoré zdieľa novinár BBC Francis Scarr, sedí Kadyrov oproti Putinovi a číta z pripravených poznámok.

"V našej republike je všetko veľmi dobré," povedal okrem iného Kadyrov.

Francis Scarr
@francis_scarr

Even when addressing Putin, Ramzan Kadryrov’s speech is littered with the Chechen filler word ‘don’

And when he starts reading out his prepared notes (look at the size of the writing), he’s apparently encountering difficulties with Russian pronunciation https://t.co/bJFMgXiyPk

Length: (00:00)

13.3.2023 o 13:08 · archivované: 13.3.2023 o 13:36

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

EÚ plánuje zvýšiť výrobu munície pre Ukrajinu zo závodov 15 skupín v 11 krajinách Európy, uviedol eurokomisár pre vnútorný trh EÚ Thierry Breton, ktorý by v tejto súvislosti mal v tomto týždni pricestovať na Slovensko. 

"Musíme postupovať veľmi rýchlo," zdôraznil s tým, že vojna na Ukrajine sa zmenila na zákopovú, pričom Ukrajinci sú závislí od dodávok munície z Európy. Ukrajinská armáda už niekoľko týždňov žiada EÚ o dodávky munície kalibru 155 mm. Tento typ munície je určený pre boje s vysokou intenzitou.

Breton spresnil, že tento týždeň pocestuje do Bulharska a na Slovensko, aby zariadil urýchlené zvýšenie produkcie zbrojárskych firiem.

"Je to téma, ktorá sa týka celého západného sveta," upozornil francúzsky eurokomisár a pripomenul, že ministri obrany členských krajín EÚ sa minulý týždeň v Štokholme spolu s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom dohodli na pláne núdzových dodávok munície Ukrajine zo svojich domácich zásob v hodnote dvoch miliárd eur.

Ministri obrany sa zároveň dohodli aj na spoločných objednávkach munície, čo by malo znížiť jej cenu.

"Spojené štáty sú z hľadiska výroby tohto typu munície v horšom stave ako Európa; 155 mm náboje sa vyrábajú viac v Európe ako v USA," skonštatoval Breton, ktorý má v exekutíve EÚ na starosti aj priemyselnú politiku a digitálnu, audiovizuálnu, obrannú a vesmírnu oblasť. (TASR)

Minister zahraničných vecí Rastislav Káčer prijal veľvyslanca Ukrajiny na Slovensku Myroslava Kastrana, ktorý začal svoju diplomatickú misiu. Diskutovali o aktuálnej situácii na Ukrajine.

Český prezident Petr Pavel plánuje navštíviť Ukrajinu v priebehu apríla. Je pravdepodobné, že sa k nemu pripojí aj slovenská prezidentka Čaputová, ktorá ocenila ponuku na spoločnú cestu a rada by znova Ukrajinu navštívila. (SME)

Čínsky prezident Si Ťin-pching plánuje už budúci týždeň vycestovať do Ruska, aby sa tam stretol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Jeho návšteva by sa tak mala uskutočniť skôr, než sa očakávalo.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí sa k informácii o bezprostredne nevyjadrilo a Kremeľ ju odmietol komentovať.

K návšteve má dôjsť krátko po tom, ako sa Čína ponúkla na sprostredkovanie mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou. Táto iniciatíva však na Západe vyvolala skeptickú reakciu vzhľadom na diplomatickú podporu Ruska zo strany Pekingu. (TASR)

Bez vôle USA na Ukrajine nebude mier, vyhlásil  maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky a zopakoval, že Maďarsko nebude dodávať Ukrajine zbrane.

Postupné kroky od sankcií voči Rusku, cez finančnú pomoc Ukrajine, poskytovanie obranných prostriedkov, potom útočných bojových vozidiel až po ponuku bojových lietadiel Ukrajine označil šéf maďarského rezortu obrany za istý druh eskalácie konfliktu. Európa sa takto zrazu môže ocitnúť uprostred vojny, varoval.

"Strategickým cieľom je, aby Rusko nepredstavovalo hrozbu pre Európu a medzi Ruskom a Maďarskom by zároveň mala byť dostatočne široká a hlboká oblasť, suverénna Ukrajina. Je to v záujme nás všetkých, no na dosiahnutie tohto cieľa volíme rôzne prostriedky," podotkol Szalay-Bobrovniczky. Zdôraznil, že uzavretie prímeria by viedlo k záchrane životov. (TASR)

Gruzínsky premiér vyzval ukrajinského prezidenta, aby nezasahoval do vnútropolitickej situácie v Gruzínsku. Irakli Garibašvili sa to vyhlásil po minulotýždňovej vlne protestov v Gruzínsku, ktorým Zelenskyj vyjadril podporu.

Zelenskyj sa počas demonštrácií Gruzíncom poďakoval za to, že mávali aj ukrajinskými vlajkami a zaželal im, aby ich demokratické snahy boli úspešné.

"Ak osoba, ktorá je vo vojne, odpovedá na deštruktívne konanie niekoľkých tisícov ľudí tu v Gruzínsku, ide o priamy dôkaz, že táto osoba je zapojená, motivovaná spraviť niečo aj tu, (niečo) zmeniť," povedal Garibašvili.

V súvislosti s prebiehajúcim vojenským konfliktom na Ukrajine predseda gruzínskej vlády dodal: "Všetkým chcem zaželať skorý koniec tejto vojny a mier." (TASR)

Západ by sa mal zamerať na drony, strategickú komunikáciu či zabezpečenie vlastných satelitov. Ľudia sa tiež musia vzdať časti luxusu a chystať sa na krízové časy. Odborník spísal čo sa NATO môže naučiť od obrancov Ukrajiny. (SME)

"Jediná vec, ktorú má Lukašenko v rámci Bieloruska ešte pod kontrolou, je útlak obyvateľstva," vyhlásila exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, ktorá označila bieloruského prezidenta za komplica Kremľa.

"Plní všetky rozkazy Vladimira Putina," povedala Cichanovská. Dodala, že bez Lukašenkovho súhlasu by ruské útoky na Ukrajinu neboli možné. Lukašenko podľa nej kúsok po kúsku predáva Kremľu nezávislosť svojej krajiny.

"Okupáciu zo strany Ruska nevnímame len vojensky. Rusi obsadzujú Bielorusko aj mediálne, v ekonomickej oblasti," pokračovala Cichanovská. (TASR)

Britská vláda zvýši v ďalších dvoch rokoch obranný rozpočet o päť miliárd libier. V pláne je aj modernizácia jadrových obranných projektov a financovanie spolupráce s USA a Austráliou v rámci paktu AUKUS.

"V situácii, keď je svet menej stabilný a súperenie medzi štátmi naberá na intenzite, nesmie Británia ustúpiť," uviedol premiér Rishi Sunak, ktorý v San Diegu bude rokovať s americkým prezidentom Joom Bidenom a austrálskym premiérom Anthonym Albanesom.

Sunak pripomenul, že Británia sa za uplynulý rok presvedčila, aký dopad na ňu majú globálne krízy, napríklad ruská invázia na Ukrajinu, kvôli ktorej strmo vzrástli ceny energií a potravín.

Británia v roku 2021 vydala na obranu 2,2 percenta HDP, vyplýva z údajov Svetovej banky. Ako dlhodobý cieľ si stanovila vydávať každý rok na obranu 2,5 percenta HDP, avšak nie je jasné, kedy by to chcela dosiahnuť. (ČTK)

Jednotné stanovisko Slovenska, Českej republiky a Rakúska je najlepšou odpoveďou smerom k agresorovi, povedal predseda parlamentu Boris Kollár na rokovaní krajín Slavkovského formátu.

Kollár dodal, že takéto rokovania vytvárajú priestor na diskusiu o aktuálnej pomoci Ukrajine.

"Je nevyhnutné, aby nastolenie mieru bolo efektívne, spravodlivé a trvalé. Je dôležité, aby toto riešenie prišlo v čo najkratšej dobe, avšak s ohľadom na záujmy Ukrajiny," poznamenal šéf slovenského parlamentu, ktorý od nedele rokuje vo Vysokých Tatrách s predsedníčkou Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markétou Adamovou Pekarovou a predsedom Národnej rady Rakúskej republiky Wolfgangom Sobotkom.

V časti Chersonskej oblasti ovládanej Ukrajinou povolia jeden mesiac predaj alkoholu. Sľubujú ich od toho oživenie ekonomiky regiónu. Predaj alkoholu vojakom a príslušníkom poriadkových zložiek bude zakázaný aj naďalej.

Vo vyhlásení oblastnej samosprávy sa uvádza, že predaj alkoholických nápojov bude povolený od 15. marca, a to v čase od 10.00 h do 15.00 h miestneho času. Predaj bude možný vo veľkoobchodných, maloobchodných a reštauračných zariadeniach. 

Gubernátor Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin uviedol, že rozhodnutie o zrušení zákazu predaja alkoholu nebolo jednoduché.

Objasnil, že v oblasti je veľa ľudí so zbraňami, neustále dochádza k ostreľovaniu a civilisti by mali byť schopní vyhodnocovať prípadné riziká.

Upozornil však súčasne, že v oblasti zároveň "prekvitá" nelegálne obchodovanie s alkoholom, čo prispieva k nárastu zločinnosti, ale má nepriaznivý vplyv aj na ekonomiku oblasti.

Predaj a výroba alkoholu boli v juhoukrajinskom Chersone zakázané v novembri roku 2022, keď bolo toto mesto oslobodené spod ruskej okupácie.

Zákon o vojnovom stave na Ukrajine stanovuje zákaz predaja a výroby alkoholu. Po ruskej invázii bol tento zákaz zavedený takmer vo všetkých oblastiach Ukrajiny okrem miest Dnipro a Záporožie. Tam bol predaj alkoholu obmedzený, ale nebol úplne zakázaný.

V ostatných regiónoch boli obmedzenia predaja alkoholu zavedené miestnymi orgánmi rôzne: napríklad v marci minulého roka platil v Kyjeve mesiac úplný zákaz predaja alkoholu.

Neskôr jeho predaj povolili v čase od 11.00 h do 16.00 h - toto obmedzenie bolo zrušené v máji. V meste Černihiv sa alkohol nedal kúpiť tri mesiace a v Ternopile bol jeho predaj zakázaný viac ako mesiac a pol.

V Odese a Ľvove platil zákaz predaja alkoholu mesiac, potom sa v týchto mestách nedal kúpiť tvrdý alkohol. (TASR)

USA vrátili Ukrajine historické predmety ukradnuté na Ruskom okupovaných ukrajinských územiach. Našli ich na newyorskom letisku Johna F.Kennedyho pri pokuse o ich nelegálny dovoz, spresnilo ukrajinské veľvyslanectvo v USA.

Preverovaním pôvodu a ďalším skúmaním týchto artefaktov sa potvrdilo, že ide o cennosti patriace Ukrajine a ukradnuté na Ruskom okupovaných ukrajinských územiach.

Išlo napríklad o krátky meč z prostredia skýtskej kultúry zo 6.-5. storočia pred n. l., leštenú kremennú sekeru z 3. storočia pred n. l. a šable z obdobia štátu Polovcov z 11.-12. storočia.

Tieto a ďalšie predmety sa páchatelia pokúsili doviezť do Spojených štátov z Ruska bez sprievodných dokumentov.

Celkovo bolo takto zadržaných najmenej 20 zásielok archeologických pokladov, ktoré boli z Krasnodarského kraja, ako aj z Ruskom okupovaných území Ukrajiny zaslané do USA od júla do septembra minulého roka.

Veľvyslankyňa Ukrajiny v USA Oxаna Маrkarovová zdôraznila, že odkedy sa minulý rok začala invázia ruskej armády na Ukrajinu, ruské jednotky odcudzili z ukrajinských múzeí a okupovaných území tisíce pamiatok a umeleckých diel. (TASR)

Hraničnými priechodmi s Ukrajinou prešlo v uplynulom týždni na Slovensko 14 387 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 575 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 14 689 ľudí, informovalo ministerstvo vnútra.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie Slovenska od vypuknutia vojny na Ukrajine, je 1 273 393. Dočasné útočisko udelili 111 548 žiadateľom. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo od 24. februára 2022 1 060 312 ľudí.

Ruské ministerstvo obrany obmedzuje aktivity Wagnerovej skupiny na bojisku v Bachmute, čo spomaľuje ruský postup, tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny.

Ide zrejme o reakciu Kremľa na zvyšujúci sa vplyv zakladateľa žoldnierskej skupiny Jevgenija Prigožina a jeho politické ambície. Dôvodom má byť aj kritika velenia armády, vrátane ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova.

Keďže v súčasnosti wagnerovci nepostupujú, predpokladá sa, že velenie využíva príležitosť zámerne eliminovať žoldnierov v snahe oslabiť Prigožina a zmariť jeho ambície o získanie väčšieho vplyvu v Kremli.

Inštitút pre štúdium vojny sa domnieva, že prezidenta Putina začali znepokojovať politické ambície Jevgenija Prigožina už vlani v októbri. (TASR)

Ruská invázia mala devastačné účinky na ukrajinské deti umiestnené v rôznych inštitúciách, pričom tisícky z nich boli premiestnené na okupované územia alebo priamo do Ruska, upozornila ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch.

V správe organizácie sa uvádza, že vojna zdôraznila naliehavú potrebu reformy systému na Ukrajine, kde bolo pred inváziou v rôznych inštitúciách umiestnených viac než 105 000 detí. Tento počet bol vôbec druhý najvyšší v Európe, hneď po Rusku.

"Táto brutálna vojna jasne ukázala, že je potrebné ukončiť nebezpečenstvá, ktorým čelia deti v inštitucionálnej starostlivosti," povedal Bill Van Esveld z Human Rights Watch.

Navrátenie detí, ktoré ruské sily nelegálne presídlili z Ukrajiny, by malo byť podľa neho "medzinárodnou" prioritou.

V správe tejto ľudskoprávnej organizácie sa uvádza, že do Ruska alebo na Moskvou okupované územia Ukrajiny bolo premiestnených najmenej niekoľko tisíc detí. Sto inštitúcií, v ktorých bolo pred rokom 2022 umiestnených viac než 32 000 ukrajinských detí, sa podľa HRW nachádza na územiach momentálne okupovaných Rusmi.

Ukrajina sa takmer dve desaťročia snažila o reformu systému ústavnej starostlivosti o deti, počet takýchto inštitúcií však len naďalej narastal - zo 663 v roku 2015 na 727 v roku 2022, uvádza sa v správe HRW. V dôsledku vojny pritom mnoho ukrajinských ľudí osirelo alebo bolo odlúčených od svojich rodičov.

"Deti sú nanovo umiestňované do ústavov vrátane tých, ktorých rodičia boli zabití a zranení, ako aj tých, ktorých rodičov v dôsledku vojny postihla duševná kríza," upozornila organizácia.

Human Rights Watch v 55-stranovej správe poukázala aj na ďalšie problémy, ktorým čelia ukrajinské deti vrátane psychologických tráum, zanedbávania a nedostatočnej starostlivosti v dôsledku chýbajúceho opatrovateľského personálu.

"Mnoho detí v ústavoch sa muselo celé týždne ukrývať pred bombardovaním v pivniciach bez elektriny a tečúcej vody, a to aj deti so zdravotným postihnutím," uvádza Human Rights Watch.

Napríklad skupina takýchto detí z ústavu v Mariupole "štyri dni po evakuácii do Ľvova v marci 2022 neprehovorila ani slovo," píše sa v správe.

Organizácia tiež zdôraznila, že tisíce detí z ústavov na Ukrajine boli vysídlené do zahraničia a niektoré zostávajú nezvestné, cituje AFP. (TASR)

Cynická obluda: Dve správy z Vatikánu k nám prenikli. Poľská TV dokázala, že bývalý pápež Ján Pavol 2 vedome kryl pedofilných kňazov. A terajší pápež vidí vojnu na Ukrajine ako vinu oboch strán.

(zdroj: Cynická obluda)

Náboroví pracovníci propagovali Wagnerovu skupinu aj na moskovských stredných školách. Rozdávali dotazníky a zhromažďovali kontaktné údaje žiakov, ktorí prejavili záujem, informuje britské ministerstvo obrany.

Po nezhodách s ministerstvom obrany prišla žoldnierska skupiny prístup do väzníc. Britská rozviedka sa domnieva, že približne polovica naverbovaných väzňov už na Ukrajine padla.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Wagnerovci podľa britských tajných verbujú bojovníkov už aj na školách Čítajte 

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 13 March 2023

Find out more about Defence Intelligence: https://t.co/qi9pyI0NXr

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/hc3RfWFhvf

13.3.2023 o 7:10 · archivované: 13.3.2023 o 9:19

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Situácia v Bachmute je naďalej zložitá, ukrajinskí obrancovia však odrážajú všetky útoky Rusov, uviedol veliteľ ukrajinských pozemných síl Oleksandr Syrskyj.

"Útočné jednotky Wagnerovej skupiny postupujú z viacerých smerov, snažia sa prelomiť našu obranu a postúpiť do centrálnej časti mesta. Všetky pokusy nepriateľa o dobytie mesta sú odrážané delostrelectvom, tankmi a ďalšími palebnými prostriedkami. Obrana pevnosti pokračuje, " povedal Syrskyj.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Obrana pevnosti pokračuje, situácia v okolí Bachmutu zostáva zložitá Čítajte 

Ruské jednotky v uplynulých týždňoch postúpili severne aj južne od mesta a hrozí v ňom obkľúčiť ukrajinských obrancov.

Kancelária prezidenta minulý týždeň oznámila, že Syrskyj aj náčelník generálneho štábu Valerij Zalužnyj súhlasili, aby obrana Bachmutu pokračovala. Syrskyj v uplynulých dňoch obliehané mesto v Doneckej oblasti opakovane navštívil, aby sa na mieste presvedčil o situácii.

Personálne straty okupantov vzrástli o 710 vojakov na 159 800, tvrdí velenie Ukrajiny. Ruska armáda prišla v priebehu 24 hodín aj o ďalších päť obrnených bojových vozidiel, 16 delostreleckých systémov a dron.

Turecko je presvedčené, že Ukrajina a Rusko sa dohodnú na predĺžení dohody o vývoze obilia cez Čierne more. Aktuálna dohoda platí do 18. marca.

Rusko a Ukrajina zaujali pozitívny prístup, ktorý "povedenie k pozitívnemu výsledku", povedal v nedeľu turecký minister obrany Hulusi Akar tureckej štátnej tlačovej agentúre Anadolu. "Domnievame sa, že jej platnosť bude predĺžená 18. marca," dodal.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí však napriek tomu uviedlo, že ruskí predstavitelia sa doposiaľ nezúčastnili na rokovaniach o predĺžení čiernomorskej obilnej dohody.

"O tomto predmete neboli rokovania, zvlášť nie s účasťou ruských predstaviteľov," povedala hovorkyňa ministerstva Marija Zacharovová.

Ďalšie kolo rozhovorov o predĺžení tejto dohody podľa nej prebehne v pondelok 13. marca v Ženeve za účasti ruskej delegácie a generálnej tajomníčky Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) Rebecou Grynspanovou.

Čiernomorská obilná iniciatíva, na ktorej sa dohodli OSN, Turecko, Ukrajina a Rusko, nadobudla platnosť v júli 2022 a umožňuje kontrolovaný export obilia z troch ukrajinských prístavov na pobreží Čierneho mora.

Táto dohoda, ktorej platnosť končí 18. marca, pomohla obmedziť narastajúce ceny potravín. Prvýkrát bola predĺžená vlani v novembri.

Kyjevu táto iniciatíva umožnila vyviesť milióny ton obilia. Ukrajina je pritom jedným z najväčších vývozcov obilia na svete a veľká časť jej obilia je vyvážaná do afrických krajín.

Generálny tajomník OSN António Guterres diskutoval o predĺžení tejto dohody s ukrajinskými predstaviteľmi počas stredajšej návštevy Kyjeva. (TASR)

V bojoch o mesto Bachmut v Doneckej oblasti prišlo za ostatný týždeň o život viac ako 1100 ruských vojakov a minimálne 1500 bolo zranených. Zničených bolo i viac ako desať skladov munície.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, v nočnom videopríhovore k národu to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Americký Inštitút pre štúdium vojny v nedeľňajšej aktualizácii uviedol, že ruský postup na Bachmut sa pravdepodobne zastavil a nič nenasvedčuje tomu, že by okupanti v ostatných dňoch boli schopní dosiahnuť nejaký pokrok.

Britská vojenská rozviedka v sobotu informovala, že Wagnerovci majú pod kontrolu väčšinu východného Bachmutu a ukrajinské sily sú na západe, pričom rieka Bachmutka teraz predstavuje frontovú líniu.

Dovoz zbraní do Európy sa vlani v porovnaní s rokom 2021 zvýšil o 93 percent. Prispeli k tomu najmä dodávky zbraní na Ukrajinu, ukazuje Štokholmský medzinárodný inštitút pre mierový výskum.

"Invázia (na Ukrajinu) naozaj spôsobuje výrazný nárast dopytu po zbraniach v Európe, čo bude mať ďalšie následky a s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k nárastu dovozu zbraní európskymi krajinami," uviedol pre AFP Pieter Wezeman z inštitútu.

Ukrajina bola až do začiatku invázie len nepatrným importérom zbraní, konštatuje AFP. V roku 2022 sa však rýchlo stala treťou najväčšou cieľovou stanicou na svete po Katare a Indii, dodáva táto agentúra a pripomína, že západné krajiny po spustení ruskej invázie dodávajú Kyjevu zbrane.

Dovoz do Európy sa zvýšil aj v dôsledku navýšenia výdavkov na armádu v krajinách ako Poľsko a Nórsko, uvádza inštitút vo svojej správe. Tempo nárastu v oblasti dovozu zbraní sa má podľa tohto inštitútu aj naďalej zvyšovať.

Európske krajiny si podľa Wezemana už objednávajú alebo si plánujú objednať rôzne druhy zbraní a vybavenia vrátanie ponoriek, bojových lietadiel, dronov, protitankových striel, pušiek či radarov. Dodal, že (krajiny) sa usilujú posilniť svoje vojenské kapacitu prostredníctvom celého spektra dostupných vojenských technológií.

Import európskych krajín sa v rokoch 2018-2022 v porovnaní z predchádzajúcim päťročným obdobím zvýšil o 47 percent. Ostatné kontinenty v dovoze zaznamenali pokles. Ten bol najvýraznejší v Afrike, kde dosiahol až 40 percent.

Najväčšími svetovými vývozcami zbraní v období 2018-2022 boli Spojené štáty, na ktoré pripadalo 40 percent všetkého vývozu. Nasleduje Rusko (16 percent), Francúzsko (11 percent), Čína (päť percent) a Nemecko (štyri percentá). (TASR)

Ukrajinská tajná služba definitívne určila identitu zastreleného vojnového zajatca z videa zdieľaného na sociálnych sieťach. Potvrdila skoršie správy, že ide o Oleksandra Macijevského. Prezident Zelenskyj mu posmrtne udelil vyznamenanie Hrdina Ukrajiny.

"Môžeme to definitívne potvrdiť po sérii vyšetrovacích akcií, ktoré zahŕňali komunikáciu s príbuznými a priateľmi zosnulého aj spracovanie fotografických a video materiálov," píše SBU vo vyhlásení zverejnenom na telegrame. K identifikácii pomohlo tiež forenzné skúmanie záznamu. Tajná služba pracuje podľa svojho šéfa Vasyla Maljuka na identifikácii ruských vojakov, ktorí vojnového zajatca zastrelili. "Urobíme všetko preto, aby títo neľudia dostali zaslúžený trest," dodal Maljuk.

Videozáznam, ktorý sa dostal na verejnosť na začiatku tohto týždňa, zachytáva situáciu, keď po tom, ako neozbrojený ukrajinský vojak zvolá "Sláva Ukrajine", doň Rusi s vulgárnymi nadávkami začnú strieľať. Videozáznam vyvolal na Ukrajine, ktorá sa už vyše roka bráni ruskej agresii, značné pobúrenie.

Ukrajinská armáda pôvodne uviedla, že zastreleným vojakom je Tymofij Šadura z 30. mechanizovanej brigády. Muž je nezvestný od 3. februára po bojoch pri meste Bachmut. SBU však potvrdila správu vojnového novinára Jurija Butusovova, podľa ktorého je muž z videa Oleksandr Macijevský zo 163. práporu domobrany z Černihivskej oblasti. Nezvestný bol od konca decembra, píše agentúra Unian, a pochovaný minulý mesiac. Podľa SBU ho ruskí vojaci zastrelili vlani 30. decembra.

"Dnes som udelil vyznamenanie Hrdina Ukrajiny Oleksandrovi Macijevskému. Človeku, ktorého budú poznať všetci Ukrajinci. Človeku, ktorého si budeme navždy pamätať. Pre jeho odvahu, pre je dôveru - v Ukrajinu - a pre jeho 'Sláva Ukrajine', "napísal na telegrame Zelenskyj.

Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

I conferred the title of Hero of Ukraine upon Oleksandr Matsiyevsky. A Ukrainian warrior. A man who will be known and remembered forever. For his bravery, for his confidence in Ukraine and for his "Glory to Ukraine!". Glory to the Hero! Glory to the Heroes! Glory to Ukraine! https://t.co/uKUKIhCfMp

12.3.2023 o 19:17 · archivované: 13.3.2023 o 0:05

Páči sa mi to Retweet Odpovedať