TBILISI. Poslanci gruzínskej vládnucej strany Gruzínsky sen po dvoch dňoch protestov opozície a jej priaznivcov stiahli zo snemovne zákon o zahraničných agentoch.
Proti zákonu demonštrovali tisícky ľudí, ktorí sa obávali autoritárskeho smerovania krajiny po vzore Ruska, kde podobný zákon platí už viac ako desať rokov.
Strana Gruzínsky sen vo vyhlásení uviedla, že "bezpodmienečne stiahne návrh zákona, ktorý bezvýhradne podporovala", a to údajne kvôli nutnosti obmedziť "konfrontáciu v spoločnosti", píše agentúra Reuters.
Rozhodnutie privítala delegácia Európskej únie v Gruzínsku a vyzvala všetkých politických lídrov v Gruzínsku, aby pokračovali v reformách v súlade s 12 prioritami s cieľom získať štatút kandidátskej krajiny EÚ.
Gruzínske opozičné strany sa napriek stiahnutiu zákona zaviazali pokračovať v protivládnych protestoch. "Keďže nie sú žiadne záruky, že Gruzínsko je pevne na prozápadnej ceste, tieto naše kroky neprestanú," uviedla v spoločnom vyhlásení skupina opozičných strán. Na štvrtok večer zvolala nové zhromaždenia a žiada prepustenie desiatok zadržiavaných protestujúcich.
O krok bližšie k Rusku
Protesty v Tbilisi pokračovali aj v noci. Bezpečnostné zložky po noci plnej stretov vytlačili demonštrantov z centrálnej Rustaveliho triedy v gruzínskom hlavnom meste Tbilisi. Gruzínci sú v uliciach od začiatku týždňa.
Stanica Rustavi 2 v priebehu noci na štvrtok informovala o napätej situácii, strety medzi demonštrantmi a políciou sa odohrávali ešte okolo siedmej hodiny ráno miestneho času. Protestujúci hádzali zápalné fľaše a pokračovali v stavaní barikád či zapaľovali odpadkové koše. Polícia zatkla bližšie nespresnený počet ľudí.
Protestujúci blokovali Rustaveliho triedu, na ktorej sa nachádza aj budova parlamentu, od stredajšieho popoludnia. V ulici už bola obnovená doprava a bezpečnostné zložky rozoberajú vystavané barikády.
Protesty v Gruzínsku prepukli po tom, ako parlamentná väčšina v utorok v prvom čítaní schválila návrh zákona o zahraničných agentoch. Kritici pokladajú normu za posun zakaukazskej republiky k autoritárskemu režimu po vzore Ruska, kde obdobný zákon platí od roku 2012.
Norma má zabezpečiť, aby sa organizácie, ktoré získavajú viac ako 20 percent svojich finančných prostriedkov zo zahraničia, registrovali ako "zahraniční agenti" a podrobili sa kontrole ministerstva spravodlivosti.

Zákon ohrozuje budúcnosť
Solidaritu s masovými protestmi vyjadrili Spojené štáty, ktoré vyzvali vládu, aby umožnila konanie pokojných demonštrácií.
"Vyzývame gruzínsku vládu, aby rešpektovala slobodu pokojného zhromažďovania a pokojných protestov," povedal v stredu hovorca amerického ministerstva zahraničia Ned Price a všetky zúčastnené strany vyzval na "zdržanlivosť". "Stojíme pri gruzínskom ľude a jeho ambíciách," dodal.
Gruzínsky návrh zákona podľa Washingtonu "ohrozuje euroatlantickú budúcnosť" krajiny. "Obávame sa, že prijatie takéhoto typu legislatívy by malo dôsledky na našu schopnosť byť naďalej strategickým partnerom, akým sme sa pre Gruzínsko a gruzínsky ľud snažili byť celé desaťročia," dodal Price.
Solidaritu s demonštrantmi vyjadril v stredu večer aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Na stranu demonštrantov sa v utorok postavila aj gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá avizovala, že bude zákon vetovať. Parlament však môže jej prezidentské veto prelomiť.
Násilné zrážky medzi demonštrantmi a políciou vypukli v Tbilisi už v utorok večer po tom, čo zákon prešiel v prvom čítaní. Demonštranti vtedy hádzali do policajtov kamene a zápalné fľaše, pričom polícia na ich rozohnanie použila slzotvorný plyn a vodné delo. Gruzínske ministerstvo vnútra neskôr informovalo, že pri potýčkach bolo zadržaných 77 ľudí.
Autoritárskym smerom
Kritici Gruzínskeho sna tvrdia, že strana má príliš blízko k Rusku a v posledných rokoch sa zakaukazská krajina vydala smerom k autoritárstvu.
Gruzínska spoločnosť je po rokoch konfliktov s Ruskom ohľadom Moskvou podporovaných separatistických regiónov Abcházska a Južného Osetska naladená silno proti Moskve, čo bolo viditeľné aj na demonštráciách, kde niektorí protestujúci provolávali heslo: "Nie ruskému zákonu! "
Na sociálnych sieťach sa potom od utorka rýchlo šírilo video, na ktorom demonštranti na čele so ženou s vlajkou Európskej únie odolávajú vodnému delu. Gruzínsko nie je členom Európskej únie, vlani v marci však požiadala o členstvo. Európska rada v júni konštatovala, že je pripravená Gruzínsku udeliť štatút kandidátskej krajiny.