KYJEV. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri príležitosti Medzinárodného dňa žien ocenil ukrajinské ženy za to, že prevzali ústrednú úlohu pri obrane svojej krajiny pred ruskou inváziou.
"Myslím si, že dnes je dôležité poďakovať. Poďakovať všetkým ženám, ktoré pracujú, učia, študujú, zachraňujú, liečia, bojujú - bojujú za Ukrajinu," povedal Zelenskyj v krátkom videu zverejnenom na sociálnej sieti.
Dodal, že je to tiež deň spomienky a poďakovania všetkým ženám, ktoré za Ukrajinu položili svoje životy.
"Spolu sme silní. Spolu sme neporaziteľní. Spolu sme slobodní. A spolu určite zvíťazíme," odkázal Zelenskyj.
Ľudskoprávne skupiny uvádzajú, že vojna, ktorá prebieha na Ukrajine už vyše roka, uvalila na ukrajinské ženy ďalšiu záťaž - najmä povinnosti týkajúce sa starostlivosti. V súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine upozornili aj na nárast rodovo podmieneného násilia a obchodovania s ľuďmi, píše AFP.
Štyridsaťjedenročná Valentyna Pušyčová z Kyjeva bola zastrelená 27. februára 2022 pri meste Brovary v Kyjevskej oblasti, keď išla vyzdvihnúť zraneného obrancu.
Štyridsaťpäťročná Ilona Kurovská zahynula 24. marca 2022 pri distribúcii humanitárnej pomoci neďaleko Buče. Tridsaťdeväťročnú Viktoriju Jaryškovú zabilo ruské ostreľovanie Chersonu 15. decembra 2022, rozdávala vtedy chlieb miestnym ľuďom.
Píše to server Ukrajinska pravda, ktorý približuje osudy niektorých žien, ktoré sa zapojili do ukrajinského odporu voči ruskej invázii.
Chcela si adoptovať dieťa
Ilona Kurovská vyštudovala históriu na národnej univerzite Tarasa Ševčenka v Kyjeve, neskôr tiež ekonómiu a 1. februára 2022 získala doktorát v oblasti medzinárodného práva.
V poslednom roku svojho života stále na čele legislatívneho inštitútu ukrajinského parlamentu, píše sa v článku.
Text pre ukrajinský denník pripravil tím projektu Platforma pamäti Memorial, ktorý približuje konkrétne osudy ľudí, ktorých životy si vyžiadala ruská invázia na Ukrajinu.
"Chcela si adoptovať dieťa. Plánovala sa stretnúť s našou spoločnou kamarátkou, ktorá mala s adopciou skúsenosti, aby sa opýtala, ako to funguje," rozpráva Valentyna Osadčová, kamarátka Kurovskej, ktorá sa zároveň zverila, že priateľka jej pomohla uniknúť domácemu násiliu.
Ráno 24. februára 2022 však do krajiny vtrhla ruská armáda. Kurovská podľa Ukrajinskej pravdy počas prvého dňa prišla do dediny Klavdijevo-Tarasove, kde ako dieťa trávila veľa času u svojich starých rodičov.
Štvrtý deň, keď už Rusi obec okupovali, organizovala teritoriálnu obranu, uvádza článok, podľa ktorého tiež sprevádzala civilistov, ktorí cez polia a lesy obsadené územie opúšťali.
"Kuchyňa bola naším veliteľstvom a vysielačky fungovali nepretržite. Dom sa otriasal výbuchmi, nebola tam voda ani elektrina. Požiadala som dcéru, aby odišla, pretože to bolo desivé," spomína jej matka Iryna Kurovská. "Rázne to odmietla: 'Ja ťa dostanem von, ale čo sa týka mňa, toto je moja práca'. Samozrejme som zostala tiež, "opísala matka.
S dcérou hovorila naposledy 21. marca 2022, keď sa chystala rozvážať lieky a detskú výživu obyvateľom dediny.
"Pamätám si to jasne: Kým nastúpila do auta, prežehnala a pomodlila sa. Potom sa mi už neozvala," rozpráva matka Kurovskej.
Neskôr sa ukázalo, že 24. marca vybuchla pod autom Ilony Kurovskej mína.
Ukrajinskí bojovníci našli jej telo 2. apríla, po oslobodení Kyjevskej oblasti. V aute s ňou zahynul dvadsaťštyriročný dobrovoľník. Kým zomrela, snažila sa mu dať škrtidlo, aby ho zachránila, píše sa na webe.
Rozdávala chlieb
Viktórija Jaryšková sa pred vojnou venovala maľbe na drevo, živila sa výrobou a predajom suvenírov, viedla workshopy v miestnom historickom stredisku a dielne v miestnej škole.
Podľa svojich priateľov snívala o vlastnom podnikaní. Keď Cherson na jar minulého roka obsadila ruská armáda, Jaryšková podľa Ukrajinskej pravdy odmietla spolupracovať s okupačným režimom a pracovala ako dobrovoľníčka v chersonskej pobočke Červeného kríža.
Dobrovoľníci napríklad z území kontrolovaných Ukrajinou dovážali lieky, od ukrajinských výrobcov nakupovali jedlo a ďalší tovar a rozdávali ich miestnym.
Na jeseň ukrajinská armáda vytlačila ruské invázne sily z Chersonu a Rusi začali mesto z druhého brehu rieky Dnepr ostreľovať.
Jaryšková sa aj so svojimi deťmi presťahovala do kancelárie Červeného kríža. "Tí, ktorí spolu prežili okupáciu, už neboli len kolegovia, ale rodina," uviedla jej kamarátka a ďalšia dobrovoľníčka Natalija Šatilovová. "Všetci sme poznali riziká, ktoré sme podstupovali. Viktórija ich poznala tiež, ale bola bojovníčka," dodala.
Naposledy s priateľkou hovorila v polovici decembra - hodinu pred jej smrťou.
Jaryšková jej a ďalšej kamarátke stihla dať spoločnú fotografiu v ručne vyrobenom ráme, načo sa ženy rozdelili a vydali za svojimi úlohami, píše Ukrajinska pravda.
Viktórija zostala blízko kancelárie a rozdávala chlieb miestnym ľuďom. "Asi po hodine som zbadala, že mám množstvo zmeškaných hovorov. Keď som zavolala späť kolegyni, povedala: 'Stalo sa niečo strašné. Boli sme bombardovaní. Viku zabili. ´Žiaľ, nemala na hlave helmu a utrpela smrteľné zranenie hlavy od črepiny, ´opisuje Šatilovová.
Pri ruskom útoku vtedy zahynul tiež starší muž, ktorý čakal v rade na chleba. O dve deti, ktoré po Jaryškovej zostali, sa teraz stará ich otec.
Chcela slúžiť v armáde
Valentyna Pušyčová sa vzdala práce manažérky v medzinárodnej dopravnej spoločnosti, vstúpila do ukrajinských ozbrojených síl a od roku 2016 zachraňovala ranených vojakov z frontovej línie, píše Ukrajinska pravda.
Rusko začalo plnú inváziu na Ukrajinu vlani vo februári, na východe krajiny sa však boje odohrávali už od roku 2014, keď tam vypuklo Moskvou podporované povstanie proruských separatistov.
"Povedala, že tam bude užitočnejšia ako v Kyjeve. Každý deň sa porozprávala s dcérou - tej vtedy bolo desať rokov," rozpráva Valentynina matka Nina Berenoková.
Jej dcéra slúžila v 72. samostatnej mechanizovanej brigáde, pričom služba ju zaviedla do Avdijivky v Doneckej oblasti. Podľa svojich kolegov vedela organizovať prácu a časom prevzala povinnosti hlavného zdravotníka práporu.
Jej úlohou bolo evakuovať zranených vojakov z najkritickejších úsekov frontu.
Spoločne s vodičom bola schopná niesť vojaka na chrbte aj kilometer a pol, píše sa v článku. "Zachránila stovky vynikajúcich ľudí. Mnohí z nich sa stali veliteľmi alebo zástupcami veliteľov práporov. Žiaľ, veľa ich bolo zabitých po tom, ako začala plná invázia, "uviedla dobrovoľníčka Oksana Korčynská, ktorá slúžila s Pušyčovou.
Tá sa v roku 2018 rozhodla absolvovať dôstojnícky kurz a predĺžiť zmluvu s armádou.
Korčynská sa jej to vraj snažila rozhovoriť s tým, že bude lepšie, keď bude tráviť čas s dcérou. Pušyčová však chcela slúžiť v armáde, kým to bude možné. Jej matka s ňou naposledy hovorila vlani tri dni po začiatku ruskej invázie.
A hodinu pred tým, ako sa jej dcéra dostala po ceste k ranenému vojakovi pri Brovaroch pod paľbu a spoločne s vodičom zahynula. O niečo neskôr jej zavolala Valentynina dcéra. Telefón však zdvihli jej kolegovia a povedali, že matka nežije.
