Miloš Zeman musel po invázii odsúdiť Putina, inak by mu hrozila žaloba, hovorí v rozhovore český politológ LUBOMÍR KOPEČEK. Končiaci prezident sa podľa neho desať rokov v úrade snažil spochybňovať príslušnosť Česka k Západu, ale nepodarilo sa mu to.
Kopeček neočakáva, že by po odchode z Hradu bol ešte Zeman aktívny v politike, nedovoľuje mu to zlý zdravotný stav či vek. Na rozdiel od jeho predchodcov sa nebude snažiť vybudovať ani inštitút či knižnicu s jeho menom.
Ako zmenil Miloš Zeman český prezidentský úrad? Existuje ešte vnímanie dôstojného prezidenta z čias Tomáša Garrigua Masaryka?
Zemanov politický štýl bol veľmi zemitý, občas korenený vulgárnosťami. Staval na konfrontácii, rozdeľoval spoločnosť, pričom mal svoje obľúbené terče, do ktorých sa triafal, čo bolo pre mnohých jeho priaznivcov atraktívne.
To platí najmä o jeho prvom prezidentskom mandáte, po znovuzvolení v roku 2018 sa už toľko vo verejnom priestore neobjavoval. To súvisí aj s jeho zdravotným stavom, ktorý veľmi obmedzuje jeho schopnosti verejne pôsobiť.

Zeman výrazne zmenil vnímanie prezidentského úradu v Česku, ale je otázne, či ide o mierne vybočenie, alebo o niečo trvalejšie. Môže to byť len vybočením, keďže aura prezidentského úradu v Česku je natoľko silná, že sa na Zemanovo prezidentovanie môže o pár rokov zabudnúť.
Zeman po revolúcii spolupracoval s liberálmi, potom pôsobil v sociálnej demokracii. V posledných rokoch mal blízko aj ku krajnej pravici, pred rokom zas kritizoval Vladimira Putina. Majú tieto postoje niečo spoločné?