Z Charkovskej oblasti od reportéra Lukáša Onderčanina a fotoreportéra Jozefa Jakubča.
CHARKOV. Do Ruska je to z Charkova, druhého najväčšieho mesta Ukrajiny, asi tridsať kilometrov. Roky sa tu hovorilo prevažne po rusky. Pred deviatimi rokmi obsadili proruskí separatisti budovu miestnej administratívy a chceli vytvorenie separatistickej republiky.
Charkov odolal. A odoláva aj ruskej invázii na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára 2022. Obliehanie mesta, v ktorom kedysi žilo 1,5 milióna ľudí, trvalo viac ako dva mesiace.
Chirurgička Oksana vtedy vojakov operovala počas paľby a pri sviečkach. Artem premenil svoj coworkingový priestor na pekáreň aj útočisko. Na Svjatlaninu dedinu dopadali fosforové bomby. A Olena zachránila desiatky psov, ktoré majitelia nechali pri úteku vo svojich dvoroch.
Toto sú príbehy troch Ukrajiniek a jedného Ukrajinca spomedzi všetkých tých, ktorí sa rozhodli, že aj napriek neustálemu ostreľovaniu a niekedy aj okupácii, zostanú doma. Reportéri denníka SME za nimi cestovali do Charkivskej oblasti.
Jej psy uhoreli, teraz sa stará o stovku ďalších
Olena Bubenko zachránila desiatky psov v obci Čerkaski Tyšky. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)Uprostred zhorených budov a prestrieľaných plotov v malej obci Čerkaski Tyšky sa ozýva psí štekot. Z nízkej a poškodenej bytovky s oknami prekrytými doskami z drevotriesky vychádza 57-ročná Olena Bubenko. S ňou desiatky malých aj veľkých psov.
Ešte pred rokom mala Olena tmavé vlasy. Dnes je šedivá, hovorí, že výrazne zostarla. Uplynulý rok prežila v Čerkaských Tyškoch, približne trinásť kilometrov severne od Charkova. Po hranicu s Ruskom leží už len väčšia obec Lipky, zopár malých usadlostí a lesy.
Väčšinu času žila Olena v pivnici, kde sa vedela skryť pred bombardovaním aj zimou, do bytu sa presťahovala len pred desiatimi dňami.
