Z Kyjeva od nášho reportéra Lukáša Onderčanina a fotografa Jozefa Jakubča.
KYJEV. Veronika a Julia majú osem rokov, sú kamarátky a akurát si vyfarbujú maľovanky s mačkami. Včera si v rovnakom čase skladali puzzle. Teší ich najmä to, že majú opäť na chvíľu pokoj od učenia - inak by o poschodie vyššie sedeli na hodine matematiky.
Dôvod však je už menej úsmevný. Obe školáčky, spolu so stovkami ďalších detí, sedia v podzemnom kryte pod akademickým lýceom v Sviatopetrivskom na predmestí Kyjeva. Je pondelok doobeda a celou Ukrajinou sa opäť rozlieha zvuk sirén, varujúci pred možným ruským útokom. Veroniku a jej kamarátku už prenikavý zvuk nedesí, obe si na sirény zvykli a presne vedia, čo majú robiť - napríklad presunúť sa aj so spolužiakmi do pivničných priestorov, ktoré škola cez leto zrekonštruovala, aby sa v nich dalo vydržať aj niekoľko hodín.
V podobnom režime fungujú na Ukrajine desaťtisíce detí a tínedžerov. Asi polovica ukrajinských škôl najmä v bezpečnejších regiónoch v septembri začala nový školský rok a študenti sa vrátili do lavíc. Takmer každý deň je však spojený aj s presunmi do krytu, neustále prerušovaným vyučovaním a hrozbou toho, že do okolia školy opäť padne raketa.
Päť hodín v pivnici
Pri vstupe riaditeľa školy do triedy sa prváci poslušne postavia a zborovo pozdravia. S učiteľkou práve preberajú ochranu prírody - prečo je dôležité nevyhadzovať odpadky v lese či do potokov. Pod tabuľou ich tabuľky so zvieratkami upozorňujú, ako sa správať, keď začne hučať siréna. Zachovaj pokoj a choď do úkrytu, ukazuje mačka so psom so školskými batohmi.
Pre deti na Ukrajine, ktoré sa od septembra vrátili do škôl, sa sirény a v niektorých prípadoch aj priamo útoky stali súčasťou bežného života. Len v Kyjevskej oblasti od začiatku invázie znel poplach pred možným útokom viac ako päťstokrát. Deti tak v praxi mali stráviť viac ako 25 dní v krytoch.
