"Nemecko-ruské vzťahy sú, okrem spolupráce v 19. storočí, medzi vojnami a v poslednom desaťročí, aj plné krvavých vojen vrátane dvoch svetových. Majú dlhodobú, ale veľmi protichodnú tradíciu, prelína sa v nich násilie i veľmi významné vzájomné ovplyvňovanie sa," hovorí pre SME analytik a expert na nemeckú zahraničnú politiku JAKUB EBERLE.
V rozhovore vysvetľuje, kedy Nemecko a Rusko prvý raz zistili, že by si mohli rozumieť, na čom je ich vzťah založený a kam sa posunul po útoku Ruska na Ukrajinu, čia chyba je, že Nemecko nevie vysvetľovať svoje kroky, aj aké radikálne zmeny teraz vnútri krajiny prebiehajú.
Odpovedá na otázky, kto je najväčším spojencom Nemecka aj či je kritika, ktorú teraz Nemecko schytáva, spravodlivá a oprávnená.
V rozhovore sa dočítate aj:
- Kedy vznikol mýtus o pacifickom Nemecku.
- Kedy Rusko a Nemecko prvýkrát zistili, že by si mohli rozumieť.
- Čo tieto krajiny spája.
- Ako berie Nemecko Vladimir Putin.
- Čo musíme vedieť, aby sme pochopili nemeckú politiku voči Rusku.
- Prečo kancelárovi Scholzovi nerozumejú ani doma.
- Či zmenila vojna nejako britsko-nemecké a americko-nemecké vzťahy.
- Či chce byť Poľsko po Nemecku novým lídrom EÚ.
- Či je hejt, ktorý teraz schytáva Nemecko oprávnený a spravodlivý.
- Ako vyzerá verejná debata o Ukrajine v Nemecku.
- Aké radikálne a doteraz nemysliteľné zmeny v Nemecku teraz prebiehajú.
Pamätáte si dobre na ráno, keď Rusko napadlo Ukrajinu?
Žiaľ, veľmi dobre. Vstával som skoro, cestoval cez celú Prahu učiť, čítal som správy v mobile a pokúšal som sa pochopiť, čo sa deje. Dni a týždne predtým vyzerali rôzne, v jednej chvíli, že útok sa už začne, inokedy nádejne. Pár dní pred útokom to bola analytická aj emočná horská dráha.
V ten deň som učil dva kurzy medzinárodných vzťahov, kde som mal veľa študentov aj z Ukrajiny či z Ruska, nebolo jednoduché o tom hovoriť.
Prekvapil vás viac útok Ruska alebo to, ako sa Nemecko zachovalo prvé týždne konfliktu?
Dobrá otázka. Z toho, ako sa zachovalo Nemecko, som dramaticky prekvapený nebol. Že podporí Ukrajinu, som očakával, že podpora bude miernejšia, pomalšia a trochu kostrbatá, tiež.
Čo ma prekvapilo úplne, bolo odhodlanie a potom úspech, s akým sa Ukrajinci dokázali brániť. To som nečakal.
To, že Nemci dlho odmietali dodávať ťažké zbrane, sa dookola odôvodňuje tým, že ich politika je pacifistická. Kde sa tento omyl zobral?