ANKARA, BRATISLAVA. Človeka zabolí, keď vidí Cestu nezávislosti v takomto stave, hovorí smutne 34-ročný turecký Kurd Ahmet Gunes.
Chodieval predávať dobytok do dvestotisícového mesta Antakya. „Toto je dokonalé miesto,“ povedal o ulici, ktorá mala už v antických časoch ako vôbec prvá na svete verejné osvetlenie.
Ešte nedávno bola plná obchodov, stánkov a ľudí, ktorých lákali reštaurácie s kebabmi, sladkosťami alebo slávnymi miestnymi koreninami.
Tragédia, ktorej sa dalo zabrániť. Zemetrasenie môže ukončiť Erdoganovo vládnutie Čítajte Po pondelňajšom zemetrasení, ktoré zasiahlo južné Turecko a severnú Sýriu, je však dvestotisícové mesto na hranici arabskej, tureckej a stredomorskej kultúry v troskách. Aj domy na Ceste nezávislosti sú porušené alebo úplne zničené.
Gunes pre New York Times tvrdí, že by bol radšej, keby ničivé zemetrasenie zasiahlo jeho domovské mesto Sanliurfa.
Obrovské škody
Do historického centra, kde vedľa seba ako symbol náboženskej tolerancie v meste stáli historické kostoly, mešity, alavítska svätyňa či synagóga, sa aj niekoľko dní po zemetrasení záchranári nevedeli dostať.
Pamiatky sú zničené a rieka Orontes už prechádza len medzi troskami.
„Sú to obrovské škody,“ cituje britský denník The Times indického katolíckeho kňaza, ktorý v meste pôsobí. Po zemetrasení sa už zohrieval pri ohni.
„Kostol sa otriasal ako loď na mori. Vedľa mňa žil jeden pár, nemám nádej, že by boli ešte nažive.“
Antakya je dnes hlavným mestom provincie Hatay, väčší význam mala v staroveku. Založil ju v roku 300 pred naším letopočtom Seleukos I. Nikátor, ktorý bol predtým dôstojníkom v armáde Alexandra Macedónskeho.
