ANKARA, BRATISLAVA. Pod troskami zrútenej budovy ostali dve dievčatá, no pomoc neprichádzala.
„Čakali sme až do neskorého večera,“ spomínala v utorok pre BBC Arzu Dedeogluová, ktorej netere ostali zavelené po tom, ako v pondelok zasiahlo juh Turecka a sever Sýrie.
Dedeogluovej rodina, ktorá žije v prístavnom meste Iskenderun, preto svojpomocne zohnala bager, aby odstránili zvyšky budovy. „Miestni vládni predstavitelia nám nedovolili použiť ho. Teraz je už po Aysegül aj Ilayde,“ povedala.
Keď záchranári prišli, už bolo neskoro.

Krajina sa nepoučila
Podobných príbehov prichádza z postihnutých oblastí mnoho. Zemetrasenie má už viac ako 15-tisíc potvrdených obetí, no mohlo ich byť menej.
Ak by pomoc vrátane ťažkých strojov na odpratávanie trosiek prichádzala skôr, ak by sa v posledných rokoch dodržiavali pri výstavbe budov regulácie, alebo ak by sa Ankara poučila zo zemetrasenia, ktoré Turecko zasiahlo v roku 1999 a ktoré zabilo 17-tisíc ľudí.
Z pomoci ľuďom v postihnutých oblastiach sa už stáva aj politická téma. V máji sa totiž v krajine konajú dvoje voľby, v ktorých si chce autoritatívny prezident Recep Tayyip Erdogan od voličov získať mandát na to, aby so Stranou práva a spravodlivosti ostal na čele krajiny aj po dvadsiatich rokoch.

O nových poslancoch aj prezidentovi budú voliči rozhodovať 14. mája, druhé kolo prezidentských volieb by sa malo konať o dva týždne neskôr. Voliči tak budú hlasovať krátko po konci trojmesačného núdzového stavu, ktorý vláda vyhlásila v desiatich najviac postihnutých provinciách.
Proti Erdoganovi sa spojilo šesť opozičných strán, prezidenta obviňujú zo zlyhania vlády pri pomoci ľuďom.