MOSKVA. Ruský rozpočet sa v roku 2023 nepredviedol v najlepšej forme. V januári jeho deficit predstavoval zhruba 23 miliárd eur, čo je dlhoročný rekord.
Ruská ropa sa naďalej predáva za nižšiu ako trhovú cenu, výkon ekonomiky klesá a vojna si vyžaduje vysoké náklady.
Rusku zatiaľ na plátanie rozpočtových dier stačia rezervy. BBC odhadla, ako dlho mu tento systém financovania vydrží.
Nízka cena ruskej ropy prehĺbi deficit
Vo fonde národného blahobytu, čo je hlavná rezerva Ruska, bolo na začiatku februára viac ako 10,8 bilióna rubľov (zhruba 139,6 miliardy eur). To je približne 7,2 percenta hrubého domáceho produktu.
Na prvý pohľad je to enormný objem. Ale prebiehajúca vojna proti Ukrajine a nastupujúca ekonomická kríza, ktorú vojna vyvolala, z rezerv rýchlo odoberajú. Na začiatku roka 2022 bolo vo fonde viac ako 13,6 bilióna rubľov.

V januári 2023 ministerstvo financií predalo z fondu čínske jüany a zlato za 38,9 miliardy rubľov - a všetko išlo na zaplátanie rozpočtu. V roku 2022 na tieto ciele išli z fondu asi tri bilióny rubľov, ďalší bilión potom na rôzne investície, najmä do firiem, (úrady takto často pomáhali firmám, ktoré utrpeli krízou).
Tento rok sa situácia sotva zmení. Rozpočet počíta so schodkom takmer troch biliónov rubľov, a to pri cene ropy 70 dolárov za barel. Západné sankcie ale odtrhli ruskú ropu od svetového trhu a barel ropy Urals stál v januári oveľa menej, ako počítali vládne prognózy: len 49,48 dolárov za barel. Ak to tak zostane, reálny deficit bude oveľa vyšší, ako sa predpokladalo.
Z toho vyplýva jednoduchý záver: príjmy rozpočtu zjavne nestačia na všetky výdavky, a tak sa bude pokračovať v míňaní rezerv.
Takmer polovica fondu má nelikvidné aktíva
V posledných rokoch mali ruské úrady zavedenú veľmi prísnu rozpočtovú politiku.
Pred vojnou bol rozpočet vyvážený pri cene ropy o trošku vyšší ako 40 dolárov za barel. Reálne ceny boli oveľa vyššie a prebytok plynul do fondu blahobytu . Súčasných takmer 11 biliónov rubľov je výsledkom tejto šetrnosti.
Fond národného blahobytu sa delí na likvidnú časť - aktíva, ktoré možno ľahko minúť, napríklad vklady v jüanoch, rubľoch či zlato. Ale tiež má nelikvidnú časť, čo sú vklady do rôznych cenných papierov a investície do spoločností. Použiť túto časť je oveľa ťažšie.
Asi 40 percent existujúceho objemu fondu predstavujú nelikvidné aktíva, ktoré možno ťažko využiť na pokrytie rozpočtového deficitu, vysvetľuje Alexander Isakov z Bloomberg Economics.
Likvidná časť fondu národného blahobytu sa na začiatku februára výrazne znížila - celkovo ide o 6,3 bilióna rubľov (vyše 81 miliárd eur).
Ak sa nič nezmení, rezervy vyschnú o dva roky
Ak bude rozpočtový deficit na úrovni troch biliónov rubľov za rok, potom jednoduchá matematika hovorí, že rezervy stačia len na pár rokov. Ekonómovia, oslovení BBC, ponúkli podobné prognózy.
Likvidná časť stačí na rok či na dva v podmienkach, že vláda nebude zvyšovať výdavky a bude pôsobiť v rámci prijatého rozpočtu, súdi Alexandra Osmolovská-Suslinová. Podobnú prognózu poskytla Sofija Donecová z Renessanc Kapital.
"Stav fondu národného blahobytu bude priamo závisieť od toho, ako dlho bude pokračovať vojnový konflikt, za akých podmienok sa skončí a tiež od ceny a dopytu po ruských uhľovodíkových surovinách," hovorí Osmolovská-Suslinová.
Príjmy z palív klesli, výdavky stúpli
Delí teda Rusko v týchto podmienkach naozaj iba niekoľko rokov od bankrotu?
Ministerstvo financií v pondelok zverejnilo štatistické údaje o januárovom plnení rozpočtu - a bolo to celkom šok.
Deficit rozpočtu predstavoval takmer 1,8 bilióna rubľov. Príjmy klesli o viac ako 35 percent oproti mierovému januáru 2022 a príjmy z ropy a plynu o 46 percent. Ale najhoršie vyzerá situácia s výdavkami - v januári vyleteli skoro o 60 percent na viac ako tri bilióny rubľov.

"Hlavnou príčinou prehĺbenia deficitu sú na január neobvykle vysoké výdavky. Ak by výdavky zostali na vlaňajšej úrovni, schodok by nepresiahol 700 miliárd rubľov," myslí si Isakov.
Ekonóm označuje rast výdavkov za hlavné riziko pre tohtoročný rozpočet. Ale ani od príjmov nečaká nič dobré: príjmy z ropy a plynu budú oproti prognózam nižšie o niekoľko biliónov.
Do rozpočtu smerujú tiež rôzne vnútorné dane, ktoré môžu klesať v súvislosti s útlmom podnikania. V januári sa už tento ukazovateľ v prísune príjmov prejavil, ale úlohu skôr zohrali byrokratické príčiny, napríklad vratky dane z pridanej hodnoty. Ekonómovia to zatiaľ pokladajú za dočasný pokles.
Aj ruské ministerstvo financií ubezpečuje, že januárový kolaps je len dočasný a tvrdí, že výdavky dodržia plánovaný rozpočet. Ale mnohí pochybujú.
Napríklad riaditeľ pre investície Loko-Invest Dmitrij Polevoj je presvedčený, že rozpočtový schodok bude na konci roka vyšší. Odhadol rozpätie 3,5 až 3,6 bilióna rubľov.
Vojna zvrátila vývoj fondu
Fond národného blahobytu vznikol v roku 2008, keď vtedajší stabilizačný fond vláda rozdelila na dva - fond národného blahobytu a rezervný fond.
Fond národného blahobytu podľa zámeru nemal slúžiť na pomoc rozpočtu, ale na stabilizáciu dôchodkového systému, ktorý v Rusku tiež nie je v dobrom stave. Na tieto zámery sa ale dávno zabudlo.
V roku 2018 bol rezervný fond vyčerpaný a jeho zvyšky zliali s fondom národného blahobytu.
Vtedy sa tiež objavilo pravidlo, že príjmy rozpočtu z ceny ropy prekračujúce stanovenú úroveň (44,2 dolára za barel v roku 2022) išli do fondu blahobytu, ktorý sa ustavične dopĺňal. Znížilo to tiež závislosť kurzu rubľa od ceny ropy.
Pred vojnou fungoval rozpočtový systém stabilne: rezervy rástli, deficit neexistoval. Ale vojna tento systém zničila.
Takmer hneď po jej vypuknutí sa v Moskve prestali riadiť spomínaným pravidlom a výdavky začali rýchlo rásť.
Možnosti po vyčerpaní rezerv
Úrady sľubovali vypracovanie nového pravidla. Na konci minulého roka sa objavilo, ale vo veľmi osekanej podobe. Stanovili rozmer príjmov na úrovni ôsmich biliónov rubľov a všetko, čo by išlo cez túto sumu, malo ísť do rezerv. To sotva bude fungovať.
Rusko má ešte ďalšie "vankúše", napríklad rezervy centrálnej banky, ktoré predstavujú skoro 598 miliárd dolárov, ale tie sú čiastočne zmrazené.
Fond predstavuje časť rezerv centrálnej banky v zlate a valutách, ale vláda má právo disponovať iba nimi, hovorí Osmolovská-Suslinová. Vláda si teda môže dodatočne požičať od centrálnej banky, ale len emisne. Banka by vytlačila ruble, čo spôsobí nárast inflácie.
Približne takýmto spôsobom úrady dostávajú z Fondu národného blahobytu prostriedky, ktoré zmrazili západné krajiny. "Centrálna banka jednoducho previedla na ministerstvo financií ruble výmenou za cudzie meny," vysvetľuje Polevoj.
Rezervu má aj vláda, ale nie je veľká a zvyčajne sa vynakladá na mimoriadne výdavky, aby sa nenarušil pôvodný rozpočet. Niektorí ekonómovia sa domnievajú, že v januári tieto peniaze poslúžili na plátanie dier v rozpočte. Ale celkovo nie je v tejto rezerve dosť peňazí na vyrovnávanie rozpočtového schodku.
Čo sa stane, ak sa fond národného blahobytu vyčerpá? Veľa možností by nezostávalo. Rozpočtová politika sa sprísni a na pokrytie deficitu bude potrebné využívať len príjmy z ropy a plynu a vnútorné pôžičky, hovorí Osmolovská-Suslinová.
Ide o to, že úrady obmedzia výdavky - teda tie, ktoré obmedziť môžu. Obmedziť výdavky na obranu a národnú bezpečnosť takmer nie je možné, ale škrty by pravdepodobne pocítili rozvoj ekonomiky a veda. Ďalšou z variant sú aj dlhopisy pre verejný sektor, teda pôžičky od obyvateľov.
Fond vznikol, aby vyvažoval deficit v sociálnom systéme, ale v tomto tempe míňania z neho veľa nezostane.
"Fond sa zmenil zo strategického aktíva na zdroj pre odstraňovanie rozpočtových dier. Nie je isté, či vôbec prežije a poslúži ďalším generáciám, pre ktoré bol pôvodne určený," dodala Osmolovská-Suslinová.