ANKARA. Ničivé zemetrasenie, ktoré zasiahlo Turecko v roku 1999, pomohlo bývalému istanbulskému starostovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi k moci.
Vtedajšia vláda totiž čelila silnej kritike za to, ako na katastrofu, ktorá si vyžiadala 17-tisíc obetí, zareagovala.
Pondelkové zemetrasenie, ktoré postihlo juhovýchodnú časť krajiny, však môže pozíciou súčasného prezidenta, ktorý sa uchádza o ďalší mandát, naopak otriasť, píše medzinárodná tlač.
Podobu a rýchlosť vládnej pomoci v oblasti, kde je silná opozičná a prokurdská Ľudová demokratická strana, už kritizujú Erdoganovi odporcovia.
Zemetrasenia ovplyvňujú jeho silu
Predchádzajúce rozsiahle zemetrasenie s niekoľkými tisíckami mŕtvych zasiahlo Turecko v roku 1999. Vtedy v Istanbule a jeho okolí zomrelo asi 17-tisíc ľudí.
"Vtedajšia vláda čelila silnej kritike kvôli svojej reakcii na zemetrasenie, prispelo to k vzostupu súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorého Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) vyhrala v roku 2002 voľby a začala svoju 20-ročnú dominanciu na tureckej politickej scéne," pripomína denník The Wall Street Journal.

Vtedajší kabinet okrem iného čelil kritike, že nestanovil dostatočne prísne pravidlá pre výstavbu v seizmicky aktívnych oblastiach.
Reakcie Erdoganovej vlády na zemetrasenie z tohto týždňa sa podľa analytikov môže výrazne premietnuť do výsledku prezidentských a parlamentných volieb, ktoré Turecko čakajú v polovici roka, píše agentúra Reuters.
Erdogan sa v nich bude usilovať o tretí prezidentský mandát. Podľa washingtonského analytika Sonera Cagaptaya by vládna reakcia na zemetrasenie "mohla naozaj zničiť Erdoganov obraz mocného, autoritárskeho, ale tiež efektívneho vodcu".
V utorok reportérovi denníka The Washington Post Cagaptay povedal, že "najbližších 48 hodín bude pre Erdoganovu kariéru kľúčových".
Vinu zvalí na spolupracovníkov
Za 20 rokov pri moci sa Erdogan musel vysporiadať s množstvom prírodných katastrof bez toho, aby mu to zatiaľ výraznejšie uškodilo v preferenciách. AKP však v poslednom čase zaznamenala odliv voličov pre hospodárske problémy Turecka.
Ak by verejnosť vyhodnotila pôsobenie úradov ako úspešné, tak by sa vládna strana mohla naopak posilniť. Erdogan má navyše tendenciu sa v kritických momentoch na verejnosti príliš neobjavovať.
"Zvyčajne necháva na svojich ministroch a spolupracovníkoch, aby sa starali o problémy. Ak niečo zle dopadne, môže na nich zvaliť vinu," povedala serveru Politico analytička Gönül Tolová.
Vládna reakcia na zemetrasenie sa ale postupne stáva témou tureckej domácej politiky, napísala agentúra DPA.
Kritizuje ho opozícia
Šéf najväčšej opozičnej Ľudovej republikánskej strany (CHP) a pravdepodobný kandidát opozičného bloku na prezidenta Kemal Kiliçdaroglu kritizoval Erdogana, že nedokázal za posledných 20 rokov pripraviť krajinu na možné budúce zemetrasenie.
Vláda podľa neho zlyháva v poskytovaní pomoci zasiahnutým oblastiam. "Nie je tu profesionálna koordinácia pomoci," tvrdil šéf opozičnej STRANY dobra Ugur Poyraz.
Na prvých kritikov Erdogan reagoval tým, že v utorok vyhlásil v zasiahnutých oblastiach núdzový stav. Podľa prezidenta navyše o zemetrasení koluje množstvo klamstiev.

Opozícia vládu vyzvala na politickú neutralitu pri poskytovaní pomoci. V časti postihnutých oblastí žije silná kurdská komunita a dobrých výsledkov tam vo voľbách v roku 2018 dosiahla Ľudová demokratická strana.
Tú sa úrady snažia zrušiť kvôli údajnému napojeniu na Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara považuje za teroristickú organizáciu.
Zdroj z Erdoganovho okolia povedal agentúre Bloomberg, že prezident trvá na svojom úmysle urýchliť voľby. Tie by sa mali konať 14. mája namiesto pôvodného letného termínu.