ANKARA, BRATISLAVA. Takmer dvetisíc rokov sa vypínal masívny hrad s dvanástimi vežami nad juhotureckým mestom Gaziantep. Prežil Rímsku ríšu, vojny aj nepokoje. V pondelok nadránom sa však väčšina veží a oporných múrov zrútila pri masívnom zemetrasení s magnitúdom 7,8. Otrasy bolo cítiť v Káhire, Izraeli aj v Grécku.
O menej ako dvanásť hodín neskôr zasiahlo oblasť druhé podobne silné zemetrasenie, ktoré poškodilo budovy až v sýrskom Damasku.
Zemetrasenia zasiahli región na turecko-sýrskej hranici, kde žijú viac ako tri milióny vysídlencov zo sýrskej občianskej vojny, no aj vojnou zničené mestá ako Aleppo. Turecká vláda, sýrsky režim aj opozičné skupiny hlásia viac ako 2300 obetí, pod troskami zrútených budov však zrejme budú tisíce ďalších ľudí.
Ide o najväčšie zemetrasenie v Turecku od roku 1999, keď zahynulo viac ako 17-tisíc ľudí, a druhé najsilnejšie v tureckej histórii. Pre tento región však nejde o nezvyčajný jav.
V ruinách a snehu
Obchodníka Sinana Sahana v dvojmiliónovom Gaziantepe zobudil silný otras. „Elektrina nefungovala. Ležali sme nehybne a čakali, kým sa otrasy skončia. Náš dom bol plný rozbitého skla,“ opisuje pre denník Guardian.
