PARÍŽ. Vo Francúzsku prebieha prebiehal druhý celoštátny štrajk. Protesty proti dôchodkovej reforme ovplyvnili výrobu elektriny, zrušili vyučovanie na niektorých školách a zastavili verejnú dopravu.
Vláda plánuje okrem iného zvýšiť vek odchodu do dôchodku o dva roky na 64 rokov.
Do ulíc francúzskych miest vyšlo podľa polície zrejme 2,8 milióna ľudí.
Utorkový odhad účastníkov je vyšší než počas protestov 19. januára. Vtedy sa podľa CGT zhromaždili dva milióny ľudí, hoci úrady uviedli iba polovičný údaj.
Odbory CGT vyhlásili, že v utorok len v samotnom Paríži protestovalo okolo 500-tisíc ľudí. Parížska polícia informovala o 87-tisíc ľuďoch, čo je viac ako jej odhad 80-tisíc počas predchádzajúceho protestu.
Problémy v doprave
Štrajk a protesty spôsobili podľa AFP problémy v doprave. Prevádzkovatelia v tomto sektore ľudí vyzvali, aby si zvolili alternatívny spôsob dopravy, pracovali z domu alebo si vzali voľno.
Parížsky dopravný podnik RATP cez deň upozornil, že výrazne obmedzila väčšinu liniek parížskeho metra a prímestskej železničnej dopravy.
Narušená bola aj medzimestská doprava, premával len každý tretí vysokorýchlostný vlak TGV, uviedla štátna železničná spoločnosť SNCF. V medzinárodnej železničnej doprave nastali len menšie výpadky spojov.
Letecká doprava bola ovplyvnená menej - národný dopravca Air France uviedol, že zrušil každý desiaty let na krátke a stredné vzdialenosti, ale diaľkové lety neboli štrajkom ovplyvnené.
Menej elektriny a zatvorené školy
Štrajkovala aj približne polovica učiteľov materských a základných škôl, uviedol hlavný odborový zväz učiteľov SNUIPP-FSU. Do štrajku sa zapojili aj zamestnanci rafinérií a skladov spoločnosti TotalEnergies.
Odborová konfederácia CGT avizovala, že v noci na utorok došlo k poklesu výroby elektrickej energie v elektrárňach spoločnosti EDF v objeme, ktorý zodpovedá výkonu troch jadrových reaktorov.
Táto situácia nemala údajne žiadny vplyv na bežných používateľov, ale prejavila sa v "obchodnej výmene".
Do štrajku sa zapojili aj dva hlavné odborové zväzy zamestnancov lyžiarskych vlekov a lyžiarskych stredísk. Okrem zmien v dôchodkovom systéme protestujú aj proti úprave systému poistenia v nezamestnanosti pre sezónnych pracovníkov.
Podpora protestov mierne vzrástla
Podľa výsledkov prieskumu inštitútu OpinionWay protestné hnutie proti dôchodkovej reforme podporuje 61 percent obyvateľov Francúzska, čo je o tri percentuálne body viac ako v čase prvého masového protestu 12. januára.
Najkontroverznejšou časťou revízie dôchodkového systému je zvýšenie minimálneho veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov. AFP pripomína, že Francúzsko má v súčasnosti najnižší vek odchodu do dôchodku zo všetkých veľkých európskych ekonomík.
Zmenami sa má zvýšiť aj počet rokov, počas ktorých musia ľudia odvádzať príspevky, aby mohli dostávať plný dôchodok.
Nevyhnutná zmena
Dôchodková reforma bola vlani hlavným bodom predvolebnej kampane prezidenta Emmanuela Macrona. Ten v pondelok povedal, že zmeny sú "nevyhnutné, keď sa porovnávame so zvyškom Európy", kde ľudia zvyčajne odchádzajú do dôchodku neskôr.
Macron súčasne trvá na tom, že navrhované zmeny sú nevyhnutné pre zabezpečenie budúceho financovania dôchodkového systému, ktorý sa podľa prognóz v najbližších rokoch dostane do deficitu.
Oponenti však poukazujú na to, že systém je v súčasnosti vyvážený. Citujú pritom šéfa nezávislej poradnej rady pre dôchodkový systém, že "výdavky na dôchodky sa nevymkli spod kontroly."
O veku diskutovať nebudú
Vláda signalizovala, že pri niektorých navrhovaných opatreniach by mohol byť priestor na diskusiu; premiérka Élisabeth Bornová však uviedla, že zvýšenie veku odchodu do dôchodku takouto témou nie je.
V pondelok začali vládny návrh zákona o dôchodkovej reforme posudzovať výbory parlamentu, kde Macrona a jeho spojencov tiež čaká ťažký boj, konštatovala AFP.
V snahe spomaliť prerokúvanie zákona v parlamente ľavicová opozícia predložila viac ako 7000 pozmeňujúcich návrhov.
Macronovi centristickí spojenci, ktorým v parlamente chýba absolútna väčšina, budú na presadenie nového zákona potrebovať hlasy konzervatívcov.