Šarm aš-Šajch 25. júla (TASR) - Nielen zahraničných turistov sa dotkli teroristické útoky na obľúbené egyptské turistické stredisko a raj potápačov Šarm aš-Šajch.
Sameh Abdul Atti miloval Šarm. A miloval tú slobodu, ktorá v tomto meste vládla. Rovnako si obľúbil koralové pláže a samozrejme - peniaze, ktoré sa v ňom dali zarobiť. Tento 19-ročný čašník z južného Egypta si tu zarábal na svoj vlastný dom, ktorý chcel raz postaviť. Rovnako ako on, v Šarme takto pracovali stovky egyptských zamestnancov. A všetkých sa dotkla tragédia, ktorá postihla v noci z piatka na sobotu toto dovtedy prekvitajúce a mierumilovné turistické stredisko.
Teraz však, po bombových atentátoch, ktoré usmrtili najmenej 88 ľudí, sa ich sen rozplynul. Tak ako sa stovky turistov narýchlo pobalili a odcestovali domov, rovnako Egypťania posadali do miestnych diaľkových autobusov a vydali sa v nedeľu naprieč púšťou na dlhú púť domov.
Niektorí z nich odišli zo strachu o vlastný život, iní pochopili, že po hromadnom odchode turistov to tu už nebude také, aké predtým. A ich zamestnávateľom neostalo nič iné, iba sa prizerať, ako odchádzajú nielen turisti, ale aj zamestnanci. Však nasilu ich tam držať nemôžu.
Egypt žije z cestovného ruchu. A pravdepodobne všetci jeho obyvatelia v tichosti a napäto čakajú, aký veľký dopad budú mať tieto krvavé útoky na ich budúcnosť. Niektorí sa dokonca obávajú toho najhoršieho - že tá tretina z ôsmich miliónov turistov, čo každým rokom navštívi z Egypta práve Šarm aš-Šajch, si povie "už nikdy viac". Tento priemysel totiž zamestnáva v krajine 2,5 milióna domáceho obyvateľstva.
Podľa ministerstva turizmu len pár hodín po útokoch krajinu predčasne opustilo 6000 zahraničných turistov a odhady hovoria, že v najbližšom čase sa číslo zdvojnásobí.
Napriek tomu, že Abdel Atti bol priamym svedkom krvavých útokov, v meste zostane. V čase výbuchu práve pripravoval sendviče pre jeho kolegov vo svojom obchode s kávou, ktorý je vzdialený len osem metrov od miesta výbuchu v starom meste Šarmu. Pamätá si na pohľad na mŕtvoly a odtrhnuté časti tiel, ktoré ležali až po vchod do jeho obchodu.
Šarm bol jeho druhým domovom. Prišiel sem ako 16-ročný z malej dedinky vzdialenej 400 kilometrov od egyptskej metropoly Káhiry a s prvým zárobkom prišiel na návštevu za rodičmi až po troch rokoch tvrdej roboty. "Allah nám dal slušný život. Len on sám vie, čo bude nasledovať," zamyslel sa Atti nad budúcnosťou.
Podľa odhadov v meste, ktoré bolo "zlatou baňou" a kľúčom k budúcnosti pre veľmi veľa Egypťanov, tu žije približne 150.000 miestnych obyvateľov.
"Toto všetko mi pripadá ako zlý sen, z ktorého sa nevieme zobudiť," povedal prevádzkar hotela Emad Nasr. Síce "uňho" je ešte stále dosť ako zahraničných, tak aj domácich turistov, ale pribudlo aj množstvo novinárov, ktorých sem už nepritiahlo priezračné pobrežie plné rýb, ani kvalita služieb, ale jedna veľká tragédia.
