Priame prezidentské voľby nie sú v skutočnosti voľbami, ale hľadaním superstar, hovorí JAN DOBROVSKÝ, bývalý český disident, novinár a filantrop. Každý kandidát si prejde niekoľkými disciplínami, ale jeho pohľad na politiku v skutočnosti občanov nezaujíma.
Kľúčový je marketing, ktorý aj z prázdneho človeka, akým je Andrej Babiš, vytvoril hodnotovú osobnosť, hovorí Dobrovský. Svet podľa neho už nemá štátnikov a civilizácia je v ohrození. Nielen pre vojnu na Ukrajine.
V rozhovore Dobrovský odpovedá aj na tieto otázky:
- Prečo Klausa nikto nepovažuje za intelektuála?
- Čo je charizma a mal ju Zeman?
- V čom sa priamy voľby prezidenta podobajú na superstar?
- Dokáže marketing urobiť z každého kandidáta prezidenta?
- Prečo sa Babišovi ešte chce kandidovať a akou silnou drogou je moc?
- Existuje v Česku nejaký štátnik?
- Prečo disidenti o svojich predstavách nepresvedčili voličov?
- Ako sa strany zmenili na spolky udržujúce moc?
- Darí sa českej vláde presvedčiť občanov, že treba pomáhať Ukrajine?
- Prečo by naša civilizácia bola v ohrození aj bez vojny na Ukrajine?
- Ako pocit bezpečia na Slovensku ohrozila vražda novinára?
- Ako sa vyhnúť dystopickému scenáru?
Česko zažíva tretie priame prezidentské voľby, dvoje doterajšie vyhral Miloš Zeman. Čakali ste to?
V roku 2013 sme s tým nepočítali. Zdalo sa, že preferencie Jana Fischera svedčia o tom, že spoločnosť chce človeka, ktorý vie byť sympatický, prirodzený. Ktorý síce nie je politikom, ale je v politike, keďže bol premiérom úradníckej vlády a ľudia ho v tejto úlohe mali radi. Nehral stranícke hry. Zeman do toho vstúpil ako niekto s politickou minulosťou, líder sociálnej demokracie so zásluhou na doprivatizácii bánk. Jeho víťazstvo bolo skôr súhrou náhod.
V nepriamych voľbách vyhrávali skôr osobnosti so silnými názormi, intelektuáli – Václav Havel aj Václav Klaus. Volia si ľudia v priamych voľbách automaticky niekoho ľudovejšieho, napríklad Zemana?
Klausa by veľmi potešilo, že ho radíte medzi intelektuálov, intelektuála v ňom totiž nikto nevidel. V skutočnosti je panelákovým proletárom. Je to ten typ, ktorý chodil ako predseda ZRPŠ na stretnutia rodičov, bol v družstevnom výbore domu, v ktorom býval. Človek, ktorého si predstavujem, ako v papučiach behá po paneláku. Mohol sa skúsiť štylizovať do pozície intelektuála, ale vedel, že skutočnému intelektuálovi Havlovi sa nemôže rovnať ani z desiatich percent. To bol pre neho hendikep, ktorý ho viedol až k nenávisti.
Čím si teda vedel získať voličov?
Napriek tomu, že neustále opakoval rovnaké slová, darilo sa mu vyvolať dojem, že vie sformulovať myšlienku. Keďže bol verbálne jednoduchý, rozumeli mu aj ľudia, ktorí bežne témam ako ekonomická transformácia nerozumejú. Dokázal ich presvedčiť a verili mu. Skôr než inteligenciu mal charizmu. Niektorí politici ako napríklad Klaus majú cez médiá charizmu, ale v osobnom kontakte takmer žiadnu. Charizma je pre voličov dôležitejšia ako to, či niekto je, alebo nie je intelektuálom.
Niektorých ľudí irituje, ak je niekto múdrejší. Česi sú plebejský národ. Keď postavíte intelektuála proti plebejském pocitu – a nemyslím to ako urážku, ale klasifikáciu stavu ducha, sám som plebejec a časť života som pracoval manuálne, konfrontácia vyvoláva dojem, že nám zase niekto káže a moralizuje. Ak máte charizmu, môžete aj moralizovať, ľudia to prijímajú s pokorou a ako vzor.
Mal Zeman rovnakú charizmu?
Charizma sa nedá odlišovať, je to skrátka sila osobnosti, ktorá zaujme.
Niekto zaujme tým, že nahnevá ľudí, iný zase má čo povedať.
Z toho človeka však cítite rešpekt. Aj keď s ním nesúhlasíte, boli by ste radi, ak by ste ho videli často, aby velil. Aby mal situáciu v rukách niekto sebavedomý. To je tá charizma. Zeman to mal. Fischer mal sympatie, ale to nie je charizma.
V čom sa odlišuje víťaz volieb v parlamente a v priamych voľbách?
