Ukrajina Rusko Online: Predseda Európskej rady vyzval krajiny, aby poskytli Ukrajine tanky

Ukrajinský prezident Zelenskyj očakáva od spojencov silné rozhodnutia o dodávkach zbraní. Spojenci Kyjeva sa v piatok stretnú na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku, aby prediskutovali ďalšiu podporu Ukrajiny.

"Počas príprav na stretnutie na základni Ramstein očakávame silné rozhodnutia. Očakávame od Spojených štátov mohutný balík vojenskej podpory," uviedol Zelenskyj.

Agentúra AFP konštatuje, že pred schôdzkou kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, zastupujúcej krajiny, ktoré poskytujú Ukrajine pomoc v boji proti ruskej invázii, narastá na Berlín tlak, aby dodal Kyjevu tanky Leopard 2. Poľsko a Fínsko naznačili, že sú ochotné tieto tanky poslať na Ukrajinu, avšak potrebujú na to súhlas Nemecka.

Zelenskyj vyslovil vďačnosť predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, s ktorým sa vo štvrtok stretol v Kyjeve, za to, že jasne vyzval Európu, aby Ukrajine poskytla tanky. "Teraz čakáme na rozhodnutie z jednej európskej metropoly, ktoré aktivuje pripravenú reťaz kooperácie, čo sa týka tankov," povedal Zelenskyj. "Verím tomu, že sila nemeckého líderstva zostane nezmenená," dodal.

Nový minister obrany Nemecka Boris Pistorius pre stanicu ARD povedal, že rozhodnutie ohľadom dodávky Leopardov "bude jasné v nasledujúcich hodinách alebo zajtra (v piatok) ráno".

"Ste dospelí ľudia. Môžete sa takto rozprávať ešte ďalších šesť mesiacov, avšak v našej krajine umierajú ľudia - každý deň," povedal Zelenskyj v súvislosti s váhaním Berlína v rozhovore pre ARD, z ktorého cituje agentúra DPA. "Nie je to tak, že my útočíme, ak sa niekto obáva tohto. Tieto Leopardy sa do Ruska nedostanú. Bránime samých seba," zdôraznil.

Na okraj Svetového ekonomického fóra v Davose predtým Zelenskyj vyhlásil: "Existujú časy, kedy by sme nemali váhať a hovoriť: Ja dodám tanky, ak niekto iný poskytne tie svoje. Nemyslím si, že toto je správna stratégia." (TASR)

Nemecko dodá Ukrajine tanky, iba ak tak urobia aj spojenci. Potvrdil to nový minister obrany Boris Pistorius. "Budeme musieť počkať a uvidíme, či sa posunieme. Rokujeme o tom, najmä s naším transatlantickým partnerom Spojenými štátmi," povedal Pistorius pre televíziu RTL.

Tak ako vo všetkých predchádzajúcich prípadoch ide podľa Pistoriusa o to, aby do toho Nemci nešli sami. Je to o spoločnom rozhodnutí, rovnako ako to bolo nedávno pri poskytnutí bojových vozidiel pechoty Marder, povedal.

Nový šéf nemeckého rezortu obrany zároveň zdôraznil, že Berlín od začiatku vojny na Ukrajine dôsledne podporuje Kyjev a bude v tom pokračovať. "Rusku nesmie byť umožnené vyhrať vojnu a Nemecko k tomu prispeje všetkým potrebným," uviedol. (TASR)

Tanky nebudú pre Ukrajinu zázračným riešením v jej boji s Ruskom. Je potrebná rovnováha všetkých systémov, povedal po stretnutí vojenského výboru NATO generál Cavoli, vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe.

Dodal však, že "je jasné, že moderné západné technológie prekonávajú ruské technológie" na ukrajinských bojiskách.

Kyjev a niektorí spojenci NATO vyvíjajú na Nemecko tlak, aby poslalo na pomoc Kyjevu proti ruskej okupácii poslali tanky Leopard II.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokZradili Rusko, prídu o pas aj byt. Moskva chce trestať kritikov v exile Čítajte 

Šéf vojenského výboru NATO admirál Rob Bauer sa vyhol výzve na vyslanie techniky na Ukrajinu, ale "ak Rusi bojujú s tankami, Ukrajinci tiež potrebujú tanky", povedal.

Pre Ukrajincov je dôležité mať tanky, aby sa mohli vyrovnať Rusom, aj "z hľadiska ich ambície získať späť svoje vlastné územie".

Rusko podľa Bauera pravdepodobne plánuje na jar novú ofenzívu, keďže Moskva nezmenila svoj celkový cieľ poraziť Ukrajinu.

"Na to sa musia Ukrajinci pripraviť," zdôraznil Bauer. Pomoc NATO sa formuje podľa toho, "čo Ukrajinci najviac potrebujú, a potom ako ich môžu spojenci podporiť", tvrdí Bauer. (TASR)

UNESCO školí príslušníkov polície a súdnictva zo štátov na západných hraniciach Ukrajiny. Snaží sa tak zabrániť pašovaniu ukoristených kultúrnych predmetov počas vojny na Ukrajine.

Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru s poľským ministerstvom kultúry zorganizovalo vo Varšave trojdňové kurzy pre príslušníkov z Poľska, Slovenska, Maďarska, Rumunska, Moldavska aj Ukrajiny.

Cieľom je, aby dokázali identifikovať akýkoľvek umelecký poklad ukradnutý na Ukrajine a zabrániť jeho prenosu cez hranice.

Riaditeľka UNESCO pre kultúru a mimoriadne situácie Krista Pikkatová uviedla, že na Ukrajine bolo počas ruskej invázie poškodených alebo zničených vyše 230 kultúrnych lokalít.

UNESCO pracuje na zdokumentovaní stratených kultúrnych predmetov vrátane pokladov z múzeí a archeologických nálezísk.

Ďalšou prioritou je informovať verejnosť o tom, že ulúpené poklady môžu skončiť na umeleckých trhoch v Európe a kupujúci musia byť preto opatrnejší.

Poľsko postihlo masové rabovanie kultúrneho dedičstva počas druhej svetovej vojny, keď ho prepadli a okupovali nacistické Nemecko a komunistický Sovietsky zväz.

Mnoho ukoristených obrazov, kníh a kultúrnych artefaktov sa aj po ôsmich desaťročiach od krádeže objavuje na dražbách a na internete.

Riaditeľka poľského Národného inštitútu pre kultúrne dedičstvo Katarzyna Zalasiňská odhadla, že Poľsko prišlo počas druhej svetovej vojny najmenej o 500 000 umeleckých diel. (TASR)

EÚ musí urobiť všetko pre to, aby pomohla Ukrajine pridať sa, vyhlásil predseda Európskej rady Charles Michel počas návštevy v ukrajinskom parlamente, kde vyzdvihol nezlomnosť krajiny voči ruskej invázii.

Michel skonštatoval, že „Ukrajina je EÚ a EÚ je Ukrajina“ a dodal, že sníva o tom, že čoskoro bude jeho post predsedu Európskej rady, alebo predsedu Európskeho parlamentu, či Európskej komisie, zastávať niekto z Ukrajiny.

Charles Michel
@CharlesMichel

Nearly a year after Russia’s brutal attack against the Ukrainian people and the values and principles of European democracy, I am touched to be back on Ukrainian soil today.
Watch the press conference after the meeting with President @ZelenskyyUA. https://t.co/8Ovi6aQBfR

Charles Michel

Press conference after the meeting with President Zelenskyy

19.1.2023 o 15:39 · archivované: 19.1.2023 o 20:08

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell odsúdil vyjadrenia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ktorý prirovnal kroky Západu voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine k holokaustu. 

"Najnovšie výroky ruského ministra zahraničných vecí Lavrova, ktorý obviňuje ´Západ´ zo snahy o ´konečné riešenie´ pre Rusko, sú úplne nemiestne, neúctivé a pošliapávajú pamiatku šiestich miliónov Židov a ďalších obetí, ktoré boli systematicky vyhladzované počas holokaustu," uviedol vo vyhlásení Borrell.

"Manipulácia ruského režimu s pravdou na ospravedlnenie jeho nezákonnej útočnej vojny proti Ukrajine dosiahla ďalšie neprijateľné a opovrhnutiahodné dno", zdôraznil.

Podľa Borrella "neexistuje žiadna paralela medzi zločinmi nacistického Nemecka a medzinárodnou pomocou Ukrajine" pred neoprávnenou agresiou. "Rusko napadlo suverénnu susednú krajinu, denne tam útočí a zabíja civilistov s cieľom zničiť krajinu a ukrajinský národ," povedal.

"Popieranie, prekrúcanie a bagatelizovanie holokaustu je v rozpore s právom EÚ a jej hodnotami. EÚ sa jednoznačne zaviazala zabezpečiť, že takéto zverstvá sa už nikdy nebudú opakovať," dodal Borrell. (TASR)

Niektorí pacienti, ktorí utrpeli zranenia pri havárií vrtuľníka v Brovaroch, sa budú liečiť v zahraničí, oznámila námestníčka ukrajinského ministra zdravotníctva Iryna Mykyčaková.

„Šesť pacientov z popáleninového oddelenia, deti aj dospelých, pripravujeme na ďalšie liečenie v zahraničí. Počas prvých niekoľkých hodín po tragédii aktívne ponúkli pomoc popáleninové oddelenia v Poľsku, Rakúsku, Českej republike a Spojených štátoch,“ povedala Mykyčaková.

Vysvetlila pritom, že na popáleninové oddelenie do Kyjeva previezli len tých najťažšie zranených pacientov, no ani jeden z nich podľa nej nie je v kritickom alebo život ohrozujúcom stave. (SITA)

Ruské kybernetické útoky na ukrajinské ciele koncom roka poľavili, ale môžu sa opäť zvýšiť, povedal prezident Microsoftu Brad Smith. Podobný ústup nastal aj v prokremeľskej digitálnej propagande spojenej s vojnou na Ukrajine.

„Práve teraz musí ruská vláda, ako to vidíme, zamerať toľko svojich zdrojov na ruské obyvateľstvo, aby sa pokúsila udržať podporu, že mimo Ruska existuje mierna úľava,“ vysvetlil Smith  vo švajčiarskom Davose

Varoval však, že to sa môže rýchlo zmeniť. „Zvyčajne, keď príde jar, armády vedú ofenzívy. Musíme byť pripravení na útočnú kybernetickú vojnu, útočné aktivity kybernetického vplyvu, a to je súčasť toho, na čo sa pripravujeme,“ dodal.

Smith tiež uviedol, že k 19. januáru Microsoft poskytol finančnú a technologickú pomoc Ukrajine v hodnote 436 miliónov dolárov. (SITA)

Predseda Európskej rady Charles Michel vyzval krajiny, aby Ukrajine poskytli tanky. Uviedol to po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve.

"Pevne verím, že tanky je (Ukrajine) potrebné dodať. Chceme vás podporiť, pretože sme si vedomí, že niekoľko nasledujúcich týždňov môže rozhodnúť o tom, čo bude nasledovať. Počujeme váš odkaz. Potrebujete viac systémov protivzdušnej obrany a delostrelectva, viac munície," napísal Michel v príspevku na sociálnej sieti.

Zelenskyj označil štvrtkový rozhovor s Michelom za "zmysluplný". "Ukrajina a Európska únia už dosiahli významné výsledky v našom historickom zblížení. Pracujeme na tom, aby sme dosiahli ešte viac," napísal na platforme Telegram.

Michel vo štvrtok ocenil Ukrajincov, ktorí "bojujú za svoju vlasť, za svoju budúcnosť i budúcnosť svojich detí" a zároveň za európske hodnoty a zásady.

Prezident Zelenskyj v súčasnosti žiada svojich partnerov, aby Kyjevu poskytli účinnú vojenskú techniku, najmä moderné západné tanky. Mnohí spojenci Ukrajiny v januári oznámili, že majú v pláne zvýšiť svoju vojenskú podporu pre Kyjev. (TASR)

Rusko sa vyhráža emigrantom, ktorí kritizujú jeho politiku, a to aj atentátmi. Programátorov a správcov sietí by naopak rado zlákalo naspäť. Zakazuje im pracovať na diaľku. (SME)

Rusko zostane hrozbou pre NATO, aj keď na Ukrajine prehrá, vyhlásil holandský admirál Rob Bauer, predseda vojenského výboru aliancie. "Rusi budú mať s najväčšou pravdepodobnosťou podobné ambície, hrozba teda nezmizne," povedal.

Hoci ruské sily, vybavenie a munícia boli vojnou vyčerpané, krajiny NATO očakávajú, že sa Moskva pokúsi obnoviť a dokonca posilniť svoje vojenské kapacity, dodal admirál.

"Všeobecné presvedčenie je, že Rusi obnovia to, čo mali, sami sa tiež z tohto konfliktu poučia a pokúsia sa zlepšiť svoj zbrojný arzenál," povedal Bauer, keď hovoril na záver dvojdňového stretnutia najvyšších vojenských dôstojníkov členských krajín NATO.

"Takže to s najväčšou pravdepodobnosťou bude mať v budúcnosti vplyv na naše plány," dodal.

Podľa Bauera bude trvať nejaký čas, kým Severoatlantická aliancia vyhodnotí, ako dlho bude Rusko potrebovať na obnovu a zlepšenie svojich síl.

"Je to tri až päť rokov? Je to tri až desať rokov? O tom si budeme musieť spoločne pohovoriť. Je to niečo, čo budú skúmať spravodajské služby," povedal Bauer, ktorého výbor je najvyššie postaveným vojenským orgánom NATO.

Admiral Rob Bauer
@CMC_NATO

Honoured to welcome 🇺🇦 Military Representative MGen Salkutsan to our session on #Ukraine. He provided an update on the ongoing war, 🇺🇦 military progress & international support.

#NATOCHoDs praised the 🇺🇦 military leadership, who outmanoeuvre their opponent time & time again. https://t.co/fOeNjCO9l3

19.1.2023 o 14:18 · archivované: 19.1.2023 o 18:41

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Do Ruska by sa mohla šíriť objektívne a pravdivé informácie nová rozhlasová stanica, povedala podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová, ktorá sa v súčasnosti snaží vznik rádia zorganizovať.

EÚ by podľa nej mala robiť viac, aby sa úspešne vyrovnala s dezinformáciami a propagandou šírenými z Moskvy v rámci ruskej agresie na Ukrajine.

"Myslím si, že sme v tej informačnej vojne veľmi defenzívni a mali by sme sa pokúsiť tie informácie k Rusom dostať," povedala Jourová v Bruseli po návrate zo Svetového ekonomického fóra v Davose.

Tam hovorila najmä o tom, ako má EÚ postupovať proti dezinformáciám a propagande médií či internetových kanálov napojených na Kremeľ.

Jedným z nápadov je práve vznik rádia, ktoré by napríklad z niektorej pobaltskej krajiny mohlo vysielať na klasickej aj digitálnej báze pre Rusov, ku ktorým sa príliš objektívnych informácií nedostáva.

Jourová sa na budúci týždeň vydá to Lotyšska a Estónska, kde chce preveriť, či by zriadenie stanice bolo reálne. Jourová chce o projekte hovoriť napríklad s Rádiom Slobodná Európa či so stanicou Deutsche Welle.

Ak by sa možnosť spustenia rádia ukázala byť reálna, pokúsi sa podpredsedníčka Európskej komisie zohnať na jeho fungovanie peniaze.

Věra Jourová
@VeraJourova

Thank you, minister @GLandsbergis for an important discussion on how to continue to support Ukraine and for your leadership on this front.

We also talked about ideas on how to support pro-democracy Russian-language media, and bloggers active also on social media. #wef23 https://t.co/R7805nn2Sb https://t.co/qwGmG6GWIQ

Length: (00:00)

19.1.2023 o 7:48 · archivované: 19.1.2023 o 18:13

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ak sa prezident Putin spolieha na to, že sa tento rok začneme nudiť, mýli sa, skonštatoval britský minister obrany Ben Wallace v Estónsku po správach, že Spojené kráľovstvo poskytne Ukrajine tanky Challenger 2.

Wallace zároveň zdôraznil, že Británia je pripravená pomáhať, ako dlho bude treba a Ukrajinu podľa neho budú podporovať „tento rok i budúci rok“.

Ako dodal, je nevyhnutné, aby Rusko pochopilo, že budú „vytlačení, von z Ukrajiny“ a bude obnovená ukrajinská suverenita.

„My nikam neodchádzame, pán Putin - sme pripravení na dlhú dobu. Stojíme pri Ukrajine. Musíte si to prepočítať, musíte spraviť zmeny. Musíte odísť z Ukrajiny,“ odkázal ruskému vodcovi.

Po incidente s ilegálne sa potápajúcimi sa tromi mužmi zo zahraničia pri kľúčovom ropnom prístave v Gdansku požiadal premiér Mateusz Morawiecki tajné služby o detailnú správu.

Úrady zároveň preverujú dohľad nad plynovými a ropnými zariadeniami aj ďalšími strategickými lokalitami.

Poľské médiá informovali, že potápačov zachránili v nedeľu ráno po tom, čo vyslali núdzové volanie, keď sa ich neregistrovaný čln pokazil v nepriaznivom počasí.

Boli vybavení profesionálnym potápačským vybavením a tvrdili, že hľadali jantár, no v člne sa žiaden nenachádzal. Potápať sa v Gdanskom zálive nemali povolené.

Napriek vysokému stupňu bezpečnosti, ktorý zaviedli v Poľsku pre ruskú inváziu Ukrajiny, polícia mužov so španielskymi dokladmi prepustila bez toho, aby ich poriadne vypočula.

To vyvolalo otázky ohľadom jej konania, čo posilnil aj fakt, že telefónne čísla, ktoré poskytli, sú neaktívne.

Niektoré médiá naznačili, že trojica sa mohla angažovať v pašeráckej skupine a hľadala kontraband.

Poľsko po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu 24. februára posilnilo dohľad nad strategickou infraštruktúrou. (SITA)

Poradca ukrajinského prezidenta Podoľak vyzval spojencov, aby sa prestali triasť pred Putinom a urobili posledný krok. Pokračoval, aby poslali tanky do Kyjeva. 

 „Skutočné vodcovstvo je o vedení príkladom, nie o vzhliadaní k druhým,“ uviedol v statuse na Twitteri.

Ten bol podľa The Guardian pravdepodobne namierený proti Nemecku po tom, čo zdroj z nemeckej vlády uviedol, že Berlín pošle na Ukrajinu tanky nemeckej výroby, pokiaľ s tým budú súhlasiť USA.

Михайло Подоляк
@Podolyak_M

True leadership is about leading by example, not about looking up to others. There are no taboos. From Washington to London, from Paris to Warsaw, one thing is said: 🇺🇦 needs tanks; tanks — the key to end war properly. Time to stop trembling at Putin and take the final step.

19.1.2023 o 15:11 · archivované: 19.1.2023 o 17:27

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Dánsko sa stáva poslednou krajinou, ktorá posiela Ukrajine ďalšiu vojenskú podporu. Kyjevu daruje 19 húfnic Caesar francúzskej výroby. (AFP)

Ruský energetický gigant Gazprom pokračuje v znižovaní dodávok plynu do Európy.  Za štvrtok dodá cez Ukrajinu celkom 25,1 milióna metrov kubických plynu.

Vývoz ruského plynu do Európy prostredníctvom plynovodov sa v roku 2022 prepadol na post-sovietske minimum, pretože dodávky jeho najväčšiemu odberateľovi klesli kvôli konfliktu na Ukrajine a podozreniu zo sabotáže, ktorá poškodila hlavný plynovod. (ČT24)

Belgicko už začalo posielať na Ukrajinu zásielky soli na rozmrazovanie zasnežených ciest. Flámsky región sa ponúkol, že Ukrajine pošle počas zimnej sezóny celkovo tritisíc ton soli. (TASR)

Poľský prezident Duda kritizoval rakúskeho ministra zahraničných vecí Schallenberga za zrejmú výzvu na zmiernenie západných sankcií voči Moskve. Šéf rakúskej diplomacie tak podľa Dudu "rozbíja európsku jednotu". 

Schallenberg podľa médií vyzval na zmiernenie sankcií voči Rusku v pondelok na stretnutí so svojou francúzskou rezortnou kolegyňou  Colonnovou.

"Mrzí ma, že počúvam takéto hlasy, pretože keď si zoberieme do úvahy, že to hovorí európsky politik z členského štátu EÚ, tak to nepochybne vnímam ako rozbíjanie európskej jednoty," povedal poľský prezident na tlačovej konferencii v rámci Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose.

Podľa Dudu to ukazuje, že niektorí ľudia sú pripravení presadzovať svoje ekonomické záujmy "bez ohľadu na preliatu krv" na Ukrajine. Zároveň vyzval na zastavenie tých, ktorí sú zodpovední za tragédiu na Ukrajine. (TASR)

Srbskí a proukrajinskí aktivisti podali trestné oznámenia na Wagnerovu skupinu a jej podporovateľov. Zároveň ju obvinili z verbovania Srbov do bojov na Ukrajine.

Stojkovič, právnik so sídlom v Belehrade, ktorý tiež vedie októbrovú občiansku skupinu, uviedol, že medzi obvinenými sú ruský veľvyslanec v Srbsku Botsan-Kharčenko a Vulin, šéf srbskej Štátnej bezpečnostnej a informačnej agentúry.

"Máme dôvodné podozrenie, že Vulin... vydal príkazy, smernice a usmernenia, aby sa činnosti Wagnerovej skupiny v Srbsku nebránilo," povedal. Stojkovič konštatoval, že Botsan-Kharčenko, ktorý požíva diplomatickú imunitu, nemôže byť v Srbsku stíhaný, ale mal by dostať príkaz opustiť krajinu.

Po podaní trestného oznámenia je na rozhodnutí štátneho zástupcu, či bude alebo nebude pokračovať. (The Guardian)

Predseda Európskej rady Michel sa v Kyjeve stretol s prezidentom Zelenským. Počas návštevy sa Michel stretne aj s premiérom Šmyhalom a členmi ukrajinského parlamentu.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️ European Council President Charles Michel met with President Volodymyr Zelensky in Kyiv on Jan. 19.

During his visit, Michel will also meet with Prime Minister Denys Shmyhal and members of the Ukrainian parliament.

(Video: Courtesy of Zelensky's office). https://t.co/vEZkzgaFtN

Length: (00:00)

19.1.2023 o 15:06 · archivované: 19.1.2023 o 15:46

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Veľká Británia plánuje poslať na Ukrajinu 600 laserom navádzaných striel Brimstone. Oznámil to v estónskej Tampe britský minister obrany Ben Wallace. (ČT24)

Buď Poľsko dostane súhlas poslať tanky nemeckej výroby na Ukrajinu, alebo „spravíme správnu vec sami“. Oznámil to poľský premiér Mateusz Morawiecki. 

Akýkoľvek transfer bojových tankov Leopard 2 by zvyčajne vyžadoval súhlas Berlína, keďže sú vyrobené v Nemecku. Morawiecki pritom na otázku meškania nemeckého súhlasu reagoval, že Poľsko prisľúbilo Ukrajine 14 tankov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokTanky trochu inak. Aké bojové vozidlá dodá Západ Ukrajine?Čítajte 

„Zároveň musíme zabezpečiť, aby aj ďalší naplnili tieto potreby. Medzi týmito ďalšími boli zatiaľ najmenej proaktívni Nemci,“ skonštatoval počas videorozhovoru cestou zo Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose.

„Budeme sa ďalej snažiť, budeme ďalej tlačiť na úrad kancelára a Nemecko, aby čo najskôr reagovali na náš návrh,“ pokračoval.

„Dohodli sme sa, že tanky odovzdáme spoločne. Súhlas je druhoradý. Buď ten súhlas dostaneme alebo spravíme správnu vec sami,“ vyjadril sa ďalej Morawiecki s tým, že najdôležitejšie je, aby „Nemci, Dáni, Fíni, Francúzi a ďalšie krajiny ponúkli čo najskôr svoje moderné tanky a ťažké vybavenie“, pretože „od toho môže závisieť schopnosť brániť slobodu na Ukrajine a teda aj bezpečnosť celej Európy“. (SITA)

Ministri obrany z celého sveta sa stretnú na americkej leteckej základni v Ramsteine ​​v Nemecku, aby dali prezidentovi Putinovi jasne najavo, že stoja pri Ukrajine, hovorí britský minister obrany Wallace. "Sme na dlhej trati," konštatoval. 

Pokračoval, že teraz je čas obrátiť dynamiku, ktorú Ukrajinci dosiahli, a uistiť sa, že Rusko „chápe, že cieľom je teraz vytlačiť ich späť z Ukrajiny“ a obnoviť suverenitu krajiny.

Wallace komentoval, že Británia „odomkla“ množstvo balíčkov vojenskej pomoci za posledný rok a „bude pokračovať“ vyslaním eskadry hlavných bojových tankov Chancellor 2 na Ukrajinu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokTýždeň na Ukrajine: Soledar padol, Bachmut môže byť ďalší. Ruský postup je však symbolickýČítajte 

Spojené kráľovstvo tiež pošle najmenej tri batérie diaľkového hlbokého delostrelectva AS-90 155, niekoľko obrnených vozidiel vrátane Bulldog. Britský minister obrany povedal, že Spojené kráľovstvo bude spolupracovať s USA a ďalšími. 

Wallace ďalej informoval, že Spojené kráľovstvo práve začalo ďalšie kolo základného výcviku ukrajinských vojakov s cieľom vycvičiť najmenej 20-tisíc ukrajinských vojakov na odrazenie ruskej agresie. (The Guardian)

Ukrajinský prezident Zelenskyj je „úprimne vďačný“ švédskej vláde po tom, čo oznámila nový balík vojenskej pomoci Ukrajine. Ten bude zahŕňať bojové obrnené vozidlá pechoty a delostrelecký systém Archer.

Balík má hodnotu 4,3 miliardy švédskych korún a bude obsahovať približne 50 švédskych pásových a obrnených bojových vozidiel, ktoré možno použiť na prepravu až ôsmich vojakov pechoty a sú vybavené 40-milimetrovým automatickým delom.

Vláda nespresnila, koľko systémov Archer dodá. Súčasťou balenia budú aj ľahké, prenosné protitankové zbrane NLAW, vybavenie na odstraňovanie mín a útočné pušky. Bojové vozidlá pechoty (IFV), systémy Archer a protitankové zbrane NLAW sú „mocné zbrane, ktoré ukrajinská armáda potrebuje“, konštatoval Zelenskyj.

Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Sincerely grateful to the Government of Sweden & @SwedishPM for the new military assistance package to 🇺🇦. CV90 IFVs, Archer self-propelled howitzers & NLAW ATGMs are powerful weapons that 🇺🇦 army needs to liberate our land from the Russian invader. Together to a common victory!

19.1.2023 o 11:47 · archivované: 19.1.2023 o 13:40

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Juhoafrická republika, ktorá odmietla odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu, vo februári usporiada spoločné námorné cvičenie s Ruskom a Čínou. Potvrdili to juhoafrické obranné sily s tým, že cvičenie bude prebiehať 17. až 27. februára. 

Cieľom je "posilniť už tak prekvitajúce vzťahy medzi Juhoafrickou republikou, Ruskom a Čínou". Spoločné manévre uskutočnia blízko Durbanu, najväčšieho prístavu v republike, a pri Richards Bay vzdialeného asi 180 kilometrov na sever. Do cvičenia bude zapojených viac ako 350 príslušníkov ozbrojených síl Juhoafrickej republiky.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokPri páde ukrajinského vrtuľníka zomreli deti aj šéf rezortu vnútra. Kto bol minister Monastyrskyj?Čítajte 

Ide o druhé cvičenie v tejto zostave, prvé bolo v novembri 2019 v Kapskom Meste.

Juhoafrická republika zaujala k ruskej invázii na Ukrajinu neutrálne stanovisko a odmietla výzvy Západu na odsúdenie Moskvy. Začiatkom roka prevzala predsedníctvo hospodárskeho zoskupenia BRICS, ktorého ďalšími členmi sú Rusko, Čína, India a Brazília. (ČTK)

Vojna na Ukrajine je podľa francúzskeho prezidenta Macrona výsledkom existenčnej krízy Ruska, jeho národného príbehu a budúcnosti. Trvalý mier podľa neho nie je podľa neho možné dosiahnuť bez toho, aby sa našla odpoveď na túto krízu. (ČTK)

Dvaja Švédi iránskeho pôvodu dostali dlhoročné tresty odňatia slobody za špionáž pre Rusko a jeho vojenskú rozviedku GRU. Bratia Peyman Kia a Payam Kia sa postavili pred súd v Štokholme.

Pred súd sa dostali pre obvinenia, že odovzdávali Rusku informácie v období od 28. septembra 2011 do 20. septembra 2021. Prvý zmienený dostal doživotný trest, čo vo Švédsku všeobecne znamená minimálne 20 až 25 rokov za mrežami, a jeho mladší brat deväť rokov a desať mesiacov väzenia.

Väčšina procesu sa uskutočnila za zatvorenými dverami. Rovnako je tajná aj väčšina informácií z predbežného vyšetrovania. (SITA)

Bývalý ruský prezident Medvedev varoval NATO, že porážka Ruska na Ukrajine by mohla spustiť jadrovú vojnu. Dodal, že "jadrové veľmoci vo veľkých konfliktoch, od ktorých závisí ich osud, nikdy neprehrávajú".

Reuters pripomína, že šéf Kremľa od začiatku roka vyslal niekoľko signálov, že Rusko sa z Ukrajiny neplánuje stiahnuť. Vyslal napríklad do Atlantiku fregatu s hypersonickými raketami a vedením vojny poveril priamo náčelníka generálneho štábu. Dodal tiež, že Rusko zintenzívňuje výrobu zbraní. (TASR)

Ruské sily pokračovali v obmedzených protiútokoch, aby získali späť stratené pozície pri meste Kremnina. Konštatoval to americký Inštitút pre štúdium vojny. Ruskí vojaci o niečo málo postúpili pri dedine Ploščanka.

Čo sa týka Doneckej oblasti, ruskí vojaci podľa amerických analytikov pokračujú v ofenzíve v okolí Soledaru. Snažia sa zároveň postúpiť na sever a severovýchod.

Moskva minulý týždeň oznámila, že mesto susediace s Bachmutom dobyla. Kyjev tvrdí, že boje pokračujú. Londýnski odborníci poznamenali, že sa ukrajinskí vojaci začiatkom tohto týždňa zo Soledaru s veľkou pravdepodobnosťou stiahli.

ISW
@TheStudyofWar

Eastern #Ukraine Update:

Russian forces continued limited counterattacks to regain lost positions near #Kreminna.

The Russian MoD continued attempts to downplay the role of the #Wagner Group in claimed tactical advances in the #Soledar area. https://t.co/1al18ooQ9B https://t.co/EONkiE0EXU

19.1.2023 o 3:09 · archivované: 19.1.2023 o 11:32

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

USA a Turecko vyjadrili "neochvejnú podporu" suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny. Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení po stretnutí amerického ministra zahraničných vecí Blinkena s tureckým rezortným kolegom Čavušoglom. 

"Minister Čavušoglu a minister Blinken zdôraznili svoju neochvejnú podporu pre suverenitu a územnú integritu Ukrajiny, ktorá čelí neprijateľnej, Ruskom rozpútanej vojne," píše sa v spoločnom vyhlásení.

Obaja ministri vyjadrili tiež podporu snahám o ukončenie vojny na Ukrajine.

Blinken a Čavušoglu okrem toho rokovali o posilnení partnerstva oboch krajín v NATO, ako aj o zintenzívnení spolupráce v rámci celej Severoatlantickej aliancie "vo svetle súčasných výziev a hrozieb".

V tejto súvislosti hovorili aj o žiadostiach Fínska a Švédska o vstup do Aliancie, ktoré Turecko zatiaľ blokuje a svoj súhlas podmieňuje sériou požiadaviek. (TASR)

Švédska vláda posiela na Ukrajinu ďalší balík vojenskej pomoci. Ten bude zahŕňať delostrelecký systém Archer, o ktorý sa Ukrajinci dlho usilujú. Súčasťou balenia je aj protitankový robot-57.

Švédsko pošle aj 50 bojových vozidiel, ktoré švédsky minister energetiky a priemyslu Busch označil za „jedno z najlepších bojových vozidiel na svete“. Kristersson, švédsky premiér, povedal, že „ukrajinská túžba po tom, čo najviac potrebujú, zaváži“. (The Guardian)

Nie je jasné, kto presne teraz rozhoduje v Kremli a či je ruský prezident Putin vôbec nažive, povedal ukrajinský prezident Zelenskyj. Pochybnosti vyjadril pri videorozhovore s účastníkmi ekonomického fóra v Davose.

"Nechápem, s kým a o čom mám hovoriť. Dokonca sa ani nevyznám v tom, či je (Putin) stále nažive. Neviem, kto rozhoduje, aká skupina ľudí. Keď hovoríme o ´mierových rozhovoroch´, tak vôbec nechápem, s kým ich mám viesť," konštatoval Zelenskyj.

V súvislosti s tým sa zmienil o Putinových nedávnych televíznych vystúpeniach, na ktorých je ruský prezident podľa odborníkov na falošnom pozadí.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokZelenskyj pred vojnou odmietal paniku. Vytriezvenie prišlo po správe od CIA Čítajte 

Technika takzvaného farebného kľúčovania umožňuje natočiť predmety alebo osoby v popredí a neskôr k nim pridať zvlášť natočené pozadie. BBC pripomína, že tak podľa expertov vzniklo napríklad video Putinovho novoročného prejavu, na ktorom za prezidentom stojí skupina ruských vojakov.

Putin naposledy vystúpil v televízii v stredu, keď navštívil Petrohrad. Mesto si pripomenulo prelomenie nacistického obkľúčenia za druhej svetovej vojny. Na záberoch ruskej televízie položil Putin pri pamätníkoch vence a stretol sa s robotníkmi v metalurgickom závode.

Po páde vrtuľníka Brovary zostalo v nemocnici desať dospelých a šesť detí. Aktuálne informácie o včerajšej havárii vrtuľníka, ktorá si vyžiadala život ukrajinského ministra vnútra a ďalších 14 ľudí, poskytol guvernér Kyjeva Kuleba. (The Guardian)

Vlastník žoldnierskej Wagnerovej skupiny zaútočil na administratívu ruského prezidenta Putina. Naznačil, že v Kremli pracujú aj zradcovia, ktorí chcú, aby Rusko prehralo vojnu na Ukrajine, tvrdí americký Inštitút pre výskum vojny.

Jevgenij Prigožin obvinil predstaviteľov ministerstva obrany, že nechápu pravidlá moderného vedenia vojny a ich výsledkom je nízka efektivita armády.

Prigožin kritizoval velenie aj za obmedzenie používania niektorých osobných elektronických zariadení v bojových zónach. Tvrdí, že používanie smartfónov a tabletov v modernej vojne je nevyhnutné. Uviedol, že vojna je miesto pre aktívnych a odvážnych, a nie pre hladko oholených, ktorí odovzdali telefóny do skladu.

Prispel aj do diskusie o zákaze kanála YouTube. Uviedol, že niektorí predstavitelia v Kremli sú proti zákazu, pretože by to podkopalo ich snahu o obnovenie vzťahov s USA po priznaní porážky na Ukrajine.

ISW
@TheStudyofWar

#Prigozhin directly attacked Russian President Vladimir #Putin’s presidential administration and insinuated that some officials working there are traitors who want #Russia to lose the war in #Ukraine—one of his boldest attacks against the #Kremlin to date. https://t.co/1al18ooQ9B https://t.co/W6AfLHOfOq

19.1.2023 o 3:04 · archivované: 19.1.2023 o 10:03

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Štyroch civilistov zranilo počas uplynulého dňa ruské bombardovanie Chersonskej oblasti. Uviedol to gubernátor oblasti Januševyč pre ukrajinskú verejnoprávnu vysielaciu spoločnosť Suspilne.

„Osemnásteho januára ruská armáda bombardovala Chersonskú oblasť 56-krát delostrelectvom, protileteckými zbraňami a mínometmi, pričom zranila štyroch ľudí. Mesto Cherson bolo bombardované 19-krát. Delostrelecké granáty zasiahli vzdelávaciu inštitúciu a obytné domy," konštatoval gubernátor. (SITA)

Predseda Európskej rady Charles Michel cestuje do Kyjeva. Tam sa stretne s ukrajinským prezidentom Zelenským. Chce s ním prediskutovať, aké "konkrétne opatrenia" môže Európa prijať na podporu Ukrajiny.

"Som na ceste do Kyjeva," povedal Michel vo videu. Uviedol, že okrem Zelenského sa stretne aj s ukrajinským premiérom Šmyhaľom a poslancami parlamentu.

Michel vo svojom statuse vyzdvihol Ukrajincov, ktorí "bojujú za svoju vlasť, za svoju budúcnosť i budúcnosť svojich detí".

Zdôraznil súčasne: "Všetci však vieme, že bojujú aj za naše spoločné európske hodnoty a zásady a tiež za prísľub mieru a prosperity Európskej únie." Dodal, že Ukrajinci "potrebujú a zaslúžia si našu podporu."

Charles Michel
@CharlesMichel

On my way to #Kyiv.

Ukrainians are fighting for their land, for the future of their children.
But they are also fighting for our common European values of peace and prosperity.

They need and deserve our support. https://t.co/ewLY4E9udX

Length: (00:00)

19.1.2023 o 7:34 · archivované: 19.1.2023 o 9:51

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Na Ukrajine podľa Kyjeva za uplynulý deň o život prišlo ďalších 760 ruských vojakov. Celkový počet strát v radoch ruských ozbrojených síl od začiatku invázie vzrástol na 118 530, uviedol generálny štáb ukrajinskej armády.

Rusko podľa Kyjeva za uplynulých 24 hodín prišlo aj o šesť tankov, desať obrnených bojových vozidiel pechoty, štrnásť delostreleckých systémov a jeden vrtuľník.

Od začiatku vojny na Ukrajine Moskva podľa ukrajinskej armády celkovo stratila 3 136 tankov, 6 235 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 122 delostreleckých systémov a 277 vrtuľníkov.

Údaje nie je možné vo vojnovom konflikte nezávisle overiť.

Rusko pravdepodobne zvažuje nasadiť na Ukrajinu menšie množstvo svojich nových tankov T-14 Armata. Zatiaľ sa vyskytovali len na prehliadkach, výstavách a veľtrhoch, uvádza britská vojenská rozviedka v pravidelnom prehľade.

Na konci decembra sa však objavili zábery týchto tankov vo výcvikovom priestore na juhu Ruska.

"Rozmiestnenie tankov T-14 bude pre Rusko pravdepodobne vysoko rizikové rozhodnutie. Tank bol vyvíjaný 11 rokov, program sa trápil s meškaním a objavili sa aj správy o výrobných problémoch. Ďalšou výzvou pre Rusko je upraviť svoj logistický reťazec tak, aby zvládol aj T-14, pretože sú oveľa väčšie a ťažšie ako iné ruské tanky," dodalo britské ministerstvo obrany.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 19 January 2023

Find out more about the UK government's response: https://t.co/HRZcI9ke7Y

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/VWcroX4ASx

19.1.2023 o 7:11 · archivované: 19.1.2023 o 8:03

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinská armáda odrazila ruské útoky pri obci Bilohorivka v Luhanskej oblasti a pri ďalších viac ako desiatich obciach v Doneckej oblasti. Rusi tiež podnikli 25 leteckých útokov a viac ako 85 útokov zo salvových raketometov.

Hrozba leteckých a raketových útokov na civilné ciele zostáva aj naďalej vysoká po celej Ukrajine, uviedol ukrajinský generálny štáb v rannom prehľade situácie na bojisku. Tvrdenia strán vojnového konfliktu nemožno overiť z nezávislých zdrojov.

"Nepriateľská delostrelecká paľba zasiahla oblasť 22 osád v smere na Bachmut. Sú medzi nimi Bilohorivka, Vesele, Majorsk, Krasna Hora, Bachmut, Kliščijevka či Družba,"informoval generálny štáb.

"Aj v smere na Cherson okupanti neprestávajú terorizovať civilné obyvateľstvo. Oblasť viac ako 20 osád bola ostreľovaná raketometmi a delostreleckou paľbou," dodal.

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Президентка Словаччини віддає перевагу достроковим виборам до літа. колишня коаліція — більш пізню. Дізнайтеся більше в сьогоднішньому підсумку новин.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Kanada si predvolala ruského veľvyslanca v súvislosti s raketovým útokom Moskvy na ukrajinské mesto Dnipro, pri ktorom v sobotu zahynulo najmenej 45 ľudí vrátane detí, uviedla šéfka kanadskej diplomacie Melanie Jolyová.

Veľvyslanca Olega Stepanova si kanadskí predstavitelia predvolali, aby "jasne deklarovali, že neakceptujú absolútnu brutalitu nedávnych útokov Ruska na civilistov v Dnipre," povedala Jolyová reportérom v Toronte.

Stepanov sa neskôr vyjadril, že on sám na stretnutí poukázal na "predvídateľnú líniu... západnej propagandy", pričom existujúce nezhody Ruska s Kanadou poskytli len malý priestor pre diplomaciu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokTýždeň na Ukrajine: Soledar padol, Bachmut môže byť ďalší. Ruský postup je však symbolickýČítajte 

Sobotňajší útok na bytovku v Dnipre bol doposiaľ najkrvavejším za uplynulé tri mesiace trvajúceho bombardovania zo strany Ruska, píše Reuters.

Ukrajina uviedla, že Moskva bytovku zasiahla veľkou protilodnou raketou typu Kh-22. Kremeľ tvrdí, že sobotňajšia vlna raketových útokov nebola namierená proti civilným cieľom.

Kanada, podobne ako iné západné krajiny, uvalila na Rusko rozsiahle sankcie za jeho pokračujúcu inváziu na Ukrajine. (TASR)

USA pripravujú ďalší rozsiahly balík vojenskej pomoci Ukrajine v celkovej hodnote približne 2,5 miliardy dolárov. Balík by podľa informácií jedného z nemenovaných zdrojov mohol byť ohlásený do konca tohto týždňa.

Malo by ísť o jeden z najväčších amerických balíkov pomoci pre Ukrajinu od začiatku ruskej invázie z konca vlaňajšieho februára. Obsahovať by mal vôbec prvýkrát obrnené bojové vozidlá Stryker, ako aj ďalšiu zásielku bojových vozidiel pechoty Bradley a vozidiel odolných voči výbuchom mín (MRAP).

Neočakáva sa však, že nový balík pomoci bude zahŕňať tanky či rakety dlhého doletu, ktoré Ukrajina dlhodobo žiada. Naopak je pravdepodobné, že USA pošlú Ukrajine muníciu do mobilných raketových systémov HIMARS, ako to spravili už v predošlých balíkoch.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena má tiež v pláne poskytnúť Ukrajine ďalšiu pomoc vo výške 125 miliónov dolárov na podporu tamojšej energetickej siete, informovala Agentúra Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID). (TASR)

Bývalý britský premiér Johnson dostal vo švajčiarskom Davose medailu "čestného občana Kyjeva" od starostu tohto mesta Klička. Rozhodnutie udeliť mu titul čestného občana Kyjeva odobrila tamojšia mestská už v novembri 2022.

Johnsona pokladá mnoho Ukrajincov za hrdinu za spôsob, akým spolu s Britániou podporil Ukrajinu po napadnutí Ruskom.

V Ukrajinskom dome v Davose Kličko v stredu povedal, že Johnson je "jedným z nás", a bývalému britskému premiérovi na krk zavesil medailu.

Johnson uviedol, že dostal od Klička pozvanie na návštevu Kyjeva, kam cestoval už ako britský minister zahraničných vecí.

"Vtedy som si uvedomil, že ak bude Putin niekedy taký blázon a napadne Ukrajinu, tak Ukrajinci budú bojovať a zvíťazia. A práve to sa stane," vyhlásil za potlesku prítomných. Jediné, čo "musia spojenci teraz urobiť, je pokračovať v podpore Ukrajiny tankami, lietadlami, čímkoľvek potrebným, financiami, a až dovtedy, kým Ukrajina nevyhrá".

Johnson bol ako britský premiér jedným z prvých svetových lídrov, ktorí koncom apríla navštívili Kyjev po ruskej invázii na Ukrajinu 24. februára. Hoci neskôr musel odstúpiť z úradu premiéra, s prejavovaním podpory Ukrajine neprestal.

Nemecký kancelár Scholz je údajne pripravený povoliť dodávku nemeckých tankov Leopard 2 na Ukrajinu. Podmienkou má byť poskytnutie tankov Abrams od USA. Diskutoval o tom Scholz v telefonáte s americkým prezidentom.

Biden to však počas rozhovoru zjavne nepotvrdil.

Nemecký týždenník Bild s odvolaním sa na zdroje z prostredia nemeckej vlády taktiež oznámil, že Scholz dodávku tankov Leopard 2 umožní, keď to schvália aj ďalšie členské krajiny NATO. Úrad kancelára sa k záležitosti v stredu večer odmietol vyjadriť.

Scholz v posledných dňoch čelí zvýšenému tlaku v súvislosti s rozhodnutím o dodávkach zbraní pre Ukrajinu.

Nové dodávky pomoci budú jednou z tém piatkového stretnutia Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny na leteckej základni Ramstein v Nemecku.

Nemecký kancelár vyzdvihol vo švajčiarskom Davose finančnú aj vojenskú podporu, akú Ukrajine preukazuje Nemecko aj iné krajiny. Zároveň dodal, že Berlín bude "v podpore Ukrajiny pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné".

Vo svojom prejave na zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose poukázal Scholz na snahy Berlína a ďalších krajín na spustenie dlhodobého procesu obnovy Ukrajiny. Zároveň však dodal, že na to, aby sa "vojna skončila, musí zlyhať ruská agresia".

Nemecký kancelár ďalej vymenoval časť vojenskej pomoci, ktorú sa Berlín rozhodol poskytnúť Ukrajine, vrátane systémov protivzdušnej obrany a najnovšie aj obrnených transportérov, ktorých dodávka podľa jeho slov znamená "zásadný obrat v zahraničnej a bezpečnostnej politike Nemecka".

Nič nové však Scholz v Davose neprisľúbil, všíma si AP. Na otázku novinárov ohľadom prípadnej zásielky tankov Scholz v Davose podľa AP len zopakoval, že Nemecko je hneď po USA a Británii jedným z popredných dodávateľov vojenskej pomoci Ukrajine. (TASR)