BRUSEL. Celoročný priemer teplôt v Európe bol vlani druhý najvyšší v histórii záznamov. Vyšší priemer bol iba v roku 2020.
Minuloročné leto bolo v Európe doteraz najteplejšie a sprevádzali ho mimoriadne dlhé a intenzívne vlny horúčav na západe a severe kontinentu.
K znečisteniu prispeli lesné požiare
V celosvetovom meradle sa rok 2022 zaradil na piate miesto, vyplýva to zo správy agentúry Európskej únie pre sledovanie atmosféry a klimatických zmien Copernicus.
Podľa meraní zaznamenala Európa najvyššie emisie škodlivých plynov z lesných požiarov za uplynulých 15 rokov a rovnako ako v posledných rokoch rástla koncentrácia oxidu uhličitého a metánu v ovzduší.
V mnohých krajinách západnej a južnej Európy bol minulý rok najteplejší v histórii, v ostatných častiach kontinentu však v minulosti zaznamenali vyšší teplotný priemer.
Hmyz podľa najnovších výskumov vymiera nebývalou rýchlosťou Čítajte Európa sa zohrieva rýchlejšie
Podľa správy bolo vlani o 0,3 stupňa Celzia chladnejšie ako v roku 2020 a o desatinu stupňa teplejšie ako v rokoch 2014, 2015 a 2019. V celej Európe okrem Islandu boli ročné teploty vyššie ako priemer z rokov 1991 až 2020.
Teplota v Európe sa za posledných 30 rokov zvýšila viac ako dvakrát oproti celosvetovému priemeru a jej nárast je najvyšší zo všetkých kontinentov na svete.
Teplotne nadpriemerné bolo najmä leto, čo v kombinácii so suchým počasím viedlo k neobvykle vysokému počtu požiarov v juhozápadnej Európe, najmä vo Francúzsku a Španielsku.
"Rok 2022 bol ďalším rokom klimatických extrémov v Európe aj na celom svete. Už teraz pociťujeme ničivé dôsledky otepľujúceho sa sveta. Následkom môže ľudstvo predísť iba v prípade, ak urýchlene zníži emisie uhlíka a rýchlo sa prispôsobí meniacej sa klíme," uviedla Samantha Burgessová, zástupkyňa riaditeľa služby Copernicus Climate Change Service.
Rekordný úbytok antarktického ľadu
V celosvetovom meradle bol minulý rok o 0,3 stupňa Celzia nad priemerom obdobia 1991 až 2020. Napríklad v niektorých častiach Sibíri či severnej Antarktídy prekročili teploty tento priemer o dva stupne.
Antarktického morského ľadu ubudlo toľko, že jeho minimálny rozsah bol najnižší za obdobie 44 rokov, počas ktorých sa stav ľadovcov sleduje cez satelity.
Správa spomína aj dlhotrvajúce vlny horúčav v Indii a Číne a Pakistane, kde následne udreli rozsiahle záplavy.
Koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére sa vlani zvýšila približne o 2,1 ppm (častíc na milión molekúl vzduchu), čo je podobné tempo ako v posledných rokoch. Narástla aj koncentrácia metánu v ovzduší, nie však rekordne.
