To, čo presadzuje Robert Fico, by bolo strategickou samovraždou Slovenska a politici podľa neho rezignovali na politiku a radšej robia marketing.
RASTISLAV KÁČER takmer 30 rokov pôsobil na ministerstve zahraničných vecí, či už ako riaditeľ odboru analýz, styčný diplomat pri NATO, štátny tajomník, veľvyslanec v USA, Maďarsku a v Česku, alebo napokon ako minister.
Dnes hovorí, že aj keď príbeh samostatného Slovenska je čiastočne úspešný, z úpadku v posledných rokoch je sklamaný. Počas mečiarizmu ho frustrovalo to, ako robili zahraničnú politiku poza Mečiarov chrbát, a pociťoval smútok, keď NATO Slovensku neponúklo členstvo. „Vtedy sa mi od zúfalstva tlačili slzy do očí. Neviem si predstaviť, aký by bol osud Slovenska, keby sa to po roku 1998 nezlomilo,“ vraví v rozhovore pre SME poverený minister zahraničných vecí.
Pred takmer dvadsiatimi rokmi bolo Slovensko na Západe označované aj vďaka reformám a rýchlemu ekonomickému rastu za tatranského tigra. Keď sa spätne pozriete na 30 rokov samostatnosti, napadá vám nejaké výstižné pomenovanie slovenskej cesty vo svete?
Bol som pri tom, keď výraz „tatranský tiger“ vznikol. Vymyslel ho Steve Forbes (vydavateľ magazínu Forbes, pozn.), keď počas vrcholu reforiem vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2003 navštívil Slovensko.
Forbes bol po stretnutí s mnohými ľuďmi úplne nadšený Slovenskom a vo svojom úvodníku v magazíne Forbes použil výraz „tatranský tiger“. Neuveriteľným spôsobom nám to zlepšilo imidž a investorsky nám to pomohlo.
Celý príbeh však neviem onálepkovať. Často ma frustruje, ako na tom dnes sme. Keď sa pozrieme na očakávania, ktoré od nás ako samostatnej krajiny mali ostatní, tak sme naozaj úspešný príbeh. Mnohí neverili tomu, že Slovensko je ekonomicky udržateľný koncept, či sme vôbec schopní samostatnej existencie a že sa napokon aj tak vrátime k československému konceptu.
