SAINT PAUL. Odborná asistentka na súkromnej univerzite Hamline v Spojených štátoch Erika Lópezová Praterová vedela, že mnohým moslimom viera zakazuje zobrazovať proroka Mohameda.
Preto minulý semester na hodine dejín svetového umenia postupovala opatrne, kým študentom ukázala maľbu zakladateľa islamu zo 14. storočia.
Študentov varovala
V sylabách varovala, že v jej predmete budú premietnuté obrazy náboženských postáv, vrátane Mohameda a Budhu. Študentov požiadala, aby sa na ňu obrátili s pripomienkami, čo vraj nikto neurobil.
Na hodine potom študentov upozornila, že za niekoľko minút obraz islamského proroka ukáže, ak by niekto chcel odísť. Potom Praterová maľbu ukázala a následne musela z univerzity odísť, píše denník The New York Times.
Malá univerzita Hamline so sídlom v meste Saint Paul v Minnesote tak vyvolala kontroverziu národného rozsahu, ktorá postavila zástancov akademickej slobody a slobody slova proti moslimom, ktorí veria, že ukazovanie obrazu proroka Mohameda je svätokrádež.
Vedenie považuje konanie za islamofóbne
Potom, čo Praterová maľbu predstavila, sa jedna zo študentiek sťažovala vedeniu a podporili ju aj ďalší moslimskí študenti, ktorí na hodiny doktorky Praterovej nechodili.
Prednáška bola podľa nich útokom na ich vieru a od vedenia vzdelávacej inštitúcie žiadali reakciu. Zástupcovia univerzity Praterovej neskôr povedali, že škola už v budúcom semestri jej služby nevyužije. Študentom oznámili, že incident bol zjavne islamofóbny.
Rektorka Hamline Fayneesa Millerová sa pod e-mail študentom podpísala tiež a uviedla, že rešpekt voči islamským študentom by mal mať prednosť pred akademickou slobodou.
Petícia za slobodu slova na akademickej pôde
Rozhodnutie univerzity pobúrilo zástancov slobody slova na akademickej pôde. Moslimská historička umenia Christiane Gruberová napísala esej, v ktorej Praterovú podporila. Spísala tiež petíciu, v ktorej požaduje, aby vedenie Hamline vec dôkladnejšie prešetrilo.
Nezisková organizácia PEN America kauzu označila za "jedno z najnehoráznejších porušení akademickej slobody v nedávnej histórii" a moslimovia sami debatujú, či incident pri prednáške bol islamofóbny.
Spory o akademickej slobode sa na amerických kampusoch vedú už roky, obzvlášť vypäté môžu ale byť na malých súkromných školách ako Hamline, ktorým sa znižujú počty nových študentov a sú pod finančným tlakom.
Aby prilákali uchádzačov, mnoho z týchto škôl rozšírilo svoje učebné plány a snažia sa vyjsť študentom v ústrety, aby si ich udržali.
Funkcionári univerzity sa odmietli ku kauze bližšie vyjadriť, krátke vyhlásenie poskytla rektorka Millerová. "Zobrazenie proroka Mohameda je pre mnohých moslimov v rozpore s vierou. Je dôležité, aby naši islamskí študenti, rovnako ako všetci ostatní študenti, cítili bezpečie, podporu a rešpekt," napísala vo vyhlásení.
Inkriminovaná maľba, ktorú Praterová v triede ukázala, je ilustráciou k textu Rašída al-Dína Hamadaního, moslimského vezíra a historika.
Na hodinách dejín umenia sa používa často. Zobrazuje okrídleného anjela Gabriela s korunou, ako ukazuje na proroka Mohameda a prináša mu prvé zjavenie koránu. Gruberová vo svojej eseji uviedla, že vynechať tento obraz pri štúdiu islamského umenia je ako "vynechať Michelangelovho Dávida".
Moslimovia nemajú jednotný názor
Hoci väčšina moslimov verí, že vizuálne zobrazenie Mohameda by sa nemalo ukazovať, názory medzi veriacimi sa líšia. Niektorí moslimovia robia rozdiel medzi úctivým prezentovaním náboženských figúr a karikatúrou, iní tento zákaz neuznávajú vôbec.
Univerzita Hamline 8. decembra usporiadala debatu, na ktorej sa zúčastnilo niekoľko desiatok študentov aj zástupcov univerzity. Niektoré študentky, všetko moslimky čiernej pleti, tam so slzami v očiach popísali, ako mali problém na Hamline zapadnúť.
Hlavným rečníkom bol Jaylani Hussein, riaditeľ miestnej občianskej skupiny za práva moslimov. Praterovej jednanie podľa neho ublížilo moslimským študentom a študentom inej ako bielej farby pleti a nemalo "absolútne žiadny benefit".
"Ak si táto inštitúcia chce týchto študentov vážiť, nemôže podobné incidenty pripustiť. Ak chce niekto o islame učiť nejaké kontroverzné veci, nech to robí v miestnej knižnici," vyhlásil Hussein.
Podpora od kolegu. Nešlo o prejav nenávisti
Pri diskusii zdvihol ruku Mark Berkson, profesor religionistiky na Hamline, a opýtal sa: "Keď hovoríte, že by sme mali v otázke islamofóbie veriť moslimom, ako sa k tomu má človek postaviť, keď aj sama islamská komunita je vo veci rozdelená? Mnoho moslimských akademikov, odborníkov a historikov umenia nie je presvedčených o konaní pedagogičky proti islamu."
Hussein odvetil, že marginálne a extrémistické hlasy sa vyjadrujú ku všetkým otázkam. "Môžete odučiť celú prednášku o tom, prečo bol Hitler dobrý," povedal.
Počas výmeny názorov k Berksonovi pristúpili riaditeľka fakulty umenia Allison Bakerová a zástupca školy pre diverzitu David Everett, položili mu ruky na plecia a povedali, že na takéto otázky nie je vhodný čas.
Berkson odpovedal, že podporuje diverzitu školy, ale cítil povinnosť sa ozvať. "Chce sa od nás, aby sme bez spochybňovania prijali, že to, čo urobila naša kolegyňa, bolo to isté ako vandalizmus na mešite, násilie proti moslimom alebo nenávistný prejav. A to nedokážem prijať," povedal Berkson.
Dôležitý je úmysel
Zástupca Rady pre americko-moslimské vzťahy, mimovládnej inštitúcie so sídlom vo Washingtone, Edward Mitchell povedal, že nemá dosť informácií, aby sa k sporu na univerzite Hamline vyjadril.
Uviedol ale, že hoci jeho organizácia odrádza od ukazovania obrazov proroka, je podľa neho rozdiel medzi neislamským a islamofóbnym konaním.
"Ak si predo mnou dáte pivo, robíte niečo neislamské, ale nie je to islamofóbne. Ak si predo mnou dáte pivo, pretože sa ma úmyselne snažíte uraziť, hrá úlohu faktor negatívneho úmyslu. A úmysel a okolnosti hrajú úlohu, obzvlášť v akademickom prostredí, kde je akademická sloboda zásadná a vyučujúca často hovorí o citlivých a kontroverzných témach,“ povedal Mitchell.
