Aj keď fyzický útok nám zrejme nehrozí, Slovensko je už dávno vo vojne. "Nemôžeme na inváziu reagovať, ako keby bola niekde ďaleko," vraví RÓBERT VASS, zakladateľ a prezident think-tanku GLOBSEC.
GLOBSEC tento rok otvoril kanceláriu aj v Kyjeve, kde chce pomáhať so zbližovaním s Európskou úniou aj s rekonštrukciou krajiny. Kompromis s Ruskom je podľa Vassa podobne neudržateľný ako Mníchovská dohoda a je v záujme slovenských politikov, aby Ukrajina bola stabilná a proeurópska.
"Nechceme mať na hraniciach sivú zónu, ktorá nepatrí nikomu. Predstavte si, čo by to znamenalo pre Košice či pre Prešov," vraví.
Ruská invázia mnohých prekvapila. Napriek tomu – nepodcenil Západ Rusko už v roku 2014 a nie je chybou, že anexia Krymu a vojna na Donbase Rusku prešli bez nejakej zásadnejšej reakcie Západu?
Vojnu na Ukrajine začal vo februári ruský prezident Putin bez akýchkoľvek relevantných dôvodov. Stále nedostatočne chápeme, že táto vojna bude mať dlhodobé následky na medzinárodnú politiku a svetový poriadok. Máte však pravdu v tom, že v skutočnosti sa vojna na Ukrajine začala už oveľa skôr, v roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym a v podstate aj Donbas.
Západ urobil chybu, pretože ani po okupácii časti gruzínskeho územia v roku 2008 a ani po anexii Krymu sme žiadne zásadné sankcie neschválili. Pol roka sme diskutovali len o tom, či sú vlastne zelení mužíci na Kryme ruskí vojaci, alebo nie.
Putin si teda vypočítal, že aj táto vojna mu môže prejsť tak ľahko, ako tie posledné. Videl Západ, ktorý nie je pripravený postaviť sa za medzinárodné právo a za svoje hodnoty.
Navyše dostával spravodajské informácie o tom, že Ukrajinci nebudú bojovať, že sa vzdajú, a že ak sa aj Západ zjednotí, už bude po vojne a aj diskusii o Ukrajine. Ukázalo sa však, že to tak nebolo.
Čo v tom hralo kľúčovú úlohu?
Róbert Vass
- zakladateľ a prezident think-tanku GLOBSEC,
- v roku 2005 založil bezpečnostnú konferenciu GLOBSEC Bratislava Forum, ktorá patrí medzi najväčšie konferencie o bezpečnostnej politike na svete,
- GLOBSEC v roku 2022 otvoril svoje zastúpenie v Kyjeve aj v Spojených štátoch, má kanceláriu aj v Bruseli.
Statočnosť a hrdinstvo Ukrajincov. To, že prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že namiesto odvozu potrebuje zbrane a chce ubrániť svoje územie, bolo veľmi inšpiratívne. Po desiatich mesiacoch vojny Ukrajinci jednoznačne ukazujú, že majú šancu vyhrať a vytlačiť Rusov zo svojho územia.
Táto vojna je však oveľa širšia ako len to, čo vidíme na Ukrajine. Nie je to len útok na susednú a suverénnu krajinu, je to aj frontálny útok na základné princípy medzinárodného práva a medzinárodného poriadku.
Rusko ukazuje, že neprijíma systém, kde o svojej vnútornej a zahraničnej politike rozhodujú občania a ich zvolení lídri. Rusko si chce uzurpovať právo veta aj nad susednou krajinou. Ukrajinci podľa Ruska nemajú právo sami sa rozhodnúť, kam chcú patriť a akú majú mať budúcnosť.
Ak spravíme čo i len malý kompromis v tom, že Rusku ustúpime, zradíme dôveru v systém, ktorý sme po druhej svetovej vojne vybudovali. Nezvratne by to znamenalo, že vytvoríme ryhy v našich západných inštitúciách, ako sú EÚ a NATO, a prispejeme k ich fragmentácii.
Ak zdevalvujeme princípy ako slobodné voľby a rozhodovanie o vlastnej politike, Slovensko je ďalšie na rade.
Stretávate sa s diplomatmi aj v západnej Európe. Necítite tlak zo Západu, ktorý by možno uvítal skôr nejaký kompromis s Ruskom a ukončil tak vojnu? Sú tam tieto tendencie?
