BERLÍN, BRATISLAVA. Deväťdesiatšesťročná Irmgard Furchnerová si zobrala v septembri minulého roka taxík a ráno odišla z domova dôchodcov. Dala sa odviezť na železničnú stanicu, odkiaľ sa vlakom dostala do neďalekého Hamburgu.
Až tam ju chytila polícia. Stala sa totiž utečenkou pred zákonom, keďže v ten deň sa mala dostaviť na súdne pojednávanie. V liste síce žiadala súd, aby nemusela prísť osobne, no ten to odmietol.
Vo väzení nakoniec strávila päť dní, potom jej pohyb neustále sledoval náramok na členku.
Inžiniera smrti súdili pred 60 rokmi. Lov na nacistov stále neskončil Čítajte O viac ako rok neskôr si Furchnerová vypočula verdikt, paradoxne, pred súdom pre mladistvých. Mala totiž len osemnásť a devätnásť rokov, keď pracovala ako pisárka Paula-Wernera Hoppeho, šéfa koncentračného tábora Stutthof, ktorý ležal v blízkosti dnešného poľského Gdańska.
Furchnerovú súd uznal za vinnú za podiel na vražde 10 505 ľudí, keďže ako sekretárka vedela o tom, čo sa s väzňami deje. Dostala za to dvojročný podmienečný trest.
Zabíjali až do konca
Koncentračný tábor Stutthof otvorili 2. septembra 1939, hneď po nacistickej invázii do Poľska. Fungoval až do sovietskeho oslobodenia na konci druhej svetovej vojny o šesť rokov neskôr.
Išlo vôbec o prvý koncentračný tábor, ktorý Nemci otvorili mimo svojho územia, a zároveň posledný oslobodený. Stalo sa tak až 9. mája 1945, teda deň po oficiálnom konci vojny.
