WASHINGTON, BRATISLAVA. Bol rok 1916 a bojujúce strany prvej svetovej vojny, ktorá už vtedy mala milióny obetí, mali záujem na tom, aby sa dosiahlo aspoň prímerie. Verejne to však priznať nemohla žiadna z nich, pripustili by tým svoju slabosť.
Obrátili sa preto na amerických sprostredkovateľov. Za prezidenta Woodrowa Wilsona túto úlohu prebral jeho poradca Edward House. Ten usúdil, že existuje priestor na mier založený na mierne pozmenenom stave oproti tomu pred vojnou, no konkrétnejšie kroky odkladal až na obdobie po novembrových prezidentských voľbách.
V nich síce Wilson znovu vyhral, no medzitým prišla britská ofenzíva pri rieke Somme a nemecký útok pri Verdune. Šanca na mier vyprchala a vojna pokračovala ďalšie dva roky s ďalšími miliónmi obetí.
Navyše, následná Versailleská mierová zmluva vytvorila krehký systém, ktorý sa veľmi skoro rozpadol a viedol k druhej svetovej vojne.
Sme dnes v rovnakej situácii?
Takto skúsenosti spred viac ako rokov interpretuje Henry Kissinger, bývalý americký minister zahraničných vecí a uznávaný autor kníh o medzinárodnej politike.
