WASHINGTON, KYJEV. Ruských mín bolo na zemi príliš veľa, aby sa im dalo vyhnúť. Ukrajinský vojak Oleksander Fedun si spomína, že prechádzal cez pole. Pamätá si len streľbu, šrapnely a svetlo.
Vyskočil zo samohybnej húfnice, z ktorej po útoku zostali takmer len trosky. To, čo mu zostalo z nôh, sa zlomilo a rozštiepilo, keď dopadol na zem.
Akoby zázrakom prežil a s dostatočnou duchaprítomnosťou si nasadil dve škrtidlá. Poľná nemocnica však bola vzdialená niekoľko hodín.
Stalo sa to v marci, keď ukrajinské jednotky zasiahli ruské sily na viacerých miestach na juhovýchode krajiny. O šesť mesiacov neskôr bol 23-ročný Fedun na predmestí Washingtonu, pripravený pokúsiť sa o to, čo jeho lekári doma označili za nepravdepodobné.
Kyjev vymenoval desať krokov k mieru. Podpis dohody je až desiaty Čítajte Chytil sa gymnastických bradiel, nadýchol sa a zdvihol sa na nové ortopedické protézy. Jeho cieľom však nie je len chodiť. Chce sa naučiť behať a potom sa vrátiť na front. Nielenže by to podľa neho inšpirovalo jeho priateľov, ale aj ponížilo nepriateľa.
"Ich vojaci s amputovanými končatinami sa na bojisko nevrátia," povedal Fedun o ruskom vojsku.
Pomoc v zahraničí
Americkí predstavitelia nedávno odhadli, že na oboch stranách už zomrelo alebo utrpelo zranenia približne stotisíc vojakov.
