ISTANBUL. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu naznačil, že v nadchádzajúcich voľbách sa o prezidentský úrad bude uchádzať naposledy. Potom plánuje odovzdať štafetu "mladým ľuďom".
Ako v nedeľu pripomenula agentúra DPA, prezidentské a parlamentné voľby sú v Turecku naplánované na jún budúceho roku.
Môže Erdogan opäť kandidovať za prezidenta?
Erdogan, ktorý je pri moci od roku 2003, a jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) dúfajú, že sa udržia pri moci. Turecký prezident i vláda však čelia mnohým výzvam vrátane miery inflácie 84,4 percenta, informuje TASR.
DPA uviedla, že Erdogan v októbri zopakoval svoje dlhodobé želanie pripraviť novú tureckú ústavu, ktorá by bola "demokratická, jednoduchá a vizionárska".
Časť pozorovateľov vnímala tento projekt ako snahu zmeniť limit dvoch prezidentských funkčných období stanovený v súčasnej tureckej ústave.
Erdoganovo päťročné funkčné obdobie sa skončí v júni roku 2023 a v Turecku prebieha diskusia o tom, či by vôbec mohol opäť kandidovať.
Provládne kruhy tvrdia, že neexistuje žiadna právna prekážka, aby bol Erdogan podľa nového systému opäť nominovaný, pretože prezidentský úrad nadobudol ústavnou reformou z roku 2017 inú úlohu.
Kritici však poukazujú na to, že článok 101 tureckej ústavy stanovuje limit dvoch funkčných období prezidenta. Na zmenu ústavy v tejto otázke sú potrebné hlasy dvojtretinovej väčšiny poslancov parlamente (400), ktoré vládnuca aliancia nedosiahne.
Podľa kritikov ďalšou možnosťou, ako sa Erdogan môže stať kandidátom, je, že sa parlament rozhodne usporiadať predčasné voľby - stačí, aby s týmto návrhom súhlasilo 360 zo 600 poslancov parlamentu.
Vládnuca Ľudová aliancia, ktorú tvorí vládnuca AKP, krajne pravicová Strana národného hnutia (MHP) a ultranacionalistická Strana veľkej jednoty (BBP), má pritom v parlamente 335 poslancov.
Kto sa postaví proti Erdoganovi
Devlet Bahčeli, líder MHP, uviedol, že Erdoganovi nič nebráni v tom, aby opäť kandidoval.
Predtým líder Republikánskej ľudovej strany (CHP) Kemal Kiličdaroglu povedal, že jeho strana nebude mať námietky proti Erdoganovej kandidatúre.
DPA dodala, že referendom spred piatich rokov sa v Turecku zmenil parlamentný systém na prezidentský, v ktorom má hlava štátu podstatne viac právomocí.
Ako informoval spravodajský web DuvaR, niektorí predstavitelia CHP tvrdia, že kandidátom opozície v prezidentských voľbách bude práve Kiličdaroglu. Oficiálne oznámenie o svojom kandidátovi však CHP zatiaľ nezverejnila.
Niektorí odborníci tvrdia, že o prezidentský post by sa mal uchádzať istanbulský primátor za CHP Ekrem Imamoglu, pretože Kiličdaroglu nemusí prilákať dostatok konzervatívnych voličov vládnucej aliancie.
Niektoré prieskumy naznačujú, že Imamoglu a primátor Ankary za CHP Mansur Yavaš by proti Erdoganovi boli úspešnejší ako Kiličdaroglu.
Predstavitelia prokurdskej Ľudovodemokratickej strany (HDP) tiež tvrdia, že sú veľmi otvorení "spoločnému kandidátovi", pokiaľ budú splnené ich podmienky.
