BRUSEL. Európska komisia predložila akčný plán EÚ pre riešenie problému migrácie cez západný Balkán.
Akčný plán bol predložený v pondelok - pred utorkovým summitom EÚ – západný Balkán v Tirane a pred štvrtkovým zasadnutím ministrov vnútra EÚ v Bruseli.
O vypracovanie plánu požiadali ministri vnútra 25. novembra po tom, ako Komisia predložila takýto materiál pre oblasť centrálneho Stredomoria.
Chcú posilniť spoluprácu
Eurokomisia vo svojom pláne pre západný Balkán načrtla 20 operačných opatrení v piatich pilieroch: posilnenie riadenia hraníc pozdĺž migračných trás; rýchle azylové konania a podpora prijímacích kapacít; boj proti prevádzačstvu migrantov; zlepšenie readmisnej spolupráce a návratovej politiky; zosúladenie vízovej politiky.

Cieľom týchto opatrení je posilniť spoluprácu v oblasti migrácie a správy hraníc s partnermi na západnom Balkáne vzhľadom na ich eurointegračné ambície a pokračujúce úsilie o zosúladenie s pravidlami EÚ.
Akčný plán posilňuje podporu EÚ členským štátom čeliacim migračnému tlaku z trás vedúcich cez západný Balkán, ktorý sa tento rok výrazne zvýšil.
Únia už uzavrela príslušné dohody s Albánskom, Čiernou Horou, Srbskom a Severným Macedónskom, čo agentúre Frontex umožňuje nasadiť stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže do spoločných operácií v regióne s cieľom obmedziť nelegálnu migráciu.
Premiér ocenil miesto konania samitu
Členské krajiny EÚ chcú budovať vzťahy s krajinami západného Balkánu a rozvíjať v tomto regióne investície. Povedal to v utorok v Tirane premiér SR Eduard Heger (OĽANO).
Premiér ocenil, že takýto samit sa po prvýkrát koná v nečlenskej krajine EÚ, čo označil za "veľmi silný signál". Vzťahy sa podľa jeho slov zintenzívňujú.
"Je to jasný signál aj z pohľadu členských štátov EÚ, že chceme budovať veľmi dobré vzťahy s krajinami západného Balkánu, chceme ich integráciu. Je to pre nás veľmi dôležité, pretože naše ekonomické vzťahy sú už dnes veľmi silné," povedal premiér počas samitu v Tirane.

Dodal, že krajiny EÚ chcú v tomto regióne rozvíjať aj ďalšie investície a sú so západným Balkánom prepojené aj energetickou infraštruktúrou. Heger označil za pozitívne, že do krajín západného Balkánu chodia čoraz častejšie aj turisti zo Slovenska.
Cez krajiny západného Balkánu prichádzajú do členských štátov EÚ nelegálni migranti. "Preto im (týmto krajinám) potrebujeme pomôcť aj posilniť ich hranice, zharmonizovať naše víza," povedal.
Vedúci predstavitelia EÚ a západného Balkánu rokujú v utorok v Tirane o spolupráci, vojne na Ukrajine i nelegálnej migrácii cez západobalkánsku trasu. Ide o vôbec prvý takýto samit v regióne západného Balkánu.
Energetická kríza
Heger počas summitu upozornil aj na potrebu súdržnosti v boji proti energetickej kríze.
"Všetky krajiny západného Balkánu sú vystavené celej energetickej kríze tak ako my," povedal Heger počas summitu v albánskej Tirane.
Účastníci sa podľa jeho slov venovali aj tomu, ako pomôcť z "európskej pôdy" výraznými investíciami do diverzifikácie energetických zdrojov na západnom Balkáne.
Členské krajiny Únie na to podľa jeho slov vyčleňujú viac ako miliardu eur. "Verím, že aj toto uvedomenie a práve takéto diskusie jasne ukážu, že potrebujeme ako kontinent, ako Európa, držať spolu a budovať nezávislosť od ruských zdrojov," dodal.