LONDÝN. Päť popredných západných denníkov v pondelok spoločne vyzvalo Spojené štáty, aby upustili od stíhania zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea.
Tento Austrálčan je vo väzbe v Británii, kde čaká na rozhodnutie vo veci svojho vydanie do USA, kde ho v takom prípade čaká súd za prezradenie tajných informácií - okrem iného aj o vojnách v Iraku a Afganistane.
Ohrozenie slobody tlače
Redaktori a vydavatelia denníkov The Guardian, Le Monde, The New York Times, El País a Der Spiegel teraz napísali vláde USA otvorený list, ktorým ju žiadajú, aby upustila od Assangeovho stíhania, informuje TASR.
List bol napísaný pri príležitosti 12. výročia spolupráce redakcií pätice denníkov s Assangeom, keď mu pomohli so zverejnením výňatkov z viac ako 250 000 tajných amerických diplomatických depeší, ktoré získala stránka WikiLeaks.
O rok neskôr Assange zverejnil neredigované výňatky z niektorých depeší. Spomínaná pätica novín ho však vtedy kritizovala za možné ohrozenie životov zdrojov zo spravodajských služieb USA.
Signatári vo svojom otvorenom liste upozorňujú na to, že v čase, keď bol prezidentom USA Barack Obama a Joe Biden bol jeho viceprezidentom, americká administratíva s obvinením Assangea otáľala - vtedy by totiž by mohli byť trestne stíhaní aj novinári, ktorých sa kauza týka.
Sacharovovu cenu tento rok získa Assange, Ukrajinci alebo kolumbijská komisia Čítajte Táto situácia sa zmenila za republikánskeho prezidenta USA Donalda Trumpa - ministerstvo spravodlivosti USA vtedy obvinilo Assangea na základe zákona o špionáži z roku 1917, "ktorý sa nikdy nepoužil na stíhanie vydavateľa alebo vysielateľa".
"Toto obvinenie vytvára nebezpečný precedens a hrozí, že podkope americký prvý dodatok (ústavy) a slobodu tlače," píšu signatári v liste Bidenovej administratíve.
"Získavanie a zverejňovanie citlivých informácií, ak je to potrebné vo verejnom záujme, je základnou súčasťou každodennej práce novinárov," uvádza sa v liste.
Dodnes zdroj informácií
Počas 'Cablegate' bolo zverejnených viac ako 251 000 diplomatických depeší z ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov amerických, ktoré odhalili niekoľko prípadov korupcie, diplomatických škandálov a špionážnych operácií po celom svete.
Denník Le Monde poznamenal, že aj v roku 2022 tento dokumentačný prameň stále využívajú novinári i historici, ktorí tam dodnes nachádzajú podklady pre svoje nové odhalenia.
Pre zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea mala táto 'Cablegate' a niekoľko ďalších únikov citlivých dokumentov vážne následky: dňa 12. apríla 2019 bol v Londýne zadržaný a je v britskom prísne stráženom väzení, v ktorom sa bežne nachádzajú teroristi alebo členovia skupín napojených na organizovaný zločin.
Vo väzbe čaká sa rozhodnutie vo veci jeho odvolania sa proti súhlasu Spojeného kráľovstva s jeho vydaním do Spojených štátov. V prípade vydania do USA a uznania viny Assangeovi hrozí až 175 rokov odňatia slobody vo väznici s maximálnym stupňom stráženia.
