BERLÍN. Nemecký Spolkový snem na základe vôle vládnucej koalície a opozičných kresťanských demokratov uzná cielený hladomor, ktorý pred 90 rokmi vyvolal na Ukrajine sovietsky diktátor Josif Vissarionovič Stalin, za genocídu.
Ide o spoločný návrh z dielne Sociálnodemokratickej strane Nemecka, Zelených, Slobodnej demokratickej strany a bloku CDU/CSU.
O návrhu tohto uznesenia má Bundestag rokovať aj rozhodnúť v stredu. Počas hladomoru v rokoch 1932 a 1933 zahynuli takmer štyri milióny Ukrajincov. K obetiam na životoch vtedy došlo aj v ostatných častiach Sovietskeho zväzu vrátane Kazachstanu i juhu Ruska.
Cirkev sa zriekla Moskvy, Kyjev v chrámoch hľadá kolaborantov Čítajte Viacero krajín už tento hladomor odsúdilo a označilo za genocídu ukrajinského národa. V súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine urobili aj Írsko, Moldavsko a Rumunsko.
"Hladom a represáliami bola postihnutá celá Ukrajina, nielen jej regióny produkujúce obilie," uvádza sa podľa denníka Spiegel v návrhu. "Z dnešného pohľadu to predstavuje historicko-politickú klasifikáciu genocídy. Nemecký Bundestag sa s takouto klasifikáciu stotožňuje," napísali iniciátori okolo poslanca Zelených Robina Wagenera, ktorý v Spolkovom sneme predsedá nemecko-ukrajinskej parlamentnej skupine.
Ďalej sa v návrhu rezolúcie uvádza, že hladomor sa radí "na zoznam neľudských zločinov totalitných systémov, v dôsledku ktorých boli v Európe najmä v prvej polovici 20. storočia vyhladené milióny ľudských životov".
