BRATISLAVA. Európsky parlament schválil rozhodnutie neakceptovať pasy a iné cestovné doklady, ktoré Rusko vydáva v nezákonne okupovaných regiónoch Ukrajiny a na takzvaných separatistických územiach Gruzínska.
Europoslanci odobrili dohodu s Radou Európskej únie (EÚ) o neprijímaní daných dokumentov v pomere hlasov 531 za, 7 proti a 34 sa zdržalo hlasovania. Europarlament o tom informuje v tlačovej správe.
Európska komisia by podľa návrhu mala konzultovať s členskými štátmi EÚ a vypracovať zoznam neprijateľných ruských cestovných dokladov. Ľudia utekajúci pred konfliktom na Ukrajine budú však môcť stále vstúpiť do EÚ z humanitárnych dôvodov.
Rozhodnutie ešte musí oficiálne prijať Rada. Deň po tom, ako vyjde v Úradnom vestníku EÚ, nadobudne účinnosť.
Podpora základných verejných služieb
Poslanci Európskeho parlamentu schválili Ukrajine pôžičku 18 miliárd eur. V roku 2023 pokryjú približne polovicu z odhadovaných nákladov Ukrajiny, ktoré mesačne činia tri až štyri miliardy eur.
Peniaze sa podľa návrhu Európskej komisie použijú na podporu základných verejných služieb – na prevádzkovanie nemocníc a škôl, na poskytovanie bývania pre premiestnených ľudí, na makroekonomickú stabilitu a na obnovu kritickej infraštruktúry, ktorú zničili ruské vojnové aktivity.
Niekdajší najbohatší Rus pre SME: Ak Putin uspeje, nárazníkovou zónou bude aj Slovensko Čítajte Za uvedené nariadenie zahlasovalo 507 poslancov, 38 bolo proti a 26 sa zdržalo hlasovania.
Úver, ktorý EÚ získa z finančných trhov, bude vyplatený v štvrťročných splátkach s kontinuitou a predvídateľnosťou, ktorá je nevyhnutná na udržanie fungovania Ukrajiny počas vojny.
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová vyhlásila, že Ukrajina bojuje za európske hodnoty, pričom Európsky parlament a Európska únia preukázali s ňou solidaritu v humanitárnej, vojenskej a finančnej oblasti.
Dôkazom toho je aj balík podpory vo výške 18 miliárd eur na prežitie vojny a na obnovu kritickej infraštruktúry.
Za dôležité Metsolová považuje, že EÚ Ukrajine udelila štatút kandidátskej krajiny, a ocenila, že Európsky parlament v stredu spustil európsku kampaň "Generátory nádeje pre Ukrajinu", aby Ukrajinci zvládli nadchádzajúcu zimu.
Poskytnutý úver je pre Ukrajinu podmienený. Vyžaduje si reformy s cieľom posilniť inštitúcie krajiny a pripraviť ju tak na rekonštrukciu, ako aj na jej cestu k členstvu v EÚ.
Plnenie podmienok zhodnotí eurokomisia pred vyplatením každej splátky, pričom podmienky zahŕňajú opatrenia na boj proti korupcii, reformu súdnictva, dodržiavanie zásad právneho štátu, dobrú správu vecí verejných a modernizáciu inštitúcií.
Od začiatku vojny poskytla EÚ a jej členské štáty na podporu Ukrajiny už 19,7 miliardy eur, pričom veľkú časť z tejto sumy tvorí makrofinančná pomoc, ktorú Európsky parlament schválil v septembri a júli.
Najnovší úver musí byť teraz schválený jednomyseľne v Rade EÚ 6. decembra – prv než eurokomisia osloví finančné trhy. Sľúbenú podporu vyplatí Komisia začiatkom roka 2023.
Maďarsko poskytne zdroje individuálne
Maďarská vláda rozhodla, že svoj podiel 187 miliónov eur z pomoci poskytne priamo Ukrajine bez čerpania úveru, a to z vlastných rozpočtových zdrojov, uviedol politický riaditeľ úradu premiéra Balázs Orbán.
"Maďarsko je pripravené pomôcť Ukrajine, ale výhradne na bilaterálnej báze, pretože spoločné čerpanie úveru neznamená nič iné než spoločné zadlžovanie sa a stratu finančnej suverenity. Spoločný dlh teda nie je riešením!" varoval Balázs Orbán.
