SME
Nedeľa, 29. január, 2023 | Meniny má Gašpar

Ukrajina Rusko Online: Ruské sily utrpeli podľa Britov ťažké straty počas bojov v centrálnej časti Doneckej oblasti

Vojna na Ukrajine pokračuje.

SkryťVypnúť reklamu

Kľúčové udalosti:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najnovšie správy o vojne na Ukrajine minúta po minúte:

Minútu po minúte sme ukončili. Ďakujeme za pozornosť.

27. 11. 2022
|
20:22
|
Svet

Útoky Ruska na ukrajinskú energetickú infraštruktúru sa rovnajú genocíde, tvrdí ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin. Cieľom úderov na kľúčové zariadenia v krajine je totiž podľa neho celý ukrajinský národ.

Moskva sa tým podľa Kostina usiluje prinútiť Kyjev ku kapitulácii, povedal v rozhovore pre spravodajskú stanicu BBC News.

Okrem útokov na energetickú sieť bolo do Ruska násilne deportovaných 11 000 ukrajinských detí, dodal Kostin. Jeho úrad vyšetruje správy o vyše 49 000 vojnových zločinoch a zločinoch agresie spáchaných od 24. februára, keď Kremeľ v plnom rozsahu začal vojenskú inváziu na Ukrajinu.

Kostin poznamenal, že v každom ukrajinskom sídle obsadenom ruskými silami sa prejavuje "rovnaký vzorec správania". Uviedol, že od februára bolo z vojnových zločinov obvinených 260 osôb a ukrajinské súdy vyniesli 13 rozsudkov.

Generálny prokurátor vyzval na zriadenie "medzinárodného ad hoc tribunálu" podporovaného krajinami "celého civilizovaného sveta", ktoré sa stavajú proti tejto invázii. Jeho účelom má byť vyvodenie zodpovednosti Ruska za vzniknutú situáciu.

Pojem genocída označuje snahu o vyhladenie určitej skupiny ľudí. Podľa definície uvedenej v Dohovore OSN o genocíde ide o "úmysel úplne alebo čiastočne zničiť národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu".

Medzi činy, ktoré môžu byť takto klasifikované, patrí aj zabitie a spôsobenie vážnej ujmy členom tejto skupiny alebo násilné premiestnenie jej detí na iné miesto. Rusko popiera, že by malo takéto ciele.

Vojnový zločin predstavuje porušenie tzv. "pravidiel" vojny stanovených v medzinárodných zmluvách vrátane Ženevských dohovorov. V nich sa okrem iného stanovuje, že civilné obyvateľstvo musí byť počas vojnového konfliktu chránené. Rusko bolo opakovane obvinené z porušenia týchto pravidiel.

Zločin agresie znamená plánovanie, prípravu, začatie alebo vykonanie útočného činu, ktorý svojím charakterom, závažnosťou a rozsahom zakladá zjavné porušenie Charty OSN, a to osobou v postavení, ktoré jej umožňuje efektívne vykonávať kontrolu nad štátom alebo riadiť jeho politické a vojenské akcie. (TASR)

27. 11. 2022
|
18:50
|
Svet

Kyjev robí "chybu", keď si kladie podmienky na to, aby začal rokovať s Ruskom, povedal bieloruský prezident Lukašenko s tým, že práve kladenie podmienok začatie takýchto rokovaní znemožňuje.

"Chyba Ukrajincov, (ukrajinského prezidenta) Volodymyra Zelenského, je v tom, že porušujú typické princípy vyjednávacieho procesu. Obzvlášť pri rozhovoroch s obrovským Ruskom. Nuž, nemôžete si klásť podmienky vopred," povedal Lukašenko v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu.

"Sadnite si k rokovaciemu stolu a (až) tam predložte všetky podmienky. A druhý typický princíp (vyjednávania) - kompromisy," dodal bieloruský prezident.

Bielorusko je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina. V priebehu ruskej invázie na Ukrajinu už Moskve poskytlo svoje územie na vyslanie ruských vojakov či odpaľovanie rakiet na Ukrajinu.

Minsk zároveň v októbri obvinil Kyjev z pripravovaného útoku a ohlásil nasadenie spoločnej bielorusko-ruskej bojovej skupiny na svojich západných hraniciach.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal ešte začiatkom októbra dekrét, ktorým možnosť akýchkoľvek rokovaní s Putinom vylúčil. "Sme pripravení na dialóg s Ruskom, avšak s iným ruským prezidentom," povedal.

CNN pripomína, že poprední americkí predstavitelia v ostatných týždňoch vyzývajú Ukrajinu, aby naznačila, že je stále otvorená rozhovorom s Ruskom. Zdroje oboznámené so situáciou však tvrdia, že USA nebudú Ukrajinu tlačiť k rokovaciemu stolu, a to obzvlášť pre to, že samotné Rusko dosiaľ zjavne nepreukázalo ochotu rokovať. (TASR)

27. 11. 2022
|
18:08
|
Svet

Skupina matiek ruských vojakov sa pridala k hnutiu aktivistov a spoločne spustili internetovú petíciu žiadajúcu stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny. Za iniciatívou stojí ruské Feministické protivojnové združenie.

Pre spustenie petície, zverejnenej na webstránke Change.org, zvolili nedeľu, na ktorú v Rusku pripadá Deň matiek.

Iniciatíva je adresovaná predsedníčkam výborov zaoberajúcich sa otázkami rodiny a sociálnych vecí v ruskej Štátnej dume aj Rade federácie. Petíciu do nedele 17.30 h SEČ podpísalo 2000 ľudí.

"Už deväť mesiacov prebieha takzvaná špeciálna vojenská operácia, ktorá prináša skazu, zármutok, krv a slzy. Naše srdcia znepokojuje všetko, čo sa deje na Ukrajine a v Rusku. Bez ohľadu na to, akej sme národnosti, náboženstva alebo aké máme sociálne postavenie, spája nás - matky Ruska - jedna túžba: žiť v mieri a harmónii, vychovávať naše deti pod pokojnou oblohou a nebáť sa o ich budúcnosť," píše sa v petícii.

Iniciátori ďalej tiež uvádzajú, že v mnohých ruských oblastiach sa museli rodiny mobilizovaných svojpomocne skladať na výstroj pre svojich mužov, ktorých následne posielali na smrť. Na vlastné náklady im pritom podľa petície kupovali dokonca aj nepriestrelné vesty.

"Kto sa postará o rodiny, ktoré prišli o svojho živiteľa? Odpoveď poznáme — všetky tieto ťažkosti budú len ďalšou záťažou na už aj tak preťažených ramenách matiek!" uvádza ďalej iniciatíva.

Petícia opisuje matky brancov a zmobilizovaných vojakov ako "nútené klopať" na dvere mestských samospráv v snahách o návrt svojich mužov. Matky protestujú, podávajú hromadné odvolania, organizujú petície, no "nikto ich nepočuje", uvádza sa tiež v texte iniciatívy. "Sme proti účasti našich synov, bratov, manželov a otcov" na invázii, dávajú aktivisti. (TASR)

27. 11. 2022
|
17:54
|
Svet

Belgický premiér a belgická ministerka zahraničných vecí navštívili ukrajinské mestá Boroďanka a Buča nachádzajúce sa neďaleko metropoly Kyjev. Tieto mestá boli od začiatku ruskej okupácie vo februári ťažko zasiahnuté bombardovaním.

"Brutalita tejto ruskej vojny sa zdá byť úplne neskutočná," poznamenal premiér De Croo pri pohľade na bojisko opustené Rusmi.

Premiér a jeho delegácia si v Boroďanke prezreli škody spôsobené raketovou paľbou a leteckými útokmi Moskvy, následne sa zastavili pred dielom britského streetartového umelca Banksyho vytvoreným na stene zničenej budovy.

"Je to dojímavý pohľad. Žili tu stovky ľudí a desiatky z nich zomreli. Nie sú tu žiadne vojenské zariadenia - Rusi ostreľovali obytné oblasti," povedal De Croo.

Boroďanka sa stala jedným z mnohých symbolov ukrajinského odporu proti ruskej agresii. Mesto bolo okupované niekoľko týždňov, oslobodenia sa dočkalo koncom marca.

Belgická delegácia sa potom presunula do Buče, kde sa po stiahnutí ruských okupantov z danej oblasti v apríli našli stovky tiel zastrelených civilistov.

"Bežní obyvatelia vrátane detí boli bezdôvodne zavraždení. Toto zločinné konanie môžeme len odsúdiť. Musíme však myslieť aj na obnovu a nastolenie mieru," vyhlásila ministerka Lahbibová.

Boj proti ruskej propagande je podľa ministerky taktiež dôležitý. "Rusi tvrdia - napriek fotografiám, ktoré kolujú -, že ide o zinscenovanú udalosť. Musíme sa uistiť, že justičný systém si riadne plní svoju úlohu," dodala.

De Croo a Lahbibová využili túto návštevu na oznámenie ďalšej belgickej podpory pre Ukrajinu vo výške 37,4 milióna eur.

Predseda vlády pricestoval so šéfkou diplomacie do Kyjeva v sobotu, pričom ich návšteva bola do poslednej chvíle utajovaná, dopĺňa spravodajský webový portál RTL Info.

De Croo a Lahbibová sa v Kyjeve stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Dosiahli dohodu o vývoze ukrajinských obilnín; Belgicko sa zaviazalo spolufinancovať vývoz obilnín z ukrajinských prístavov na juh a do najchudobnejších krajín.

Po tomto stretnutí si belgickí činitelia uctili pamiatku obetí tzv. holodomoru - veľkého hladomoru, ktorý na Ukrajine nastal v rokoch 1932-1933 a je všeobecne považovaný za jednu z najväčších európskych genocíd 20. storočia.

Charitatívne združenie Convoi de la solidarité Belgique priviezlo v sobotu do nemocnice v meste Ľubaševka v centre Ukrajiny viac ako 15 ton zdravotníckeho materiálu. (TASR)

27. 11. 2022
|
17:38
|
Svet

Ukrajinské jednotky sú „lepšie vybavené“ na zimu v zákopoch ako ruskí okupanti, myslí si vojenský analytik Clarke v čase, keď sa v ukrajinskej metropole Kyjev očakáva husté sneženie, 

„Teraz bude niekoľko dní teplota klesať o štyri alebo päť stupňov pod bod mrazu. Zem zamrzne a zostane zamrznutá. Keďže počasie sa teraz ochladzuje, zdôrazní to rozdiel v kvalite medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami,“ povedal Clarke.

Vraví, že na to, aby sa vojaci na oboch stranách vyrovnali so zimou, musia byť dobre zásobení a vybavení, pričom v pravidelných intervaloch sa v zákopoch musia striedať.

„Verím, že Ukrajinci si poradia lepšie ako Rusi, pretože sú teraz lepšie vybavení a motivovaní vydržať. Veľa Rusov je už nešťastných a nechcú tam byť,“ dodal.

Clarke zároveň zdôraznil, že správy o tom, že Rusi používajú rakety bez jadrových hlavíc, svedčí o „zúfalstve“ z ich strany. (SITA)

27. 11. 2022
|
16:41
|
Svet

Regionálni lídri z viacerých ukrajinských oblastí informovali o úmrtiach civilistov pri najnovších ruských útokoch. V Chersone zaznamenali včera 54 ostreľovaní, pri ktorých zahynul jeden človek a dve osoby boli zranené, vrátane dieťaťa. 

Gubernátor Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč uviedol, síce sa ruské jednotky začiatkom tohto mesiaca stiahli z Chersonu, aj naďalej oslobodené mesto ostreľujú.

V Doneckej oblasti na východe Ukrajiny počas ostatných 24 hodín zahynulo pri ostreľovaní päť ľudí, uviedol gubernátor Pavlo Kyrylenko. Útoky boli hlásené i v Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti. Gubernátor Charkova Oleh Syniehubov povedal, že najnovšia vlna ruských útokov usmrtila jedného človeka a ďalšie tri osoby utrpeli zranenia. (SITA)

27. 11. 2022
|
15:32
|
Svet

Existujú náznaky, že ruskí okupanti sa možno pripravujú na opustenie Záporožskej jadrovej elektrárne, vyhlásil šéf ukrajinskej národnej spoločnosti na výrobu jadrovej energie Enerhoatom Petro Kotin.

„V ostatných týždňoch sme skutočne dostali informáciu, že sa objavili náznaky, že oni (okupanti) sa možno chystajú opustiť Zaporižžskú jadrovú elektráreň,“ povedal Kotin.

Vraví, že v ruských médiách sa v ostatnom čase začalo objavovať množstvo článkov, že Rusi by mohli elektráreň nechať tak alebo odovzdať kontrolu nad ňou Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE). Dodal, že Rusi sa možno balia a kradnú, čo nájdu.

Kotin zároveň zdôraznil, že ešte je priskoro na tvrdenia, že „ruská armáda odchádza zo Zaporižžskej jadrovej elektrárne“, ale dá sa podľa neho povedať, že sa na to „pripravuje“.

Šéf Enerhoatomu pripomenul, že Rusi do areálu elektrárne „napchali všetko, čo sa dalo“, vrátane vojenskej techniky, personálu, nákladných áut, zbraní a výbušnín, pričom podľa neho pravdepodobne zamínovali oblasť elektrárne. (SITA)

27. 11. 2022
|
13:47
|
Svet

Suverénna Ukrajina je potrebná na to, aby Rusko nepredstavovalo pre Európu hrozbu, uviedol maďarský premiér Orbán. V čase vrcholiaceho sporu o vyplatenie peňazí z fondov Európskej únie ide o zmenu rétoriky šéfa maďarskej vlády.

Európa je jednotná vo svojom úsilí zastaviť Rusko, ktoré predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Európy, vyhlásil podľa MTI predseda Orbán na konferencii kresťanskodemokratických a centristických strán (CDI) v Paname.

Podľa Orbána je na naplnenie tohto cieľa potrebná zvrchovaná Ukrajina. Uviedol tiež, že v Európe sa líši pohľad na to, ako tento cieľ dosiahnuť, a to najmä v otázke protiruských sankcií. Podľa neho bude diskusia v tejto veci pokračovať.

Orbán, ktorého podľa agentúry AP mnohí považujú za najbližšieho spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina v EÚ, vystupuje proti uvaleniu sankcií na Moskvu, hoci nakoniec hlasoval za všetky balíky postihov.

Maďarsko ako jediné z krajín v strednej a východnej Európe odmietlo dodávať Ukrajine zbrane alebo umožniť ich prevoz cez svoje hranice.

Orbán ale zároveň vyhlásil, že invázia Moskvy na Ukrajinu je "jasnou agresiou" a jeho vláda podporuje ukrajinskú územnú celistvosť.

V súčasnosti smeruje k vyústeniu dlhotrvajúci spor Európskej únie s Budapešťou ohľadom dodržiavania demokratických štandardov v Maďarsku. Podľa správ viacerých médií z tohto týždňa Európska komisia zrejme členským štátom odporučí, aby Maďarsku zablokovali vyplatenie časti peňazí z európskych regionálnych fondov pre nedostatočné reformy v oblasti právneho štátu.

Maďarsko sa minulý týždeň vyslovilo proti tomu, aby si EÚ spoločne požičiavala na finančnú pomoc Ukrajine v budúcom roku. Viaceré médiá špekulovali o tom, že Budapešť blokovaním tohto a ďalších návrhov zvyšok EÚ vydiera v snahe vymôcť si vyplatenie európskych fondov. (ČTK)

27. 11. 2022
|
13:17
|
Svet

Ruské sily utrpeli ťažké straty počas bojov v centrálnej časti Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a je nepravdepodobné, že by tam dosiahli prielom, uviedlo britské ministerstvo obrany.

Ministerstvo s odvolaním sa na najnovšie poznatky britských tajných služieb ďalej uviedlo, že územie v okolí obce Pavlivka a mesta Vuhledar na východe Ukrajiny bolo počas uplynulých dvoch týždňov dejiskom "intenzívnych bojov".

"Rusko aj Ukrajina majú pre tento sektor vyčlenené značné sily, pričom ruská námorná pechota utrpela ťažké straty," uviedol britský rezort obrany na sociálnej sieti Twitter.

O spomínané územie sa podľa neho vedú ťažké boje. Je to čiastočne z toho dôvodu, že Rusko toto územie považuje za potenciálny štartovací bod pre budúci väčší postup s cieľom dobyť zvyšok Doneckej oblasti ovládanej Ukrajinou, píše The Guardian.

"Je však nepravdepodobné, že by Rusko dokázalo sústrediť dostatočne kvalitné sily na dosiahnutie operačného prielomu," dodalo ministerstvo.

V rámci svojho balíka pomoci poskytlo Spojené kráľovstvo ukrajinským ozbrojeným silám riadené strely Brimstone 2, určené na ničenie opancierovaných pohyblivých cieľov, ako sú tanky, obrnené vozidlá alebo samohybné húfnice.

(TASR)
27. 11. 2022
|
12:54
|
Svet

Tempo vojenských operácií na fronte na Ukrajine sa v najbližších týždňoch zvýši, prognózuje Inštitút pre štúdium vojny v najnovšej správe. Podľa analytikov sa tempo spomalilo v dôsledku zhoršujúcich sa poveternostných podmienok.

Je však pravdepodobné, že sa v priebehu niekoľkých nasledujúcich týždňov zvýši, keďže teploty klesnú a zem zamrzne.

Inštitút uvádza, že ukrajinské a ruské správy z kritických oblastí frontu na východe a juhu Ukrajiny naznačujú, že operácie na oboch stranách sú v súčasnosti brzdené výrazne rozmočeným terénom v dôsledku silných dažďov.

Nie je známe, či sa niektorá zo strán v súčasnosti aktívne pripravuje na obnovenie veľkých útočných alebo protiofenzívnych operácií. Meteorologické faktory však podľa inštitútu v najbližšom období začnú nahrávať zrýchleniu tempa vojenských operácií.

(SITA)
27. 11. 2022
|
12:29
|
Svet

Ukrajina vyčlenila 900 miliónov hrivien na nákup pšenice a kukurice pre Sudán, Jemen, Keňu a Nigériu, aby zabránila Kremľu vo vytváraní umelého hladomoru v týchto krajinách, uviedol počas samitu ukrajinský premiér Šmyhaľ.

„Ukrajina vie, čo je hlad. A nechceme, aby sa to kvôli Rusku opakovalo aj v 21. storočí... Vyzývame krajiny sveta, aby sa zapojili do iniciatívy 'Grain from Ukraine',“ uviedol Šmyhaľ na Telegrame.

Zdôraznil, že takmer storočie po hladomore na Ukrajine v rokoch 1932 - 1933 Rusko opäť vyvoláva umelý hladomor, tentoraz blokádou ukrajinského vývozu potravín.

„Bolesť z tragédie hladomoru je stále s nami. A preto je Ukrajina vždy pripravená pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Nechceme, aby milióny ľudí opäť hladovali kvôli Rusku a jeho neľudským metódam,“ dodal a poznamenal, že vďaka „obilným koridorom“ sa od augusta tohto roka vyviezlo z Ukrajiny do Ázie, Európy a Afriky takmer 12 miliónov ton potravín. (SITA)

27. 11. 2022
|
11:44
|
Svet

Ruská armáda nemá ponožky, trenírky, inteligenciu ani primeraný počet lekárov, povedal na stretnutí s matkami zmobilizovaných vojakov popredný ruský nacionalista Leonid Sluckij. Ide o nezvyčajné verejné priznanie problémov v armáde. 

„Vo vojenských jednotkách nie je dostatok lekárov, to hovorí každý. Nemôžem povedať, že vôbec neexistujú, ale prakticky ich tam nevidieť,“ povedal líder populistickej Liberálnodemokratickej strany Ruska a predseda výboru pre zahraničné vzťahy v dolnej komore parlamentu na stretnutí v Petrohrade.

Na jeho slová nadviazala jedna z matiek, ktorá povedala, že od svojho syna počula, že ruské jednotky sú nedostatočne vybavené a niektoré veci si vojaci musia zháňať sami.

Sluckij, silný zástanca ruského boja na Ukrajine, povedal, že sa obráti na ministerstvo obrany, aby s ním prediskutoval problémy, ktorým čelia vojaci na Ukrajine.

„Musíme pochopiť, že nás sleduje celý svet. Sme najväčší štát a keď nemáme ponožky, trenírky, lekárov, inteligenciu, komunikáciu, alebo sa jednoducho nestaráme o naše deti, vynárajú sa otázky, na ktoré sa bude veľmi ťažko odpovedať,“ skonštatoval Sluckij na podobnom stretnutí, aké deň predtým absolvoval i ruský vodca Vladimir Putin. (SITA)

27. 11. 2022
|
11:32
|
Svet

Rusko čoskoro prijme zákon, ktorým zakáže cudzincom využívať program náhradného materstva v krajine, uviedol predseda dolnej komory ruského parlamentu Viačeslav Volodin.

"Musíme urobiť všetko pre ochranu detí tým, že zakážeme cudzincom využívať službu náhradného materstva," uviedol Volodin v aplikácii Telegram. "Toto rozhodnutie prijmeme začiatkom decembra," dodal predseda Štátnej dumy.

V Rusku si v nedeľu pripomínajú Deň matiek, všíma si Reuters. Platené náhradné materstvo je v Rusku legálne, náboženské skupiny to však kritizujú ako komercializáciu rodenia detí.

Volodin ďalej uviedol, že v uplynulých rokoch bolo do zahraničia odvedených približne 45-tisíc detí, ktoré sa narodili ruským náhradným matkám. "Obchodovanie s deťmi je neprijateľné," dodal.

Ruskí poslanci prijali návrh zákona v prvom čítaní takmer jednomyseľne ešte v máji. Ak bude prijatý aj v poslednom treťom čítaní, posúdi ho horná komora parlamentu. Podpisom ruského prezidenta Vladimira Putina sa z neho následne stane zákon.

Ukrajinská vláda tvrdí, že Rusko od začiatku svojej vojenskej invázie násilne deportovalo z krajiny viac než 12-tisíc ukrajinských detí. Ďalších 440 vo vojne zahynulo a stovky ďalších sú nezvestné. 

Ruskí okupanti pokračujú v úsilí o deportáciu ukrajinských detí do Ruska pod zámienkou liečebných rehabilitačných a adopčných programov, v najnovšej správe o tom informuje americký Inštitút pre štúdium vojny s odvolaním sa na Centrum ukrajinského národného odporu.

Podľa uvedených zdrojov ruská okupačná správa v Luhanskej oblasti vykonala lekárske prehliadky 15-tisíc detí vo veku od dvoch do 17 rokov a nariadila, že 70 percent detí potrebuje "špeciálnu lekársku starostlivosť“, ktorá si vyžaduje, aby boli deti odvezené do Ruska na "liečbu“.

Inštitút podotýka, že táto správa je v súlade s jeho predchádzajúcim hodnotením, že ruskí predstavitelia vedú cielenú vyľudňovaciu kampaň na okupovaných ukrajinských územiach.

Rusko násilné deportácie popiera a tvrdí, že pohyb ľudí z Ukrajiny do Ruska má za cieľ chrániť civilistov pred ukrajinskými vojakmi.

Putin sa v piatok stretol so starostlivo vybranou skupinou matiek ruských vojakov, ktorí boli vyslaní do bojov na Ukrajinu. Povedal im, že ich synovia nezomreli zbytočne, pripomína Reuters. (TASR)

Ukrajinské deti sa hrajú na záhrade v nedávno oslobodenej dedine Kyselivka pri Chersone.
Zdroj TASR/AP
27. 11. 2022
|
11:20
|
Svet

V Kyjeve takmer úplne obnovili dodávky elektrického prúdu, vody a tepla. Opravy rozvodnej siete, ktorú poškodili stredajšie ruské vzdušné útoky, sú podľa úradov trojmiliónovej ukrajinskej metropoly v záverečnej fáze.

"Od dnešného rána má väčšina obyvateľov elektrinu a nedochádza ani k núdzovým alebo dokonca stabilizačným výpadkom dodávok," uviedla kyjevská vojenská správa na Telegrame. Neskôr oznámila, že predsa len nastávajú čiastkové výpadky kvôli nadmernému zaťaženiu prenosovej sústavy. (ČTK)

27. 11. 2022
|
10:39
|
Svet

Rusko nie je ani po deviatich mesiacoch vojny na Ukrajine zásadne oslabené a hrozba, ktorú predstavuje pre západné krajiny, sa nijako nezmenšila. Počas návštevy Berlína to uviedol estónsky minister obrany Hanno Pevkur.

"Povedzme to úprimne a jasne: ruské námorníctvo a letectvo, je viac-menej také veľké, ako bolo pred vojnou," povedal šéf estónskeho rezortu obrany v rozhovore pre DPA, informuje TASR.

Ruské pozemné jednotky síce podľa neho prišli v priebehu bojov na Ukrajine o značnú časť svojej sily. Skôr či neskôr, ale zrejme v kratšom časovom horizonte, však budú opäť rovnako početné ako pred vypuknutím vojny, alebo možno ešte početnejšie, uviedol Hanno Pevkur.

Ruská armáda bude okrem toho profitovať z bojových skúseností získaných na Ukrajine. "Nemáme dôvod domnievať sa, že by sa hrozba, ktorú predstavuje Rusko, nejako zmenšila," povedal estónsky minister.

Zároveň varoval pred "únavou" Západu z vojny na Ukrajine. "To je presne to, čo chce Rusko dosiahnuť... Rusko je pripravené znášať útrapy dlhšiu dobu," myslí si Pevkur.

Estónska vláda plánuje vzhľadom na pretrvávajúcu ruskú hrozbu v ďalšom roku venovať na obrany 2,84 percenta svojho hrubého domáceho produktu. V roku 2024 sa tento podiel zvýši na 3,2 percenta, čo je vysoko nad dohodnutými dvoma percentami HDP, ktoré by mali na obranu vynakladať členské krajiny NATO.

Estónsko okrem toho venovalo už zhruba percento svojho hrubého domáceho produktu na podporu ukrajinskej armády, uviedol pre agentúru DPA estónsky minister obrany. (TASR)

27. 11. 2022
|
10:27
|
Svet

Ukrajinský prezident Zelenskyj navrhol vytvoriť novú medzinárodnú inštitúciu so sídlom na Ukrajine, ktorá by zabránila globálnym hrozbám a rýchlo reagovala na ich výskyt. 

„Chcem navrhnúť pokračovanie tejto iniciatívy s cieľom vytvoriť novú medzinárodnú inštitúciu, ktorá bude novým efektívnym nástrojom prevencie a rýchlej reakcie na globálne hrozby. A to všetky - potravinové, humanitárne i bezpečnostné. Navrhujem jej sídlo v Kyjive alebo Odese, odkiaľ čoskoro vypláva loď v rámci programu 'Grain from Ukraine',“ povedal Zelenskyj na ustanovujúcom medzinárodnom samite o potravinovej bezpečnosti​​​.

Veľvyslanec EÚ na Ukrajine Matti Maasikas uviedol, že Európska únia a niekoľko ďalších štátov sa zaviazali poskytnúť značné sumy na dodávky ukrajinského obilia do najchudobnejších krajín sveta. Podľa ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa dosiaľ pre tieto krajiny vyzbierali asi 150 miliónov dolárov. (SITA)

27. 11. 2022
|
09:51
|
Svet

Silné sneženie s teplotami pod bodom mrazu sa očakáva v priebehu dňa v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, kým milióny ľudí v ukrajinskej metropole i jej okolí stále majú nedostatočné dodávky elektriny a tepla.

Opravy rozvodovej siete sú však podľa úradov Kyjeva v záverečnej fáze.

Štátna spoločnosť Ukrenerho, ktorá prevádzkuje elektrickú prenosovú sústavu, v sobotu uviedla, že výrobcovia elektriny dokázali pokryť len tri štvrtiny potrieb spotreby, čo si vyžiadalo obmedzenia a výpadky v celej krajine. Spoločnosť upozornila, že výpadky budú pokračovať a vyzvala na obmedzené využívanie elektriny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že v 14 z celkového počtu 27 ukrajinských oblastí i v Kyjeve sú obmedzenia vo využívaní elektriny "pre 100-tisíc obyvateľov" v každom z týchto regiónov.

"Keď sa večer spotreba zvýši, môže sa zvýšiť aj počet výpadkov," povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom videoposolstve v noci na nedeľu. Ako zdôraznil, táto skutočnosť podčiarkuje, aké dôležité je "šetriť elektrinou a využívať ju racionálne", cituje Reuters.

Šéf ukrajinskej energetickej spoločnosti YASNO Serhij Kovalenko uviedol, že situácia v Kyjeve sa zlepšila, stále však zostáva "zložitá". Ako naznačil, obyvatelia by mali mať elektrinu najmenej na štyri hodiny denne.

Stredajšie ruské bombardovanie spôsobilo doposiaľ najhoršie škody na energetickej infraštruktúre a milióny ľudí na Ukrajine zostali bez svetla, vody a tepla.

Rusko tvrdí, že sa nezameriava na civilné obyvateľstvo, zatiaľ čo Kremeľ uviedol, že útoky Moskvy na energetickú infraštruktúru sú dôsledkom neochoty Kyjeva rokovať.

Agentúra Reuters pripomína, že snežiť by malo v Kyjeve od nedele až do stredu budúceho týždňa a teploty pravdepodobne zostanú pod nulou. (TASR)

Ukrajinci v Kyjeve čakajú na doplnenie zásob vody.
Zdroj TASR/AP
27. 11. 2022
|
09:46
|
Svet

Na územie Poľska vstúpilo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu už 8,01 milióna ukrajinských utečencov. Informovala o tom poľská Pohraničná stráž podľa ktorej sa za rovnaké obdobie vrátilo na Ukrajinu 6,19 milióna osôb.

Len v priebehu soboty vstúpilo do Poľska z územia Ukrajiny približne 25 300 ľudí, píše agentúra PAP s odvolaním sa na údaje stráže.

Podľa oficiálnych údajov je v Poľsku aktuálne zhruba 1,3 milióna utečencov z Ukrajiny. Poľsko pre Ukrajincov otvorilo svoj pracovný trh, ako aj vzdelávací, zdravotnícky a sociálny systém.

V súvislosti s nadchádzajúcou zimou sa Poliaci pripravujú na prijatie novej vlny utečencov z Ukrajiny, a to aj vzhľadom na pokračujúce ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru, v dôsledku ktorých zostali mnohí Ukrajinci bez dodávok elektriny, kúrenia či vody. V poľských prijímacích centrách je pre nich pripravených vyše 100-tisíc miest.

Veľký počet Ukrajincov si už v Poľsku našiel aj prácu - vďaka tamojšej nízkej úrovni nezamestnanosti, ako aj kultúrnej a jazykovej blízkosti oboch národov.

Poľská vláda v októbri rozhodla, že od februára budúceho roku si budú utečenci z Ukrajiny čiastočne financovať vlastné náklady spojené so životom v Poľsku. Výnimku budú mať zraniteľné osoby vrátane ľudí s postihnutím a seniorov. Podľa prieskumov väčšina Poliakov tento krok vlády podporuje. (TASR)

27. 11. 2022
|
08:52
|
Svet

Rusko v noci ostreľovalo Záporožie, podľa úradov utrpel zásah poľnohospodársky podnik. Výbuchy ráno hlásili aj z mesta Kryvyj Rih. Podľa doterajších informácií si útoky nevyžiadali obete na životoch.

Šéf oblastnej správy Oleksandr Staruch uviedol, že v dôsledku zásahu dvoma ruskými raketami vypukol požiar v poľnohospodárskom podniku na predmestí Záporožia.

Pravdepodobne išlo o rakety S-300, ktoré sú pôvodne určené na protivzdušnú obranu, ruská armáda ich ale používa aj proti pozemným cieľom. Ľudia podľa neho pri tomto útoku zranení neboli.

Server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na miestnych obyvateľov uviedol, že v Záporoží bolo ráno počuť množstvo výbuchov. Mestom zneli sirény. Úrady nové ruské údery na mesto zatiaľ nepotvrdili.

Ruské raketové útoky hlásia tiež z mesta Krivyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti. Šéf tamojšej vojenskej správy Oleksandr Vilkul vyzval obyvateľov, aby sa odobrali do krytov. Nie je jasné, či si útok vyžiadal mŕtvych alebo zranených.

Podľa šéfa Dnepropetrovskej oblasti Valentyna Rezničenka v noci na dnes ruské sily ostreľovali raketometmi a delostrelectvom Nikopoľský okres, ktorý leží na pravom brehu rieky Dnepr oproti okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni.

V celkovo piatich útokoch, ktoré si podľa doterajších informácií nevyžiadali obete na životoch, boli podľa neho zasiahnuté obce Marhanec a Červonohryhorivka. Letecký poplach trval prakticky celú noc. (ČTK)

27. 11. 2022
|
07:32
|
Svet

Faerské ostrovy obnovili dohodu o rybolovných kvótach s Ruskom na jeden rok napriek ruskej invázii na Ukrajine. Dohoda o rybolove medzi týmto dánskym autonómnym územím a Ruskom platí od roku 1977 a obnovuje sa každý rok.

"Faerské ostrovy majú plné právo predĺžiť existujúcu dohodu o rybolove s Ruskom," uviedol v sobotu faerský minister rybolovu Arni Skaale pre dánsky denník Jyllands-Posten. Dodal však, že Faerské ostrovy, ktoré nie sú súčasťou EÚ, odsudzujú "všetky formy vojny - aj vojnu na Ukrajine".

V dohode sa stanovujú kvóty na výlov niekoľkých druhov tresky a sleďa pre faerských rybárov v Barentsovom mori severne od Ruska a pre ruské lode vo vodách pri pobreží tohto súostrovia.

Ako poznamenala agentúra AFP, Faerské ostrovy sú vysoko závislé z hľadiska svojich príjmov od rybolovu a spomínaná dohoda s Ruskom podľa miestneho ministerstva rybolovu pokrýva 5 percent hrubého domáceho produktu krajiny.

Rusko sa v posledných rokoch stalo kľúčovým obchodným partnerom Faerských ostrovov, odkedy sa súostrovie spolu s neďalekým Islandom dostali v rokoch 2010 až 2014 do sporu s EÚ pre kvóty na lov makrel a sleďov.

Embargo EÚ na ryby ulovené Faerskými ostrovmi poškodilo hospodárstvo tohto autonómneho územia, čo ho prinútilo obrátiť sa na iné trhy.

Skaale vysvetlil, že Faerské ostrovy majú v súčasnosti dohody o voľnom obchode len so šiestimi krajinami, a ak by sa od jedného z týchto trhov odrezali, budúca generácia na súostroví by to mohla negatívne pocítiť.

Miestne úrady však uviedli, že po parlamentných voľbách naplánovaných na 8. decembra budú uvažovať o alternatívach k dohode s Ruskom.

Minulý mesiac sa na budúcoročných kvótach na výlov rýb v Barentsovom mori s Ruskom dohodlo aj Nórsko, ktoré je členom NATO, pripomenul The Guardian. (TASR)

27. 11. 2022
|
07:11
|
Svet

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí obvinilo Rusko z používania genocídnej taktiky a snáh zlikvidovať ukrajinský národ. Ukrajina si v týchto dňoch pripomína 90. výročie začiatku hladomoru zo stalinistickej éry.

Tragédia v rokoch 1932-33 zabila milióny Ukrajincov. Rozsiahly hladomor zapríčinila nútená kolektivizácia úrody zo strany sovietskeho vodcu Josifa Stalina.

"Pri príležitosti 90. výročia Holodomoru na Ukrajine v rokoch 1932-1933 sleduje ruská genocídna agresívna vojna rovnaký cieľ ako počas genocídy v rokoch 1932-1933: likvidáciu ukrajinského národa a jeho štátnosti," uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v tejto súvislosti poznamenal, že "Rusi nás kedysi chceli zničiť hladom, teraz tmou a chladom". Komentoval tak prebiehajúce ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru. "Nemôžu nás zlomiť," dodal. (TASR)

26. 11. 2022
|
23:02
|
Svet

Kremeľ pripravuje dekrét, ktorý zakáže ruským firmám a obchodníkom predávať ruskú ropu komukoľvek, kto zavedie na túto surovinu cenový strop. S odvolaním sa na informovaný zdroj to uviedla agentúra Bloomberg.

Dekrét bude zakazovať obchodovanie s firmami a krajinami, ktoré sa pripoja k mechanizmu cenového stropu, spresnil zdroj.

V podstate zakáže akúkoľvek zmienku o cenovom strope v dohodách týkajúcich sa ruskej ropy či ropných produktov a zakáže tiež dodávky do akýchkoľvek krajín, ktoré obmedzenia prijmú, dodal.

Krajiny Európskej únie sa zatiaľ nedohodli, aký vysoký by cenový strop mal byť. V piatok diplomati prerušili rokovania o navrhovanom strope vo výške 65 dolárov za barel, čo je viac ako cena, za akú sa ruská ropa aktuálne pri niektorých kontraktoch obchoduje. Rozhovory boli odložené na pondelok.

Otázne je, aký veľký vplyv môže mať cenový strop či odvetné opatrenie Kremľa. Zástancovia opatrení, ktoré majú Rusku obmedziť príjmy z predaja ropy pomáhajúcej financovať vojnu na Ukrajine, totiž už teraz od nákupov ruskej ropy upúšťajú, píše Bloomberg.

Opatrenie je v skutočnosti zamerané na ďalších veľkých odberateľov ako India, ktorí nebudú mať prístup k západnému poisteniu a ďalším službám, ak budú za ruskú ropu platiť vyššiu cenu, ako bude stanovený strop.

Ruský prezident Vladimir Putin a niektorí ďalší ruskí predstavitelia opakovane uviedli, že Rusko nebude dodávať palivá tým, ktorí sa k cenovému stropu pripoja.

Rusko namiesto toho začne dodávať ropu "trhovo orientovaným partnerom" alebo zníži produkciu, vyhlásil tento týždeň podpredseda ruskej vlády Alexander Novak. (ČTK)

Vojna na Ukrajine

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  2. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  4. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  5. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  7. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  8. Máme 30 rokov, vy môžete mať predplatné na rok len za 30 eur
  1. Svalovice sa netreba obávať
  2. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  3. Study program MANAGEMENT in English language
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  6. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 8 903
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 5 871
  3. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 2 578
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 2 100
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 912
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 548
  7. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 249
  8. Sardínia ukáže iné Taliansko. Oviec má raz toľko než obyvateľov 1 141
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Profesor Jiří Horáček.

O psychedelikách hovorí expert Jiří Horáček.


27. jan
Japonský premiér Fumio Kišida.

Japonsko patrí medzi krajiny s najstarším obyvateľstvom.


26. jan
ONLINE: Petra Vlhová ide v nedeľu slalom v Špindlerovom Mlyne 2023 (1. kolo).

Sledujte s nami ONLINE prenos z 1. kola nedeľňajšieho slalomu žien.


Sportnet 3 h
Ilustračná snímka.

Je najvyšší čas napadnúť exkluzivitu heterosexuálnych manželstiev na Ústavnom súde.


Daniel Podolský 27. jan
SkryťZatvoriť reklamu