Ukrajina Rusko Online: Ruské rakety zasiahli obytné budovy v Dnipre, hlásia najmenej trinásť zranených

Kremeľ pripravuje dekrét, ktorý zakáže ruským firmám a obchodníkom predávať ruskú ropu komukoľvek, kto zavedie na túto surovinu cenový strop. S odvolaním sa na informovaný zdroj to uviedla agentúra Bloomberg.

Dekrét bude zakazovať obchodovanie s firmami a krajinami, ktoré sa pripoja k mechanizmu cenového stropu, spresnil zdroj.

V podstate zakáže akúkoľvek zmienku o cenovom strope v dohodách týkajúcich sa ruskej ropy či ropných produktov a zakáže tiež dodávky do akýchkoľvek krajín, ktoré obmedzenia prijmú, dodal.

Krajiny Európskej únie sa zatiaľ nedohodli, aký vysoký by cenový strop mal byť. V piatok diplomati prerušili rokovania o navrhovanom strope vo výške 65 dolárov za barel, čo je viac ako cena, za akú sa ruská ropa aktuálne pri niektorých kontraktoch obchoduje. Rozhovory boli odložené na pondelok.

Otázne je, aký veľký vplyv môže mať cenový strop či odvetné opatrenie Kremľa. Zástancovia opatrení, ktoré majú Rusku obmedziť príjmy z predaja ropy pomáhajúcej financovať vojnu na Ukrajine, totiž už teraz od nákupov ruskej ropy upúšťajú, píše Bloomberg.

Opatrenie je v skutočnosti zamerané na ďalších veľkých odberateľov ako India, ktorí nebudú mať prístup k západnému poisteniu a ďalším službám, ak budú za ruskú ropu platiť vyššiu cenu, ako bude stanovený strop.

Ruský prezident Vladimir Putin a niektorí ďalší ruskí predstavitelia opakovane uviedli, že Rusko nebude dodávať palivá tým, ktorí sa k cenovému stropu pripoja.

Rusko namiesto toho začne dodávať ropu "trhovo orientovaným partnerom" alebo zníži produkciu, vyhlásil tento týždeň podpredseda ruskej vlády Alexander Novak. (ČTK)

Od oslobodenia Chersonu zahynulo v tamojšej oblasti v dôsledku ruského ostreľovania najmenej 32 ľudí, potvrdila ukrajinská polícia. V meste sa dnes prvýkrát od stiahnutia ruských vojsk podarilo obnoviť dodávky elektriny.

"Každodenné ruské ostreľovanie ničí mesto a zabíja mierumilovných miestnych občanov. Celkovo Rusko zabilo v Chersonskej oblasti od deokupácie 32 civilistov," napísal na facebooku šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko.

"Mnoho ľudí sa evakuuje, aby vyhľadali útočisko v pokojnejších regiónoch krajiny, ale veľa obyvateľov zostáva vo svojich domovoch a my im musíme zabezpečiť maximálnu možnú bezpečnosť," dodal.

Ruské sily dokončili sťahovanie z Chersonu 11. novembra po takmer deväťmesačnej okupácii. Teraz zaujímajú pozície na východnom brehu rieky Dnepr, odkiaľ pravidelne mesto ostreľujú. (ČTK)

Ukrajina chce, aby strop na ruskú ropu prepravovanú po mori predstavoval 30 až 40 dolárov za barel, povedal prezident Volodymyr Zelenskyj. To je výrazne nižšia suma, ako navrhujú krajiny zo skupiny G7.

Tie hovoria o cene 65 až 70 dolárov. Informovala o tom agentúra Reuters.

Nižšia suma by znamenala tvrdší trest pre Moskvu, pretože cieľom je obmedziť príjmy z predaja ropy, ktoré pomáhajú Rusku financovať vojnu na Ukrajine.

Návrh G7 ale nemá na Západe jednoznačnú podporu. Vlády krajín Európskej únie, ktoré chcú ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi skomplikovať financovanie vojny, sa medzi sebou zatiaľ na spoločnom postoji nezhodli.

Cenový strop má začať platiť od 5. decembra a od rovnakého dátumu chce EÚ prestať ruskú ropu dovážať.

Z embarga bude dočasne vyňatá preprava ropy ropovodom Družba, ktorý privádza ruskú ropu cez Ukrajinu do Maďarska, na Slovensko a do Českej republiky.

"Limit, o ktorom sa dnes uvažuje - okolo 60 dolárov - je podľa mňa limitom umelým," povedal Zelenskyj. "My by sme boli radi, aby sankcie boli v tom boji veľmi efektívne, a teda aby limit bol stanovený na úrovni 30 až 40 dolárov a Rusko tie sankcie pocítilo," povedal na tlačovej konferencii. (ČTK)

Francúzsko poskytne ďalších šesť miliónov eur na podporu vývozu obilia z Ukrajiny do Jemenu a Sudánu, a to prostredníctvom Svetového potravinového programu, oznámil francúzsky prezident Macron.

"Najslabšie krajiny nesmú zaplatiť za vojnu, ktorú nechceli," uviedol Macron vo videu zverejnenom na svojom konte na Twitteri pri príležitosti 90. výročia hladomoru, ktorý na Ukrajine úmyselne vyvolal vtedajší sovietsky diktátor Josif Stalin.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil spustenie medzinárodného programu s názvom Obilie z Ukrajiny, ktorého cieľom je zabezpečiť dodávky potravín pre krajiny najviac ohrozené hladom.

Z ukrajinských čiernomorských prístavov má byť do polovice budúceho roka vyslaných do krajín ako Sudán, Jemen alebo Somálsko približne 60 lodí s obilím.

"Ukrajina vždy bola a zostane garantom svetovej potravinovej bezpečnosti, a to aj v tvrdých podmienkach vojny," uviedol Zelenskyj. Dodal, že viac ako 20 krajín a Európska únia prisľúbili finančné prostriedky v celkovej výške 150 miliónov eur. (TASR)

Pri ruskom ostreľovaní ukrajinského Dnipra bolo zranených najmenej 13 ľudí. Štyria z nich sú v nemocnici, je medzi nimi aj 17-ročný chlapec. Záchranári prehľadávajú trosky, pod ktorými by mohli byť ďalší ľudia.

Šéf Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko vyhlásil, že útok zasiahol pokojnú časť mesta. "V dôsledku ostreľovania bolo čiastočne zničených sedem súkromných obytných domov, v jednom z nich vypukol požiar," dodal.

Ruskojazyčná verzia spravodajského serveru BBC News napísala, že jedna žena je po útoku vo vážnom stave. BBC zároveň upozornila, že informácie bojujúcich strán nie je možné overiť z nezávislých zdrojov. (ČTK)

Poľsko poskytne Ukrajine sumu 20 miliónov dolárov na podporu vývozu ukrajinského obilia do Afriky, uviedol poľský premiér Morawiecki v Kyjeve na konferencii s názvom "Obilie z Ukrajiny - statočnosť kŕmi planétu".

Poľský premiér vo svojom prejave tiež obvinili Rusko z podnecovania globálnej potravinovej krízy. "Rusko to dnes chce urobiť s Afrikou a Blízkym východom... Vyhladovať svet a získať nad ním kontrolu," podotkol. (TASR)

Starosta ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalij Kličko varoval po kritike Zelenského pred politickým sporom. "Kľúčom k úspechu Ukrajiny po útoku Ruska je súdržnosť, národná i politická," povedal Kličko.

"Naďalej musíme spoločne dbať na to, aby sme chránili krajinu a infraštruktúru," podotkol ďalej starosta Kyjeva.

Zelenskyj prekvapivo skritizoval v piatok Vitalija Klička za pomalosť v práci v súvislosti so zriaďovaním núdzových centier na pomoc obyvateľom, ktorí sú v dôsledku ruských útokov bez elektriny a tepla.

Po ničivom ruskom ostreľovaní ukrajinskej energetickej infraštruktúry Ukrajina zriadila tisícky takzvaných "centier neporaziteľnosti", kde majú ľudia prístup k teplu, vode či internetovej a mobilnej sieti.

Vo svojom pravidelnom videoposolstve však Zelenskyj poznamenal, že Kličko a predstavitelia jeho úradu nevynaložili dostatočné úsilie na pomoc obyvateľom.

"Žiaľ miestne úrady nepostupovali dobre vo všetkých mestách. Sťažnosti sú najmä v Kyjeve... Mierne povedané, je potrebné toho urobiť viac," povedal s tým, že úroveň dostupných služieb v Kyjeve nie postačujúca.

Kličko teraz ubezpečil, že na riešení sa pracuje "v rekordnom tempe". "Mesto má opäť vodu a na 95 percent i kúrenie, teraz predovšetkým pracujeme na tom, aby sa všade obnovili dodávky elektriny," zdôraznil. (TASR)

Vyšetrenie a potrestanie vojnových zločinov na Ukrajine bude témou nadchádzajúcej schôdzky skupiny G7 v pondelok a v utorok v Berlíne. Ukrajinské úrady podľa oficiálnych údajov registrujú doposiaľ viac než 45-tisíc vojnových zločinov.

"Budeme hovoriť predovšetkým o otrasných vojnových zločinoch, ku ktorým dochádza na území Ukrajiny a ktoré chceme stíhať a trestať," povedal nemecký spolkový minister spravodlivosti Marco Buschmann v zverejnenom videu na sociálnej sieti Twitter.

"Medzinárodné trestné právo je založené na silnom prísľube, že vojnové zločiny nemôžu zostať nepotrestané - bez ohľadu na to, kde boli spáchané a bez ohľadu na to, kto ich spáchal. Dodržať tento sľub je našou povinnosťou," vyhlásil Buschmann a v tejto súvislosti zdôraznil dôležitosť ministerskej schôdzky G7.

Bundesministerium der Justiz
@bmj_bund

🇨🇦🇯🇵🇺🇸🇮🇹🇫🇷🇬🇧🇩🇪 - die sieben größten Industrienationen stehen an der Seite der #Ukraine. Am Montag und Dienstag treffen sich die Justizminister der G7-Staaten in Berlin - zum ersten Mal überhaupt. Das Thema: die Verfolgung von Kriegsverbrechen. BM @MarcoBuschmann zu #G7Justice: https://t.co/sdNBCrFsFS

Length: (00:00)

26.11.2022 o 11:24 · archivované: 26.11.2022 o 15:24

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajina a Rusko si vymenili ďalších viac ako 20 zajatcov. Podľa kancelárie ukrajinského prezidenta sú medzi dvanástimi navrátilcami obrancovia Mariupoľa či traja civilisti. Moskva informovala o deviatich prepustených.

"Vojaci, ktorí bránili Mariupoľ, čiernobylskú jadrovú elektráreň a Hadí ostrov, sa vracajú domov," napísal šéf Zelenského kancelárie Andrij Jermak na Telegrame.

Medzi prepustenými sú podľa neho príslušníci námorníctva, národnej gardy a teritoriálnej obrany, pohraničníci a tiež traja civilisti - vrátane muža, ktorý bol považovaný za nezvestného. (ČTK)

Európski lídri opätovne prisľúbili podporu Ukrajine pri príležitosti 90. výročia začiatku hladomoru, ktorý postihol milióny Ukrajincov. Do Kyjeva pricestovalo niekoľko európskych predstaviteľov, aby si uctili pamiatku obetí.

Podľa poľských a litovských médií boli na Ukrajine premiéri oboch týchto členských krajín EÚ na rokovaniach, ktoré sa týkali najmä možnej novej vlny migrácie z Ukrajiny v priebehu nadchádzajúcej zimy.

Ukrajinská pohraničná stráž informovala, že poľský premiér Mateusz Morawiecki bol v Kyjeve a "uctil si pamiatku obetí hladomoru" pri pamätníku v ukrajinskej metropole.

Na návšteve Kyjeva bol aj belgický premiér Alexander de Croo - prvýkrát od konca februára, keď Rusko vojensky napadlo Ukrajinu.

"Prišiel som do Kyjeva. Po ťažkom bombardovaní v uplynulých dňoch stojíme pri ukrajinskom ľude. Viac než kedykoľvek predtým," uviedol na sociálnej sieti Twitter a zverejnil fotografie, na ktorých si podáva ruku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Tlačová agentúra Belga uviedla, že Belgicko prisľúbilo Ukrajine ďalšiu finančnú pomoc vo výške 37,4 milióna eur.

Aj nemecký kancelár Olaf Scholz vo videoposolstve oznámil pomoc v hodnote desať miliónov eur na podporu vývozu ukrajinského obilia, ktorý bol prerušený v dôsledku vojny. Nemecký Spolkový snem plánuje hladomor na Ukrajine rezolúciou uznať za genocídu, pripomína AFP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že jeho krajina bude naďalej odolávať ruským útokom, ktoré sa systematicky zameriavajú na energetickú infraštruktúru krajiny.

Spôsobuje to výpadky elektriny v čase nástupu nízkych teplôt a nadchádzajúcej zimy. "Ukrajinci prešli strašnými vecami... Raz nás chceli zničiť hladom, teraz - tmou a zimou," povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach. "Nemožno nás zlomiť," dodal. (TASR)

Ruská raketa zasiahla obytnú štvrť v meste Dnipro, najmenej šesť ľudí utrpelo zranenia. Dopad rakety čiastočne zničil sedem súkromných rodinných domov a spôsobil požiar, oznámil gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Rezničenko.

Primátor Dnipra, ktoré je štvrtým najväčším mestom Ukrajiny a metropolou Dnepropetrovskej oblasti, Borys Filatov ubezpečil, že pri ruskom útoku nebola poškodená žiadna mestská infraštruktúra ani komunikačné zariadenia. Varoval však pred výpadkami elektrického prúdu v dôsledku automatického vypnutia viacerých transformačných staníc. (TASR)

V Chersone sa podarilo po dvoch týždňoch čiastočne obnoviť dodávky elektrickej energie. Obnovu dodávok podľa ukrajinských predstaviteľov sťažovala skutočnosť, že ruské sily v oblasti zaminovali kritickú infraštruktúru.

"Dodali sme elektrinu do Chersonu," napísal zástupca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko na sieti Telegram.

Mesto bolo od oslobodenia pred viac ako dvoma týždňami bez elektriny. Spresnil, že najprv bude dodaná objektom kritickej infraštruktúry a hneď potom aj domácnostiam. (ČTK)

Po rozsiahlych ruských útokoch je v Kyjeve bez dodávok elektriny naďalej 130-tisíc ľudí. Opravné práce by mali byť ukončené do 24 hodín, spresnila tamojšia vojenská správa. Naopak, dodávky vody sa už podarilo obnoviť.

Problémy so zásobovaním vodou sa môžu podľa nich vyskytnúť ešte na najvrchnejších poschodiach výškových obytných budov.

Desiatkami rakiet a riadených striel sa Rusko tento týždeň v stredu zameralo na ostreľovanie energetickej infraštruktúry Ukrajiny a spôsobilo na nej vážne škody, pripomína DPA. Aj v mnohých iných častiach krajiny zlyhali dodávky elektriny, vody a tepla. Vzhľadom na začiatkom zimy je situácia na mnohých miestach v krajine dramatická. (TASR)

Maďarská prezidentka Katalin Nováková pricestovala ráno do Kyjeva po nočnej ceste vlakom z Poľska.Ide o prvú návštevu najvyššieho predstaviteľa Maďarska od začiatku rusko-ukrajinskej vojny.

Uviedla to webová stránka komerčnej televízie ATV s odvolaním sa na diplomatické zdroje

K ceste Novákovej, ktorú do Kyjeva pozval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, kancelária maďarskej prezidentky v piatok uviedla iba toľko, že o programe hlavy štátu budú informovať v "patričnom čase". Oneskorené poskytovanie informácií si podľa ATV zrejme vyžadujú bezpečnostné opatrenia. (TASR)

Americká armáda zriadila v Poľsku zariadenie, v ktorom sa opravujú delá ukrajinskej armády poškodené počas bojov. "Proces opravy zbraní v Poľsku, o ktorom sa doposiaľ neinformovalo, začal v uplynulých mesiacoch," napísal The New York Times.

Americký denník v tejto súvislosti pripomenul, že hlavne niektorých húfnic, ktoré dodali západné krajiny Ukrajine, sú až šesť metrov dlhé a vážia tisíce kilogramov. To prakticky znemožňuje ich výmenu priamo na bojovom poli.

Výmenu opotrebovaných delových hlavní považuje Velenie americkej armády v Európe (US EUCOM) za svoju "prioritu", a preto zriadilo spomínanú opravovňu na území Poľska, ktoré hraničí s Ukrajinou.

"Ukrajinskí vojaci každý deň vypália na ruské ciele tisíce kusov delostreleckej munície, pričom využívajú moderné kanóny, ktoré im dodali USA a ich spojenci. Ale tieto zbrane sa po mesiacoch nadmerného používania zničia, alebo sú poškodené či zničené v priebehu bojov," napísal The New York Times.

S odvolaním sa na správy amerických a ukrajinských predstaviteľov denník uviedol, že už desiatky diel ukrajinskej armády museli byť z toho dôvodu stiahnuté z boja za účelom opráv, napísala agentúra PAP. (TASR)

Fínsko môže na budúci týždeň poslať na Ukrajinu prvú dodávku energetických zariadení. Na Ukrajinu poputujú transformátory, generátory a ďalšie zariadenia a zásoby potrebné na opravu elektrických sietí.

V rozhovore pre fínsku verejnoprávnu rozhlasovú a televíznu spoločnosť Yle to povedal tamojší minister hospodárstva Mika Lintilä.

Po stredajších masových raketových útokoch Ruska na ukrajinskú energetickú infraštruktúru začal Lintilä diskutovať s fínskymi podnikmi v energetickom sektore „s cieľom koordinovať úsilie na pomoc Ukrajincom“.

„Požiadal som spoločnosti, aby darovali vybavenie, a tie na žiadosť odpovedali kladne,“ vyhlásil Lintilä. (SITA)

Rusko zaplatí za všetky obete stalinského hladomoru aj za súčasné zločiny na Ukrajine. Pri príležitosti 90. výročia ukrajinskej národnej tragédie, pri ktorej zomreli milióny ľudí, to uviedol šéf kancelárie prezidenta Zelenského Jermak.

Pri hladomore zahynulo v rokoch 1932 až 1933 za vlády sovietskeho diktátora Josifa Stalina podľa odhadov historikov 3,5 až šesť miliónov Ukrajincov.

Katastrofu vyvolala predovšetkým tvrdá politika komunistického režimu a zabavovanie obilia a dobytka miestnym obyvateľom. Niektoré krajiny sveta vrátane Česka, rovnako ako časť historikov, hladomor považujú za úmyselne vyvolanú genocídu.

Pamiatku obetí hladomoru dnes Ukrajinci uctia zapálením sviečok, na 15.00 h SEČ je naplánovaná celonárodná minúta ticha.

Ukrajinské ministerstvo zahraničia podľa serveru Ukrajinska pravda vyzvalo medzinárodných partnerov Ukrajiny, aby hladomor uznali za genocídu ukrajinského národa a zabránili ďalším vojnovým zločinom, zločinom proti ľudskosti a genocíde zo strany Ruska.

"Cieľ ruskej inváznej genocídnej vojny sa nelíši od genocídy v rokoch 1932 až 1933 - zničenie ukrajinského národa a jeho štátnosti. Pokračujúcimi teroristickými útokmi na kritickú infraštruktúru, ničením historického a kultúrneho dedičstva a násilným transportom ukrajinských detí na ruské územie vedie Ruská federácia vojnu proti ukrajinskej identite," uviedlo ministerstvo. (ČTK)

Rusko zrejme na Ukrajine nasadilo rakety, z ktorých odstránilo jadrové hlavice, uviedlo britské ministerstvo obrany v pravidelnej rozviedke. Podľa nich ide o dôkaz, že zásoby ruských striel dlhého doletu sa zmenšujú.

Snímky z Ukrajiny ukazujú trosky zostrelenej ruskej riadenej strely, ktorou je zrejme typ AS-15 Kent. Tá bola vyvinutá v 80. rokoch ako nosič jadrových hlavíc.

V prípade zostrelenej rakety bola jadrová hlavica pravdepodobne nahradená inou výplňou.

Podľa britského ministerstva môže takto modifikovaná strela spôsobiť určité škody svojou kinetickou energiou a prípadne výbuchom nespotrebovaného paliva. Je však nepravdepodobné, že by dosiahla spoľahlivé účinky proti stanoveným cieľom.

„Rusko takmer určite dúfa v to, že takéto strely poslúžia ako návnada na zmätok ukrajinskej protivzdušnej obrany,“ uviedol Londýn. „Nech už je zámer Ruska akýkoľvek, táto improvizácia ukazuje na stupeň vyčerpania zásob ruských striel dlhého doletu,“ dodali.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 26 November 2022

Find out more about the UK government's response: https://t.co/htZ2ZsfvmF

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/RZ6by8tN5p

26.11.2022 o 7:26 · archivované: 26.11.2022 o 9:46

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj skritizoval starostu Kyjeva Vitalija Klička za nedostatočnú prácu v súvislosti so zriaďovaním núdzových centier pre obyvateľov, ktorí sú v dôsledku ruských útokov bez elektriny a tepla. (TASR)

Ukrajinská vláda začala evakuovať civilistov z Chersonu, ktoré len nedávno oslobodili po mesiacoch ruskej okupácie. Rusi však v meste zničili infraštruktúru a z druhého brehu rieky Dneper pokračujú v ostreľovaní mesta.

Sto ľudí previezli vlakom do mesta Chmeľnyckyj na západe Ukrajiny, uviedlo ukrajinské ministerstvo infraštruktúry. Medzi evakuovanými civilistami bolo 26 detí a šesť chorých ľudí. (TASR)

Ruský podnikateľ Jevgenij Prigožin tvrdí, že veliteľom jedného z práporov Wagnerovej skupiny je aj bývalý generál americkej námornej pechoty. Prigožin hovoril o zložení polovojenskej organizácie v rozhovore pre fínske noviny Helsingin Sanomat.

"Nie je v nej príliš veľa fínskych občanov, asi 20 ľudí. Ale z pochopiteľných dôvodov o nich nemôžem poskytnúť presné informácie," povedal Prigožin, ktorý sa k založeniu Wagnerovej skupiny prihlásil len nedávno.

Dodal, že na bojisku má o Fínoch veľmi dobrú mienku. "V rámci Wagnerovej skupiny bojujú v britskom prápore, ktorý vedie americký občan, bývalý generál námornej pechoty," prezradil ďalej Prigožin, ktorého citovalo tlačové oddelenie jeho firmy Concord.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokPutin ho počúva, Šojgu sa ho obáva. Šéf wagnerovcov môže zatriasť kremeľskou politikouČítajte 

Prigožin, známy vďaka rozsiahlemu podnikaniu v oblasti cateringu a zmluvám s Kremľom aj pod prezývkou Putinov kuchár, sa vypracoval na jednu z najvplyvnejších postáv ruského biznisu a čoraz viac zasahuje aj do politiky.
Washington tohto oligarchu obviňuje zo sponzoringu tzv. trolích fariem sídliacich v Rusku, ktoré sa snažia ovplyvňovať politiku v USA. Samotný Prigožin nedávno pripustil, že zasahoval do volieb v USA a plánuje v tom aj v budúcnosti pokračovať.

Prigožin sa donedávna držal v ústraní, v septembri sa však priznal k založeniu Wagnerovej skupiny, ktorá pôsobí v Sýrii, Afrike aj na Ukrajine. Táto polovojenská organizácia nedávno otvorila v Petrohrade svoje prvé centrum pre inovácie zamerané na posilnenie obranyschopnosti Ruska. (TASR)

Výpadky elektriny trápia ešte viac ako šesť miliónov ukrajinských domácností, oznámil prezident Zelenskyj. Ich počet sa však podľa jeho slov od stredajších masívnych ruských útokov znížil o polovicu.

"Dnes večer ešte pokračujú výpadky elektriny vo väčšine oblastí a v Kyjeve. Celkovo je nimi postihnutých viac ako šesť miliónov odberateľov," povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore.

Prezident ďalej informoval, že výpadky prúdu zažíva okolo 600-tisíc odberateľov v hlavnom meste Kyjev, pričom medzi najviac postihnutými oblasťami sú Odeská, Ľvovská, Vinnycká a Dnepropetrovská oblasť.

Dodávky elektrickej energie v Kyjeve sa vrátia na takmer normálnu úroveň v sobotu, uviedol poradca ministerstva energetiky Olexandr Charčenko. Ľudia podľa jeho slov budú dostávať elektrinu minimálne 16 až 18 hodín denne.

Riaditeľ Výskumného energetického centra Charčenko na brífingu povedal, že kľúčovým faktorom obnovenia dodávok elektriny v Kyjeve i celej Ukrajine je prevádzka troch fungujúcich jadrových elektrární v krajine.

"Súdiac podľa situácie, naše jadrové elektrárne dosiahnu normálnu plánovanú kapacitu do dnešného večera. To bude znamenať, že sa vrátime k harmonogramom plánovaných odstávok a ľudia budú dostávať elektrinu minimálne 16 až 18 hodín denne," uviedol Charčenko.

"Kyjev bude mať viac-menej normálne pokrytie elektrinou zajtra," spresnil s tým, že po ruských raketových útokoch je poškodená viac než polovica z "kľúčových zariadení" vysokonapäťovej prenosovej siete. V tejto súvislosti vyzval zahraničie na poskytnutie generátorov s cieľom zmierniť následky ďalších útokov. (TASR)