Článok pôvodne vyšiel v denníku Washington Post. Text preložila Barbora Paľovčíková.
ŠEVČENKIVKA. Mesiac po oslobodení dediny Ševčenkivka na juhu Ukrajiny v Chersonskej oblasti je tamojšia komunita stále rozdelená na dve časti. Jedna skupina obyvateľov obviňuje druhú, že spolupracovala s ruskými vojakmi.
Pre obvinenia niektorí obyvatelia z dediny utiekli a možno sa už nikdy nevrátia. Spravodajské služby už v dedine skúmali, čo obyvatelia počas ruskej okupácie robili. Miestni však tvrdia, že to nestačí, keďže kolaboranti ich podľa nich zradili.
Ako v mnohých ďalších oslobodených mestách, ruská okupácia viedla v Ševčenkivke k rozdeleniu, podozrievaniu a zadržiavaniu. Nadobudnutá sloboda tiež podnecuje myšlienky na pomstu.
Priateľstvo s nepriateľmi
V polovici októbra, týždeň po tom, ako okupačné sily Ševčenkivku opustili, približne 50 zostávajúcich obyvateľov dediny privítalo nákladné auto ukrajinskej armády, ktoré im doviezlo chlieb. Tieň okupácie však pretrvával.
Štyridsaťpäťročná Oľga Prodčenková sa ponúkla, že bude jedlo rozdávať. Chodila od domu k domu, pričom obchádzala mnohé opustené príbytky, až kým prišla k žiarivo žlto-modrej bráne. Tam stretla Halynu Pylypenkovú.
Šesťdesiatdvaročná žena v červených papučiach chlieb nechcela. Nechcela ani mať nič dočinenia s Oľgou. Keďže Halynin syn bojoval na fronte za Ukrajinu, jej hlavným nepriateľom bola žena stojaca pri jej bráne, ktorú podozrievala z kolaborácie s Rusmi.
„Burcovala si a podporovala si jedine Rusko,“ kričala Halyna nahnevane, zatiaľ čo Oľga ustupovala od jej domu.
Príbeh Ševčenkivky ukazuje, ako málo vecí je vo vojne čierno-bielych.
