OTTAWA. Potápanie v chladných vodách Pacifiku môže byť dosť desivé pre tých, ktorí naň nie sú zvyknutí. Končatiny bez správneho vybavenia rýchlo strácajú cit a na rozdiel od iskrivej modrej v trópoch má voda pochmúrny odtieň do zelena.
No aj tu na potápačov čakajú netušené zážitky, ako môže potvrdiť kanadská potápačka, ktorú pri východnom pobreží ostrova Vancouver prišla objať veľká chobotnica.
Ako informoval spravodajský web The Guardian, stredoškolská učiteľka Andrea Humphreysová chcela skupine priateľov ukázať, aká nedocenená krása sa v tejto oblasti ukrýva pod morskou hladinou.
"Ľudia hovoria, že je to tu pochmúrne. No keď máte svetlo, uvidíte každú farbu dúhy. Je to neuveriteľné. Mám za sebou viac ako 675 ponorov a myslím si, že toto je jedno z najlepších potápaní na svete," povedala.
Jej skupinka sa však nechcela len kochať krásou podmorského života. Pátrala po jednom záhadami opradenom miestnom tvorovi - chobotnici veľkej.
Andrea Humphreysová niektorú z nich občas zahliadne, ako sa schováva vo svojej skrýši, no tentoraz sa skupinka ihneď po ponorení dočkala vzácneho pohľadu na chobotnicu vo voľnej vode.
Rýchlo sa priblížila k jednej z potápačiek a chápadlami skúmala jej masku a regulátor kyslíka. Humphreysová začala ich stretnutie fotiť - až chobotnica obrátila pozornosť k nej. Jej kamera zachytila moment, keď ju chobotnica na niekoľko desiatok sekúnd objala.
"Chápadlá kĺzali po mojej kamere, po perách, a potom ma objala. Mala som jej obrie chápadlá na tvári a potápačskej maske. Vždy, keď som od nej ustúpila, sa ku mne opäť priblížila. Bolo to úžasné a inšpirujúce, " povedala.
Ďalších 40 minút zostala chobotnica blízko, skúmala jej potápačské vybavenie a obzvlášť ju zaujímala kamera. "Stále mi menila nastavenie svetiel na kamere a hrala sa s ňou," dodala. Po celý čas stretnutia mala chobotnica tmavo červenú farbu, nezmenila ju do sivého odtieňa, ktorý pri týchto hlavonožcoch signalizuje strach alebo agresiu.
O chobotniciach je dávno známe, že patria medzi najšikovnejšie z bezstavovcových živočíchov. Sú majstrami prevlekov a dokážu napodobniť nielen farbu, ale aj textúru prostredia a morského života okolo nich.
Ich život ale tiež sprevádza tragický cyklus. Chobotnica veľká sa dožíva až piatich rokov, čo je dlhšie ako ostatné druhy. Samice sa ale tak intenzívne starajú o svoje vajíčka, až ich to stojí život.
Matka sa stará o státisíce nakladených vajíčok. Jemne cez ne ženie prúd vody, aby sa na nich neuchytili riasy, a do starostlivosti sa ponorí tak, že sa prestane kŕmiť. Prežíva z vlastných tukových zásob, kým neuhynie hladom.
